Film / Movie




Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri


Vlasta Burian Vlasta Burian
(1891–1962) Vlastným menom Jozef Vlastimil Burian. Český divadelný herec, spevák, divadelný riaditeľ, športovec, podnikateľ, filmový herec, filmový režisér, spisovateľ a imitátor. Na filmovom plátne začínal v nemom filme. V rokoch 1923–1956 účinkoval v 4 nemých a 36 zvukových filmoch, väčšinou v komédiách. Jeho prvým filmom bola dnes už stratená verzia komédie Tu ten kámen (1923). Pre zvukový film ho objavil režisér Karel Lamač, ktorý s ním nakrútil komédiu C.A.K. Polní maršálek. Jeho komediálny talent využívalo mnoho ďalších významných českých režisérov vo filmoch ako On a jeho sestra, To neznáte Hadimršku, Lelíček ve službách Sherlocka Holmese, Funebrák, Anton Špelec ostrostřelec, Pobočník Jeho Výsosti, Ducháček to zařídí, Tři vejce do skla a iných. V roku 1944 ho na základe vykonštruovaných obvinení odsúdili za kolaboráciu s nemeckými okupantmi do väzenia, na pokutu pol milióna korún a zhabali mu celý majetok. Hoci ho neskôr prepustili, občas niečo zahral, ale pretĺkal sa veľmi ťažko. Vlasta Burian je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne Zbavený slávy, majetku a cti po prechodenom zápale pľúc zomrel v Prahe na pľúcnu embóliu 31. januára 1962. Úplnej rehabilitácie sa nedožil. Jeho meno celkom očistili až v roku 1994. Pozostatky kráľa komikov a jeho manželky Niny preniesli vo februári 2002 z pražského Vinohradského cintorína do nového hrobu na Vyšehrade.

Foto : Adrián Swaton

R.A.Strejka Richard Antonín Strejka
(1908–1990) bol český herec, nezabudnuteľný "študent" z filmových komédií režiséra Martina Friča - Škola základ života a Cesta do hlubin študákovej duše. Richard Antonín Strejka, vlastným menom Strejček, sa objavil v rokoch 1934 až 1950 v takmer troch desiatkach filmov. Už ako 15 ročný tancoval na javisku Národného divadla v balete Luskáčik. Herecky sa školil vo Vinohradskom divadle. Ako komik, spevák a tanečník vystupoval v 30. rokoch na pražských scénach Veľkej operety, Červeného esa, holešovickej Uranie a Malej operety na Vinohradoch. Do konca okupácie bol konferenciérom kabaretov v Havlovej Lucerne. R.A.Strejka je pochovaný v spoločnom umeleckom hrobe na Vyšehradskom cintoríne Po vojne prešiel Divadlom kolektívnej tvorby, Divadlom Štátneho filmu, vystupoval na zájazdových estrádach a do roku 1957 v pražskom bare Alhambra. V 80. rokoch bol členom pomocného rozhlasového hereckého úboru. V polovici 80. rokov vystúpil v televíznom programe Kaviarnička skôr narodených. Zomrel v zabudnutí 2. septembra 1990 v Prahe vo veku nedožitých 82 rokov. Jeho urnu opatroval až do apríla 2012 jeho celoživotný priateľ Ladislav Branč, kedy mu bolo povolené pozostatky herca uložiť do nadačného hrobu Hereckej asociácie na Vyšehrade.

Foto : Adrián Swaton

Viliam Záborský Viliam Záborský
(1920-1982) Slovenský herec, pedagóg a recitátor. Od roku 1940 bol členom Činohry SND. Výrazným spôsobom sa podieľal na vytváraní profilu prvej slovenskej divadelnej scény. Bol tiež vynikajúci recitátor - jeden zo zakladateľov slovenského recitačného umenia. V roku 1963 získal akademický titul docenta a v roku 1969 titul profesor. Od roku 1966 do roku 1972 bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU. V slovenskom filme sa nedostal väčšiu príležitosť. V roku 1973 získal titul národný umelec. (Vlčie diery, Pole neorané, Rok na dedine).


Július Pántik Július Pántik
(1922–2002) bol slovenský herec a pedagóg. Zčínal ako ochotnícky herec počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici. V rokoch 1940-1944 študoval herectvo na Bratislavskom štátnom konzervatóriu. V rokoch 1947-1951 bol pedagógom na Štátnom konzervátoriu a v rokoch 1951-1965 pedagógom na VŠMU (1959 docent). Už ako študent začal pôsobiť na scéne činohry SND (1942) a za päťdesiat rokov tu stvárnil viac ako 150 významných divadelných postáv, až do odchodu do dôchodku. Pre svet filmu ho objavil režisér Martin Frič pre svoj prvý slovenský povojnový hraný dlhometrážny film Varúj..! V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 titul národný umelec. Z filmov : Varúj, Rodná zem.


František Dibarbora František Dibarbora
(1916 –1987) bol slovenský herec. Jeho otec bol talianskeho pôvodu (volal sa Di Barbora). Nastúpil ako elév do činoherného súboru SND. S výnimkou rokov 1940-1942, keď bol členom Opery SND, a rokov 1946 - 1952, keď hral na Novej scéne, bol členom Činohry SND. Najvýznamnejšie inscenácie, v ktorých hral: Bratia Karamazovci, Revízor, Jožko Púčik a jeho kariéra, Inkognito, Veselé panie z Windsoru, Kým kohút nezaspieva. V roku 1986 dostal titul zaslúžilý umelec.


Miloš Kopecký Miloš Kopecký
(1922–1996) bol český herec. V roku 1944 sa dostal na 7 mesiacov do koncentračného tábora. Po oslobodení sa zamestnal v divadle. Najväčšmi sa preslávil ako doktor Štrosmajer v legendárnom Dietlovom seriáli Nemocnica na okraji mesta. Táto postava mu priniesla enormnú popularitu i v zahraničí. Úspešne sa uplatňoval aj ako negatívna postava v komédiách. Divadlo mu prirástlo k srdcu už za prvej republiky.Po okupácii prešiel štúdiom Národného divadla, Divadlom E. F. Buriana (1951-1954), divadlom ABC (1954-1960), hudobným divadlom na Karlíne (1963-1965) a od roku 1965 až do konca kariéry bol členom činohry Divadla na Vinohradoch. Trpel mániodepresívnou psychózou, pre ktorú bol niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrii. (Limonádový Joe, Pyšná princezná, Noc na Karlštejne)


Lída Baarová Lída Baarová
(1914-2000) bola česká herečka. Jej skutočné meno bolo Ludmila Babková. Prvý film Pavla Čamrdu Kariéra (1931)mal veľký úspech. Neprešiel ani rok od debutu, a už mala za sebou osem filmov. Začala hrať aj v Nemecku. Čoskoro dostala ponuku z Hollywoodu. Prišli za ňou zo spoločnosti Metro Goldwyn Mayer.V ateliéroch sa s ňou zoznámil Adolf Hitler a vďaka nemu sa medzi jej nápadníkov zaradil minister propagandy Goebbels. Po dvoch rokoch vzťahu, v roku 1938, sa chcel Goebbels kvôli Baarovej rozviesť a žiadal Hitlera, aby ho zbavil funkcie ministra a poslal s Baarovou na veľvyslanectvo do Japonska. Hitlera to rozzúrilo, Goebbelsovi prikázal nemanželský vzťah ukončiť a Baarovej zakázal nakrúcať.Herečka v roku 1941 zvolila odchod z protektorátu. V roku 1941 odišla do Talianska, odkiaľ sa ešte pred koncom vojny vrátila do Prahy. Na konci 2. svetovej vojny utiekla do Nemecka, ale bola vrátená späť americkými okupačnými orgánmi. Bola vyšetrovaná a väznená. Vo väzení ju často navštevoval Jan Kopecký, ktorý sa v roku 1949 s Lídou Baarovou oženil. Jan Kopecký emigroval do Argentíny, zanechajúc Lídu v sanatóriu dr. Kurta Lundwalla v Rakúsku. Potom nasledoval odchod do Argentíny, kde žila v extrémnej chudobe. Rozhodla sa vrátiť do Talianska, no jej manžel zostal v Argentíne, a tak sa napokon v roku 1956 rozviedli. Po návrate do Talianska sa objavila v niekoľkých filmoch, vrátane Felliniho filmu I Vitelloni z roku 1953, kde hrala ženu bohatého obchodníka. V roku 1958 sa presťahovala do Salzburgu, kde vystupovala v divadle. V roku 1970 sa vydala za Kurta Lundwalla, o 20 rokov staršieho lekára. V tom istom roku jej Rainer Fassbinder ponúkol rolu vo filme The Bitter Tears of Petra von Kant.Zomrela ako 86 ročná v Rakúsku. Filmov : Funebrák,Lelíček ve službách Sherlocka Holmese, Dívka v modrém, Ohnivé léto.


František Filipovský František Filipovský František Filipovský
(1907–1993) bol český herec, ktorý bol za svoje majstrovstvo v dabingu nazývaný aj „hlasová eminencia“. Jeho najznámejším dabingovým počinom je prepožičanie hlasu francúzskemu hercovi Louisovi de Funesovi. Dnes existuje v Čechách Cena Františka Filipovského za dabing. Filipovský vynikal aj hereckým majstrovstvom od 30tych až do 90tych rokov 20. storočia... Škola základ života (1938), Cesta do hlubin študákovy duše (1939),Císařův pekař a pekařův císař (1951), Hrísní lidé mesta prazského (1968), Což takhle dát si špenát (1977)


Václav Voska Václav Voska
(1918-1982) bol český divadelný a filmový herec. Po maturite v roku 1937 študoval právo, ale štúdium nedokončil. Od roku 1939 bol angažovaný do Divadla na Vinohradoch, kde bol do roku 1945. V tomto roku odchádza do Národného divadla v Prahe, ale už po 5 rokoch odchádza do novo sa formujúcich Městských divadel pražských. V tomto angažmá zotrval až do svojej smrti v roku 1982. ( F.L.Věk, Dnes v jednom domě-TV seriál, Poslední koncert -TV film.


Anton Mrvečka Anton Mrvečka
(1934–1985) bol slovenský herec. V roku 1953 absolvoval na ODK pri štátnom konzervatóriu v Bratislave štúdium herectva, v rokoch 1950-1985 bol členom činohry SND. Vynikal hlavne v úlohách komediálneho charakteru, ktoré u neho prevažovali v mladosti - Šťastie príde v nedeľu, Skalní v ofsajde. Neskôr postupne dopĺňali náročnejšie polohy - Posledná bosorka, Šťastie príde v nedeľu.


Irena Kačírková Irena Kačírková
(1925–1985) bola česká herečka. Rodáčka z Prahy sa prvýkrát ocitla pred filmovou kamerou v roku 1947, a to v dokumente Herecké mládí. V tom istom roku dostala prvú rolu v historickej veselohre Alena a ďalšiu príležitosť tiež v komédii Tři kamarádi. Okrem toho jedného roku prežila svoju divadelnú kariéru v Městských divadlech pražských, odkiaľ odišla v roku 1984. Jej najznámejšie roly vo filmoch: Alena (1947), Svědomí (1949), Cirkus bude (1954), Nevěra (1956), Dnes naposled (1958), Tři tuny prachu (1960), Starci na chmelu (1964), Bílá paní (1965), 5 milionů svědků (1965), Svatba bez prstýnku (1972).


Jan Pivec Jan Pivec
(1907–1980) bol český herec. Vždy hovoril, že sa stal hercom, pretože sa nikdy nenaučil deskriptívnu geometriu. Jeho štúdium bolo neúspešné a preto sa rozhodol pridať ku kočovnej divadelnej skupine. Stal sa divadelným hercom a potom aj filmovým. Z filmografie : Lucerna, Láska ako trám, Divá Bára, Hotel Modrá hviezda


Ivan Krivosudský Ivan Krivosudský
(1927-2010) bol slovenský herec. Od roku 1949 stvárnil na javisku Novej scény desiatky dramatických, ale predovšetkým komediálnych postáv, napríklad v Revízorovi, v Geľovi Sebechlebskom, v Klebetniciach i kultovej inscenácii Keď jubilant plače. Čoraz častejšie sa objavil na plátnach kín, patril svojho času medzi najobsadzovanejších slovenských filmových hercov. Úspechy žal aj v rozhlasových hrách a kabaretoch.Vo filmografii Krivosudského nájdeme na takmer začiatku postavu Ďura Sršňa stvárnenú v roku 1951 vo filme Lazy sa pohli. Bol jedným z rebelujúcich vojakov v dráme Štyridsaťštyri z roku 1957, zahral si v klasických filmoch Štvorylka, Pieseň o sivom holubovi, Majster kat, Zbehovia a pútnici, Páni sa zabávajú, Ľalie poľné, Jánošík, Kto odchádza v daždi. Poznali ho diváci televíznych filmov, ako napríklad Balada o siedmich obesených, Červené víno, Na baňu klopajú. V roku 1991 nakrútil pôvodný televízny film o jednom z najväčších hudobných géniov W. A. Mozartovi Variácie slávy.Bonmot Ivana Krivosudského z televízneho seriálu Miesto v dome z roku 1973 Vydržať! mu pomohol aj vo chvíľach, keď mal tragickú autonehodu.


Josef Větrovec Josef Větrovec
(1922–2002) Za svojich 44 rokov divadelnej činnosti odohral mnoho rolí v divadle, filme, televízii a rozhlase. Jeho divadelné role: Goan v Jezere Ukereve, Ladygin v Leonovom Obyčajnom človeku...v televízii si zahral i v seriáloch: Hříšní lidé města pražského, Byl jednou jeden dům, Chalupáři, Třicet případů majora Zemana, Arabela, Dlouhá míle aj. Pôsobil i v dabingu, kde jeho nezabudnuteľný hlas zaznieval z úst Jeana Gabina.


Ladislav Pešek Ladislav Pešek
(1906–1986) Vlastným menom Ladislav Pech. Český herec. Najväčšiu popularitu mu priniesli roly Ády Čuřila a Vojtěcha Kulíka v študentských filmoch Škola základ života (1938) a Cesta do hlubin študákovi duše (1939). Ladislav Pešek je pochovaý na Vyšehradskom cintoríne V ďalších komédiách sa objavil ako úradník Valentín Dobrotivý (1942) alebo ako kamarát Oldřicha Nového v Roztomilém člověku (1941). Po vojne už dostával vážnejšie úlohy napr. Kasaři (1958), Transport z ráje (1962).

Foto : Adrián Swaton

Ljuba Hermanová Ljuba Hermanová
(1913–1996) Vlastným menom Luběnka Hermanová. Česká herečka, speváčka a kabaretiérka. Bohužiaľ ju film nikdy nevyužil, tak jak by si zaslúžila. Na filmovom plátne sa ukázala ako milá Tondy (Jan Werich) vo Werichovej a Voskovcovej komédii Peníze nebo život(1932), kde tiež zaspievala slávnu pieseň „Život je jen náhoda“. Ljuba Hermanová je pochovaná v spoločnom umeleckom hrobe na Vyšehradskom cintoríne Do konca 30. rokov vytvorila rôzne hlavné, ale i menšie roly. Po vojne sa ako „buržoázna herečka“ v znárodnenej kinematografii nemohla uplatniť. Vytvorila už len malé a epizodné úlohy - Křižovatka (Prokopova milenka), Až se vrátíš… (tanečnica Bobina), Poslušně hlásím (prostitútka), Morálka paní Dulské (speváčka).

Foto : Adrián Swaton

Radovan Lukavský Radovan Lukavský
(1919-2008) Herec, divadelný pedagóg a teoretik.Od šiestich rokov účinkoval na ochotníckych scénach. Vyštudoval konzervatórium a Filozofickú fakultu na Karlovej univerzite. V roku 1946 sa stal členom Mestského divadla na Kráľovských vinohradoch, o štyri roky neskôr členom Mestských divadiel pražských. Od roku 1957 pôsobil v Národnom divadle.Do Národného divadla prišiel v roku 1957 ako skúsený herec a angažmánu na prvej scéne bol verný až polstoročie. Jeho najznámejšou rolou v Národnom divadle bol Hamlet, v posledných rokoch sa predstavil ako Vodník Ivan v Lucerne.Televízni diváci ho môžu poznať predovšetkým vďaka úlohe Václava Thámu zo seriálu F. L. Věk. Zahral si takisto aj v snímkach ako Dědeček automobil (1956), Král Šumavy (1959), či Signum laudis (1980). Študenti sa mohli s hercom stretnúť na pôde konzervatória Divadelnej fakulty akadémie múzických umení (DAMU) aj Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU). Rozhlasoví poslucháči si ho pamätajú najmä ako výborného recitátora. V roku 1995 pražského rodáka vymenovali za profesora herectva a o rok nato si prevzal cenu Thália za celoživotný prínos divadlu.


Dana Medřická Dana Medřická
(1920-1983) česká divadelná a filmová herečka.Prvý veľký úspech jej priniesla rola Slávky Hlubinovej v Šrámkovom Měsíci nad řekou. Na scéne Městských divadel pražských v rokoch ( 1954-1959 ) a Národního divadla ( 1959-1983 ) vytvorila desiatky rôznych ženských postáv svetového repertoáru. Medřická dávala vždy divadlu prednosť pred filmom, ale aj tak vytvorila päťdesiat filmových rolí.( Biela, tma, Lavína, Černá sobota, Advokátka, Sólo pro starou dámu, Dívka s mušlí ). Objavla sa aj v niekoľkých seriáloch - F.L.Věk, Taková normální rodinka alebo Nemocnice na kraji města. Nezabudnuteľným zostal herecký koncert dvojice Dana Medřická a Karel Höger v televiznej komornej dráme Romeo a Julie na konci listopadu.Jej manželom bol dhé roky herec Vaclav Vydra st., s ktorým mali syna - herca - Václava vydru ml. (Kameňák). Dana Medřická zomrela na zlyhanie srdca.


Vladimír Durdík ml. Vladimír Durdík ml.
(1949-2003) Pochádzal z hereckej rodiny. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení ukončil v roku 1971. Po štvorročnom účinkovaní v Štátnom divadle v Košiciach od roku 1975 pôsobil v Slovenskom národnom divadle v jeho činohernom súbore.Jeho chlapčenský zjav ho v prvých rokoch profesionálneho hereckého účinkovania predurčil k stvárňovaniu lyricko–romantických kladných hrdinov, rovnako na javisku ako v televíznych filmoch Miesto v dome (1973), Tereza (1976), v televíznej ságe Povstalecká história (1984). Často účinkoval aj v televíznych inscenáciách, napr. Mozoľovci (1975), Hviezdoslavových eposov Ežo Vlkolinský (1978) a Gábor Vlkolinský (1978), kde vytvoril postavu Gábora Vlkolinského. V dvojdielnej historickej inscenácii Solúnski bratia (1984) stvárnil postavu Koceľa.





Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri

Page up