Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri


Blanka Bohdanová Blanka Bohdanová
Nar. 1930 je česká herečka, maliarka a výtvarníčka, divadelné pedagogička, členka činohry Národného divadla v Prahe, nositeľka Ceny Thálie, držiteľka ceny Františka Filipovského za dabing. Už od svojho detstva hrala divadlo a túžila tiež po výtvarnom štúdiu na keramickej škole, však z dôvodov rodičovských obáv v priebehu druhej svetovej vojny vyštudovala plzeňskú Obchodnú akadémiu. Po vojne odišla študovať na brnenskú JAMU. Po jej absolutóriu svojej prvej divadelnej angažmán strávila v oblastnom východočeskom divadle v Pardubiciach, potom sa presťahovala do Prahy, kde hrala najprv v Mestských divadlách pražských a neskôr v Divadle E. F. Buriana. Blanka Bohdanová Od roku 1966 je členkou činohry Národného divadla v Prahe. Je výbornou maliarkou a grafičkou, svoje práce pravidelne vystavovala nielen na mnohých miestach Českej republiky aj v zahraničí. Jej prvou filmovou rolou bol Občan Brych s Karlom Hogerom v hlavnej úlohe. Filmoví diváci ju ešte poznajú z filmov Veľká samota, Česť a sláva, Putá, Krstiny, Kdyť rozvod, tak rozvod a mnoho ďalších.



Anna Vejvodová Anna Vejvodová
(1925-2014) bola česká amatérska herečka. Pôvodne sa vyučila za kaderníčku. Keď mala 40 rokov, privyrábala si ako komparzistka pri filme. Po prvý raz sa objavila vo filme v roku 2003, keď ju Zdeněk Troška obsadil do série komédií Kameňák ako babku Kropáčkovú. Vychovala štyroch synov, pričom najstarší z nich, Oldřich Vejvoda, bol známy dlhoročný zahraničný spravodajca Československej televízie. V roku 2013 sa predstavila v ďalšej Troškovej snímke s názvom Babovřesky, kde stvárnila 100-ročnú Trůdu. Viac ako 25 rokov bola vdova. Žila v domove dôchodcov, kde ju v poslednom období navštevovali iba jej synovia.

Dnes už je legendárny nasledujúci dialóg z Kameňáku :
Pýta se pocestný babičky: "Načpak máte tu pistoli ?"
Babička Kropáčková :"To kvůli znásilnění !"
Pocestný : "Ale já vás nechci znásilnit !"
Babička Kropáčková : "Ale budeš muset !"



Josef Somr Josef Somr
Nar. 1934 je český herec. Je absolventom Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Zaujal už svojou druhou filmovou rolou v snímke Ostro sledované vlaky (1966), za ktorú jej režisér získal Oscara. Ďalej účinkoval napríklad vo filmoch Soukromá vichřice (1967), Žert (1968), Radost až do rána (1978), Pozor, vizita! (1981), Ako svet prichádza o básnikov (1982), Tažní ptáci (1983), Traja veteráni (1983), Slavnosti sněženek (1983), Ako básnici prichádzajú o ilúzie (1984), Ako básnikom chutí život (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Helimadoe (1992), Ako básnici nestrácajú nádej (2003), Konečná stanica (2004), Anděl Páně (2005), alebo U mě dobrý (2008). V roku 2012 získal Českého leva 2011 za mimoriadny prínos pre českú kinematografiu.


Otakar Brousek st. Otakar Brousek st.
(1924-2014) bol český herec a dabér. Vo filme a televízii vytvoril viac ako sto rolí. Jeho herecká osobnosť dodala výrazný vklad radu dodnes známych snímok. Hral v komédii Svadby pána Voka (1970), v seriáli F.L.Vék (1971). Záporné roly zahral v kriminálkach Tajomstvo zlatého Budhu (1973) alebo v Noci klaviristu (1976), kde mal tú česť hrať po boku Václava Vosku. Na filmovom plátne ho bolo možné vidieť v komédii Hop, a je tu ľudoop (1977), či v úlohe žalobcu v snímke Anjelská tvár (2001). V televízii sme ho potom mohli vidieť v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2005). Významnou súčasťou jeho tvorby je práca s hlasom. Už po vojne pôsobil v rozhlase, kde čítal správy a komentáre. Neskôr tiež recitoval, hral v rozhlasových hrách. Aj vo filme sa uplatnil ako rozprávač, prípadne komentátor. Jeho kultivovaný hlasový prejav našiel široké uplatnenie v dabingu, v ktorom pracuje od začiatku 60. rokov (nahovoril napríklad francúzskeho herca Pierra Brasseura alebo anglického velikána Laurence Oliviera). V poslednom čase sme jeho hlas mohli zaznamenať v sérii o Harry Potterovi, kde nadaboval Albusa Dumbledora.


Vladimír Brabec Vladimír Brabec
Nar. 1924 je český herec a vynikajúci dabér. Vo filme debutoval v roku 1948 v Gajerovom snímku Křížová trojka. Ešte počas štúdií dostal úlohy mladíkov vo filmoch Revoluční rok 1848 (1949) a Velké dobrodružství (1952). Väčších rolí vlastne bolo len niekoľko: František Adam z Valdštejna vo filme Poslední růže od Casanovy (1966). Potom dostal rolu osamelého výpravcu Kordy v detskom filme Kapitán Korda (1970), kancelára cisára Rudolfa II. v historickej komédii Svatby pana Voka (1970) a vojvodu z Orléansu v životopisnom filme Tajemství veľkého vypravěče. V komediálnom žánri sa uplatnil napríklad ako kráľ v obidvoch dieloch rozprávky Z pekla štěstí. Väčšie uplatnenie mu priniesla až televízia - Námořníci z Kotoru, Vynes na horu svůj hrob alebo Nebezpečný člověk. Najväčšiu slávu získal v seriáloch. Hneď po prvom infarkte dostal titulnú a životnú rolu policajta Jana Zemana v dnes už legendárnom seriáli Tridsať prípadov majora Zemana (1975–1980). Nepriehliadnuteľnou rolou bol rozvedený otec Richard Jokl v seriáli My všichni školou povinní (1984). Samostatnú kapitolu v jeho kariére tvorí dabing, ktorý zvláda vynikajúco.


Ladislav Chudík Ladislav Chudík
Nar. 1924 je významný slovenský herec. V roku 1944 nastúpil ako elév do Slovenského národného divadla a na jeho doskách sa už ako uznávaná autorita objavuje dodnes. Vo filme sa začal objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä filmové diela ako Varúj! (1946), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu dostal vo filme Kapitán Dabač (1959). Spolu s doktorom Sovom z Nemocnice na okraji mesta (1977) ide o jeho najznámejšie postavy. Ďalej si zahral vo filmoch ako Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci!(1974), Soľ nad zlato (1982), Putovanie Jána Amosa (1983) a ďalšie. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie. Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. Majster Chudík sa stal v roku 1999 prvým držiteľom Ceny Jozefa Krónera za celoživotné dielo. V roku 1998 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.


Juraj Kukura Juraj Kukura
Nar. 1947 v Prešove. Divadelnú kariéru odštartoval na doskách Divadla na Korze a od roku 1971 účinkoval na Novej scéne. V rokoch 1976 až 1984 bol hercom Činohry SND. V roku 1984, počas hrania v zahraničí, bol bezdôvodne odsúdený na tri a pol roka väzenia za opustenie republiky. Emigroval preto do Nemecka a získal angažmán v mníchovskom divadle Kammerspiele. Prvú filmovú úlohu si zahral ako 19 ročný v televíznom filme Ivana Balaďu Tri gaštanové kone (1966). O dva roky neskôr sa objavil v poviedkovom filme Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici. V 70. rokoch hral v približne 40 filmoch či seriáloch. Najznámejšími sú jeho snímky Adam Šangala (1972), Statky-zmätky (1973), Straty a nálezy (1975), Stíny horkého léta (1977), Deváté srdce (1978), Božská Ema (1979). Po spomínanej emigrácii sa stal obsadzovaným hercom i v nemeckých filmoch a seriáloch. V 80. rokoch si zahral v minisérii Via Mala (1985) i v televíznom filme Miesto činu (1988). V súčasnosti riadi bratislavské Divadlo Aréna.


Oldřich Navrátil Oldřich Navrátil
Nar. 1952 je český herec. Vyštudoval JAMU, odbor herectvo v rokoch 1972-1976. Nastúpil do Divadla na provázku v Brne, kde zotrval dva roky a vytvoril niekoľko výrazných rolí. Po presťahovaní do Prahy hosťoval niekoľko rokov v súbore divadla Ta Fantastika, kde hral v predstavení Záhrada rajských potešení. Od skončenia tejto spolupráce je na voľnej nohe. Hraje stále v niekoľkých divadelných predstaveniach. Najväčší diel svojej hereckej práce odviedol v Českej televízii, kde hral v mnohých inscenáciách a seriáloch - Pánska jazda, Kocúrkovo, Baron Prášil, Bolo nás päť, Zdivočelá země, Strieborná parochňa. Zaujímavé úlohy vytvoril aj v mnohých filmoch. Panelstory, Neúplné zatmenie, Nejasná správa o konci sveta, Slnečný štát, Anjel Pána, Rafťáci a podobne.


Jiří Suchý Jiří Suchý
Nar. 1931 je herec, hudobník, dramatik, spevák, textár, skladateľ, režisér, výtvarník. Jeho meno je bytostne späté s existenciou jedného z najlepších divadiel - so Semaforom. Všetko začalo v roku 1957, kde sa Jiří Suchý v Redute zoznámil s Jiřím Šlitrom, ktorý začal postupne zhudobňovať jeho texty. Potom, keď v sezóne 1959 - 60 vzniklo divadlo Semafor, stala sa dvojica Suchý - Šlitr rozhodujúcou oporou tejto scény. Jiří Suchý Celkom z autorskej spolupráce Suchého a Šlitra vzniklo 21 inscenácií a 287 piesní. Počas sedemdesiatych rokov Šlitrovo miesto zaujala Jitka Molavcová, ktorá s Jiřím Suchým postupne vytvorila hlavnú hereckú dvojicu tohto divadla malých foriem. Pripomeňme si však slávne semaforské hry Zuzana je sama doma, Jonáš a tingl-tangl, Dobře placená procházka, Jonáš a doktor Matrace, Smutek bláznivých panen a mnoho ďalších.


Bára Štěpánová Bára Štěpánová
Nar. 1959 je česká herečka a moderátorka, ktorá v roku 1986 podpísala Chartu 77. Matka bola učiteľka, otec literárny vedec a hudobný kritik. Od 4 rokov hrala na klavír. Ako dieťa spievala v zbore a vystupovala v operách v Národnom divadle. Okrem svojho profesionálneho hereckého pôsobenia bola v roku 1989 aktívna v recesisticko-humoristickej Spoločnosti pre veselšiu súčasnosť. Za účasť na demonštrácii k 70. výročia vzniku Československa bola Bára Štěpánová v októbri 1988 zatknutá, čo dočasne prerušilo jej umeleckú dráhu. Bára Štěpánová Od roku 1990 potom pôsobila dva roky ako členka tímu novozvoleného československého prezidenta Václava Havla ako jeho osobná sekretárka. Vystupovala v predbežnom divadle F.R. Čecha. V 70. rokoch začala hrať po úspešnom konkurze v Semafore. Vidieť sme ju mohli vo filmoch Tisícročná včela, Jak se krotí krokodýli, v seriáli Rodinné putá, Ordinácia v ružovej záhrade alebo vo filmovej sérii Básnikov.


Veronika Kánská Veronika Kánská
Nar. 1966 je česká herečka. Svoju hereckú kariéru začala vo svojich šestnástich rokoch vo filme Bota jménem Melichar, kam si ju v konkurze vybral režisér Zdeněk Troška. Pre úspech ju obsadil aj do roly Blaženy Škopkovej v úspešnej komédii Slunce, seno, jahody a po tej aj do ďalších dvoch pokračovaní. Po tejto trilógii stvárnila rolu zdravotnej sestry Lucie vo filme Discopříběh 2. V nasledujúcich rokoch sa pokúsila študovať na DAMU, ale nebola prijatá a tak sa stiahla do ústrania a venovala sa rodine. K filmu sa vrátila len krátko v roku 2008 v televíznej snímke Kanadská noc. Dnes pracuje ako vedúca obecnej knižnice.


Jiří Macháček Jiří Macháček
Nar. 1966 je český herec, spevák, textár a moderátor. V roku 1990 ukončil štúdium na Právnickej fakulte UK v Prahe a v roku 1995 štúdium na European Film Academy v Dánsku. Za film Samotáři (2000), v ktorom sa objavil v úlohe večne zhuleného Jakuba, získal Českého leva za najlepšiu mužskú vedľajšiu úlohu. Ďalej si zahral napríklad vo filmoch Jedna ruka netleská (2003), Mazaný Filip (2003) alebo Návrat Idiota (1999). V roku 2004 bol opäť nominovaný na Českého leva a to za hlavnú mužskú rolu vo filme Horem pádem, kde si zahral rasistu a futbalového fanúšika Františka, ktorý vychováva dieťa tmavej pleti. Okrem herectva sa venuje aj svojej hudobnej skupine MIG 21, v ktorej pôsobí ako spevák a textár. S touto skupinou vydal už tri albumy. V roku 2005 si zahral rolu mäsiara v celovečernej filmovej groteske Škriatok, pre ktorú vytvoril s MIG 21 hudbu. V ostatných rokoch sa zaskvel v mnohých snímkach ako sú Ženy v pokušení či Muži v nadéji.


Daniela Kolářová Daniela Kolářová
Nar. 1946 je česká herečka. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola vo filme a v televízii jednou z najviac obsadzovaných herečiek. Od roku 1971 do súčasnosti je členkou Divadla na Vinohradoch. Mimoriadnu divácku obľubu jej priniesli roly vo filmových komédiách (Na samotě u lesa, Guľový blesk) a najmä účasť v televíznych seriáloch (Manželstvá z rozumu, Taká normálna rodinka, Nemocnica na okraji mesta). Jej častým hereckým partnerom bol Jaromír Hanzlík (Slasti otca vlasti, Noc na Karlštejne, Leto s kovbojom). Hrala v štyroch filmoch režiséra Jana Svěráka (Obecná škola, Akumulátor 1, Tmavomodrý svet, Vratné lahve).


Karol Machata Karol Machata Karol Machata
(1928-2016) patrl medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského herectva povojnovej generácie. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. Štyridsaťpäť rokov bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, pôsobil v ňom v rokoch 1953-1998. Jeho romantické i dramatické herectvo sa naplno prejavilo v postave Karola Moora v Schillerových Zbojníkoch (1955), Hynka v Tylovom Krvavom súde (1957) alebo v Rostandovom Cyranovi de Bergerac (1967). Ako herec sa výrazne presadil aj v dielach ruskej klasiky. Známe sú jeho titulné postavy v hrách Čechova Ivanov z roku 1961 a Višňový sad z roku 1967. Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla v roku 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov. Hral v desiatkach slovenských filmov, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie: Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato, či Geľo Sebechlebský a mnohé ďalšie. V roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.


Jaroslava Obermaierová Jarka Obermaierová
Nar. 1946 je česká herečka. Už ako devätnásťročná študentka dostala rolu vo filme Súhvezdie panny, kde sa preslávila na svoju dobu pomerne odvážnou erotickou scénou, čo ju predurčilo k ďalším podobným rolám vo filmoch rôznych žánrov. Jednu z hlavných rolí dostala v dnes zabudnuté komédii Happy End, ktorá bola založená na deji od konca do začiatku. Zahrala si v drámach Dita Saxová, Žert, Kladivo na čarodejnice. Pamätať si ju môžeme ako zdravotnú sestru v Dívce na koštěti alebo Kristl v Babičke. Ďalšie menšie úlohy stvárnila v dodnes známych komédiách Marečku, podejte mi pero! alebo Což takhle dát si špenát, 70. rokoch hrala aj v mnohých seriáloch (Bol raz jeden dom či Tajomstvo prúteného košíka), jednu z väčších rolí hrala ako Zemanova druhá manželka v Tridsiatich prípadoch majora Zemana V 90. rokoch hrala aj v rozprávkach - O perlové panne a Jezerní královná.


Josef Dvořák Josef Dvořák
Nar. 1942 je český herec. Prvými filmami Josefa Dvořáka boli Čest a sláva, Nevěsta, Takže ahoj, ale až automechanik Béďa Hudeček z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje ho ako komika zapísal do povedomia najširšieho okruhu divákov. Medzi jeho ďalšie filmy patria Parta hic, Hop a je tu lidoop, Lvi salónu, Buldoci a třešně, Černí baroni... Oveľa viac príležitostí poskytla Josefovi Dvořákovi televízia, kde vytvoril množstvo postáv v detských programoch (Malý tv kabaret, Traja chrobáci, O Terezce a paní madam). Hral v seriáloch ako Byli jednou dva písaři, v troch sériách Nemocnice na kraji města, Arabela, Návštevníci, Létající Čestmír, Lucie, postrach ulice a ďalšie.


Jozef Adamovič Jozef Adamovič
(1939-2013) bol slovenský herec a spoluzakladateľ Akadémie umení v Banskej Bystrici. Najprv absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave a potom svoje vzdelanie rozšíril o štúdium réžie na moskovskom Štátnom inštitúte divadelného umenia a o filmovú réžiu na filmovej škole. Celých 30 rokov bol potom členom činohry Slovenského národného divadla. Od polovice 80. rokov sa uplatňoval v divadelnom svete taktiež na poste režiséra. Adamovič sa už od svojho prieniku na filmový trh objavuje tak ako v slovenských tak aj v českých filmoch. Vďaka svojmu výraznému typu sa vynikajúco zhostil aj niekoľko kostýmových úloh, medzi ktorými kraľuje titulná úloha grófa Morica Beňovského v 13-dielnom veľkoprodukčnom česko-slovensko-maďarskom seriáli Vivat Beňovský!. Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov - Hry lásky šálivé, Krakatit, Ikaria, Štvorylka, Noční jazdci, Majster kat.


Jiří Štěpnička Jiří Štěpnička
Nar. 1947 v Londýne je český herec, syn herečky Jiřiny Štěpničkovej (1912-1985). Absolvent DAMU v r.1969, ktorý po štúdiách pôsobil v divadle v Hradci Králové, potom odišiel do brnenského divadla. Od r.1975 pôsobí v Národnom divadle. Tiež má prezývku "český Harrison Ford". Jeho hlas je spätý práve s týmto známym americkým hercom, ktorého výborne dabuje. Svoj filmový debut si ako mladý užil v dráme Jaroslava Macha z roku 1961 Sťahovavé vtáky. Po absolvovaní DAMU získal role vo filmoch ako Slasti otca vlasti (1969), Tichý Američan v Praze (1977), Ako básnici přicházejí o iluze (1984), Chlapci a chlapi (1988). V súčasnosti hrá v rôznych televíznych seriáloch a filmovo zaujal snímkou v roku 2001 snímkou Samota.


Luba Skořepová Luba Skořepová
Nar. 1923 je česká herečka, spisovateľka, autorka divadelnej hry, dlhoročná členka činohry Národného divadla v Prahe. Často je jej meno nesprávne komolené na Ljuba, hoci sa táto herečka vlastným menom volá Libuše. V rokoch 1942-1944 študovala herectvo na pražskom konzervatóriu. Prvú filmovú roličku získala v roku 1946 v komédii Právě začínáme. V 50. a 60. rokoch sa objavovala väčšinou vo vedľajších rolách (Němá barikáda, Zde jsou lvy, Vyšší princip). Tiež sa stala nepostrádateľnou v televízii. Zahrala si v mnohých seriáloch, filmoch a inscenáciách: Sobáše z rozumu, Chalupáři, Námestíčko, Dobré světlo, Příliš hlučná samota.



Jaroslav Dušek Jaroslav Dušek
Nar. 1961 je český divadelný a filmový herec a režisér, moderátor, librétista a scenárista. Jeho herectvo sa dá ťažko opísať ako civilné. Najpresvedčivejší je v úlohách, ktoré vyžadujú istú dávku štylizácie alebo sú dokonca až na hranici grotesky (Vorlův muzikál - rytmikál Kouř, Vrať se do hrobu). Veľmi dobre sa podarilo využiť jeho komediálny talent Janovi Hřebejkovi. A to v najznámejších rolách vo filmoch Pelíšky s glosou "Prišiel som s ponukou kvalitného sexu", Musíme si pomáhat alebo Pupendo). Dušek sa tiež objavil v oscarovej nominácii Želary, v nízkorozpočtovom horore Choking Hazard alebo vo Švankmajerovom filme Šílení. Trikrát po sebe, v rokoch 2000-2002, moderoval slávnostný ceremoniál Českého leva. Jeho osobitý štýl spôsobil rozruch hlavne v prvom roku.



Zdena Hadrbolcová Zdena Hadrbolcová
Nar. 1937 je česká divadelná a filmová herečka. Vyštudovala francúzske gymnázium. Potom nastúpila na DAMU. V ročníku bola s ďalšími hereckými hviezdami - Františkom Husákom, Ninou Divíšková a Libušou Švormovou. Po absolvovaní DAMU nastúpila do Divadla S.K. Neumana (dnes Divadlo Pod Palmovkou). Tu vydržala 30 rokov. Od roku 2004 je herečka v stálom angažmá Divadla Na zábradlí. Vo filmoch a seriáloch hrá väčšinou mamičky alebo tetušky. Svoju historicky prvú mamičku hrala už v roku 1970, kedy si ju vybral režisér Karel Kachyňa do filmu Už zase skáču přes kaluže. Tato energická a rázna dáma vytvorila od 60.rokov desiatky menších i väčších rolí vo filme i v televízii. Tarzanova smrt, Přijela k nám pouť, Páni kluci, Hop-a je tu lidoop, Poplach v oblacích, Kopretiny pro zámeckou paní, Slavnosti sněženek, Létající Čestmír, Chlapci a chlapi, Přítelkyně z domu smutku. Bola jednou z najobsadzovanejších herečiek svojej generácie.






Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri
Page up