Vážna hudba / Classical Music




Stránka/Page
1 , 2



Giacomo Puccini Giacomo Puccini
(1858–1924) bol taliansky hudobný skladateľ, nasledovník G. Verdiho. Vo svojich operách však používal nemecké i talianske hudobné techniky. Bol tiež priateľom F. Lehára a obaja skladatelia na seba vzájomne vplývali. Prvú operu Le Villi skomponoval v roku 1884 a mal s ňou slušný úspech. V roku 1889 sa mu však s operou Edgar nepodarilo tento úspech zopakovať. Najväčšie úspechy dosiahol svojimi ďalšími operami Manon Lescaut (1895), Bohéma (1896), ale hlavne operou Tosca (1900). Opera Madame Butterfly bola na svojej premiére vo februári roku 1904 neúspešná. Slávu dosiahla až po jej prepracovaní a opätovnom uvedení 28. mája toho istého roku. Operu Turandot Puccini nedokončil. Dokončil ju Franco Alfano a premiéru mala dva roky po Pucciniho smrti v roku 1926.


Pjotr Iljič  Čajkovskij Pjotr Iljič Čajkovskij
(1840-1893) bol ruský skladateľ, predstaviteľ hudobného romantizmu. Narodil sa na Urale. Od 12 rokov žil s rodinou v Petrohrade. Hudbu miloval už od detstva, ale rodičia z neho chceli mať advokáta. Vo svojich 23 rokoch sa vzdal právnickej kariéry a začal sa zaoberať hudbou. Študoval na petrohradskom konzervatóriu, neskôr sa stal profesorom moskovského konzervatória. Bol zdatným improvizátorom. Mal mnoho priaznivcom a mecenášov napríklad aj cára. Jeho umelecká cesta bola jednoznačne úspešná doma i v zahraničí, kde bol obľúbený i ako dirigent svojich skladieb. Trpel nespavosťou, silnou migrénou i halucináciami. Mal neurotickú povahu, málo kto sa s ním vydržal baviť dlhšie než bolo nevyhnutné. Zomrel za zvláštnych okolností. Oficiálna verzia tvrdí, že na choleru. V posledných rokoch sa potvrdzuje verzia, že spáchal samovraždu. Napísal 6 symfónii (šiesta h moll Patetická)... Opery: Eugen Onegin, Piková dáma, Panna Orleánska, Čarodejnica. Balety: Labutie jazero, Luskáčik, Šípková Ruženka, Orchestrálne... Skladby: Talianske capriccio, Variácie na rokokovú tému pre violončelo a orchester, Serenáda pre sláčikový orchester... Koncerty: klavírny koncert b moll a husľový koncert D dur.


Alexander Konstantinovič Glazunov Alexander Konstantinovič Glazunov
(1865-1936) bol ruský skladateľ a dirigent. Žiak a neskôr nástupca Rimskeho-Korsakova na Petrohradskom konzervatóriu a potom 20 rokov jeho riaditeľ. Jeho značné nadanie mu umožňovalo ľahkosť a plynulosť vyjadrovania, chýbala mu ale priebojnosť a niekedy aj originalita. Jeho hudba vyniká pohotovosťou techniky. Glazunov písal mnoho skladieb absolútnych ako 8 symfónií, početné koncerty, ouvertúry, suity, významné komorné skladby atď. Jeho symfonické obrazy Les, More, Vesna alebo vlastenecký Kremeľ zostávajú skôr vonkajškovo efektné. K tradícii novoruskej školy sa hlási v suite Zo stredoveku a symfonickou básňou Stenka Razin. Na Čajkovského tvorbu naviazal svojimi baletnými skladbami i u nás známou Raimondou nebo Ročnými obdobiami. Glazunov vedel tiež skvelo inštrumentovať (známy koncertný valčík) a ako profesor skladby vychoval radu vynikajúcich žiakov. V Prahe dirigoval r. 1930 koncert Českej filharmónie zo svojich skladieb. Vedľa Nikolaja Jakovleviča Majaskovského má Glazunov hlavnú zásluhu na tom, že ruská hudba mohla neprerušene nadviazať na klasické tradície staršej ruskej hudby.


Michail Ivanovič Glinka Michail Ivanovič Glinka
(1804-1857) bol ruský hudobný skladateľ, zakladateľ ruskej národnej opery. Pre svoje krehké zdravie viac pôsobil v zahraničí (Francúzsko, Španielsko) ako doma v Rusku. Avšak bol hlboký vlastenec, ktorý túžil komponovať ruskú hudbu. Na tejto ceste vykročil Glinka operou Ivan Susanin, komponovanou na námet Rylejevovej vlasteneckej dumy. Finále opery je vlasteneckou apotézou ruského národa. Glinka bol jedným z prvých operných rozprávkarov. Svoju druhú operu Ruslan a Ľudmila tvoril takmer päť rokov. Inšpiráciou mu bola Puškinova epická rozprávková báseň, umožňujúca zhudobniť bájoslovné obrazy z čias kyjevskej Rusi a tak nadviazať na tematiku ruských bylín. Glinkovo dielo nie je rozsiahle. K väčšej výkonnosti mu chýbalo nielen pevné zdravie, ale aj húževnatosť. Glinka skomponoval tiež radu orchestrálnych skladieb, z ktorých najhranejšie sú dve španielske ouvertury Jota ragonese a Noc v Madride.


Ján Cikker Ján Cikker
(1911–1989) bol jedným z čelných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny. Významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. V opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky (Juro Jánošík, Beg Bajazid, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Coriolanus, Rozsudok, Obliehanie Bystrice, Zo života hmyzu, nedokončená Antigona). Autor symfonických diel (trilógia symfonických básní O živote), kantáty Cantus filiorum, oratoria Óda na radosť, komornej (dva sláčikové kvartety) a vokálnej tvorby (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesni). K jeho žiakom patria napr. Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Juraj Beneš a ďalší.


Oto Ferenczy Oto Ferenczy
(1921–2000) bol slovenský hudobný skladateľ a teoretik. 1939-maturita na gymnáziu v Prešove, 1939–1944 Filozofická fakulta UK v Bratislave (hudobná veda a psychológia), 1945–1951 vedúci hudobného oddelenia Univerzitnej knižnice v Bratislave, 1951–1989 pedagóg na VŠMU (hudobná teória a estetika), 1953 titul docent, 1953–1955 dekan Hudobnej fakulty VŠMU, 1956–1962 prorektor VŠMU, 1965 titul profesor, 1965–1969 rektor VŠMU, 1970–1972, 1982 – 1986 predseda Zväzu slovenských skladateľov.


Alexander Moyzes Alexander Moyzes
(1906–1984) bol slovenský skladateľ a pedagóg, zakladateľ slovenskej symfonickej hudby, syn Mikuláša Moyzesa. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval zbojníckou a trávnicovou lyrikou. Jeho celoživotné dielo zahŕňa všetky základné vokálne a inštrumentálne žánre. Tvorba: 7 symfónií, Tance z Pohronia, suita Dolu Váhom, opera Udatný kráľ, Baladická kantáta, úpravy ľudových piesní a tancov pre rozhlas, SĽUK, Lúčnicu.


Eugen Suchoň Eugen Suchoň Eugen Suchoň
(1908–1993) bol významný slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik, tvorca prvej slovenskej národnej opery Krútňava, hudobnej drámy Svätopluk; kantáty Žalm zeme podkarpatskej a ďalších viac ako 100 diel, známych na celom svete. Položil základy modernej slovenskej hudby. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.

Foto : Hudobné informačné stredisko Slovenského hudobného fondu, 1978

Václav Talich Václav Talich
(1883–1961) bol významný český dirigent, ktorý pôsobil aj ako prvý huslista v Berlínskom filharmonickom orchestri. Od roku 1919 do r. 1941 bol hlavným dirigentom Českej filharmónie. V roku 1946 vytvoril Český komorný orchester a v roku 1949 sa presunul do Bratislavy, kde spoluzakladal Slovenskú filharmóniu, dnes orchester svetovej úrovne. Po návrate do Prahy v roku 1952 sa opäť postavil za dirigentský pult Českej filharmónie. Jeho koncerty boli publikom spontánne prijaté manifestačnými ováciami a jeho nahrávky patria k vrcholu českého interpretačného umenia.


Andrej Očenáš Andrej Očenáš
(1911-1995) bol slovenský hudobný skladateľ. V rokoch 1930-39 bol učiteľom v Medzibrode Ivanke pri Dunaji, rokoch 1939-50 bol pracovníkom Československého rozhlasu Bratislave. Od roku 1972 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. Hlavným inšpiračným zdrojom jeho tvorby bol valašský folklór jeho rodného kraja, hrdinstvo ľudu, víťazstvo pravdy spravodlivosti. Zhudobnil verše A. Sládkoviča, J. Bottu, J. Kráľa, P.O.Hviezdoslava, V. Beniaka, R. Fabryho, J. Kostru, M. Lajčiaka a iných.


Jelena Obrazcovová Jelena Obrazcovová
(1939-2015) bol svetoznáma ruská a sovietska operná diva. Jej spevácky talent sa začal prejavovať už v detstve. Ako 9-ročná spievala v Detskom chóre Paláca pionierov a vo svojich 23 rokoch zvíťazila na celosvetovej speváckej súťaži v Helsinkách. Na konci štúdia spevu na Leningradskom konzervatóriu sa jej podarilo debutovať v Musorgského opere Boris Godunov v moskovskom Veľkom divadle. Obrazcovová sa stala pýchou Moskvy a neskôr jej talent obdivovali aj v milánskej La Scale či v Metropolitnej opere v New Yorku. Medzi viac ako stovkou hereckých rolí má mimoriadne miesto v živote Jeleny Obrazcovovej úloha Carmen, ktorú si zahrala po boku tenoristu Plácida Dominga. V roku 1975 na festivale venovanom 100. výročiu opery Carmen v Španielsku bola Jelena označená za najlepšiu interpretku tejto postavy na svete. Jelena Obrazcovová bola považovaná za prvú ruskú speváčku, po basbarytonistovi Fiodorovi Ivanovičovi Šaľapinovi, ktorá vošla ako rovnoprávna medzi najväčšie operné svetové hviezdy.






Stránka:
1 , 2

Page up