Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri


Vlasta Chramostová Vlasta Chramostová Vlasta Chramostová
Nar. 1926 je česká divadelná a filmová herečka. Je vydatá, jej manželom je kameraman Stanislav Milota. Zahrala si vo filmoch ako Spalovač mrtvol, Biela pani alebo Je třeba zabiť Sekala. Bola dvakrát nominovaná na Českého leva. V rokoch 1941-1945 študovala u profesorov Rudolfa Waltera a Zdenky Grafovej na Štátnom konzervatóriu v Brne. Za komunistickej diktatúry hrala v mnohých filmoch aj v Národnom divadle, ale po podpísaní Charty 77 jej bolo hranie zakázané. A tak hrala doma vo svojom byte pre priateľov. Prezident Václav Havel jej v roku 1998 udelil Rád T.G. Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. V roku 2007 si zahrala so svojím manželom hlavnú úlohu vo videoklipe k singlu Plán kapely Kryštof, čo bolo zo strany kapely vyjadrenie obdivu k tejto dvojici.

Foto©Jiří Šourek

Jaroslav Marvan Jaroslav Marvan
(1901-1974) bol významný český herec. S filmovým herectvom začínal ešte v nemom filme. Vo svojom prvom, s názvom Dobrý voják Švejk, stvárnil strážnika. Už prvom zvukovom filme C. a k polní maršálek (1930), kde zohral vojenského sluhu, začala dlhoročná filmová spolupráca s Vlastom Burianom - To neznáte Hadimršku, Funebrák, Anton Špelec, ostrostřelec, Revízor, U pokladny stál...V medzivojnovom a vojnovom období II. svetovej vojny vytvoril vyše 90 postáv. Najväčšiu slávu u divákov si získal rolami profesorov vo filmoch Cesta do hlubin študákovy duše (1939) a škola, základ života. Jeho výrok z tohto snímku "Co je šťastí? M - ú - ú - ú - ška jenom zlatá...!!" sa stal legendou. Po vojne jeho hviezdna sláva a popularita dosiahla samého vrcholu - Právě začínáme, Železný dědek, Anděl na horách... Popularitu na konci života získal životnou rolou rady Karla Vacátka v seriáli Hriešni ľudia mesta pražského (1968). Na úspech seriálu nadväzovali štyri celovečerné filmy. Marvanova herecká dráha prežila 3 režimy bez toho, aby niečo utrpela. V každom režime si dokázal uchovať svoju ľudskú tvár, dôstojnosť, herecké majstrovstvo a svoju povesť.


Karol Čálik Karol Čálik Karol Čálik
Nar. 1945 je slovenský herec a spevák (tenor). V roku 1966 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Od roku 1966 je členom činohry SND a od roku 1968 člen sólista spevohry. V súčasnosti pôsobí na Novej scéne. Vo filme debutoval v roku 1965 v Námestí svätej Alžbety, odvtedy stvárnil množstvo postáv v slovenskej kinematografii (napr. Pacho hybský zbojník, Noční jazdci, Falošný princ, Galoše šťastia, Hana a jej bratia) aj v televíznej a rozhlasovej tvorbe, včítane zábavných programov.

Foto : archív Adrián Swaton

Vilma Jamnická Vilma Jamnická
(1906-2008) bola slovenská herečka, astrologička a spisovateľka. V rokoch 1925-1926 študovala na Lekárskej fakulte UK. V roku 1929 absolvovala štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1929-1969 bola členkou činohry SND. Na javisku SND stvárnila množstvo rôznych postáv. Najprv to boli menšie postavy naiviek. Veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Jej premiéra bola 29. decembra 1929, teda už v prvej sezóne,čo hrala v SND. Od roku 1969 bola na dôchodku. Je autorkou knihy spomienok Letá a zimy s Jánom Jamnickým(1985). filmov : Páni sa zabávajú, Kto odchádza v daždi, Postav dom, zasaď strom, Vojna volov, Kára plná bolesti.


Katarína Kolníková Katarína Kolníková
(1926-2006) bola herečka RND. Vyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov.Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov slúžila v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice,s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945,keď ju manžel opustil,zostala s deťmi sama.V rokoch 1947 - 1979 pôsobila v materskej škôlke v Radošine. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine.Od roku 1971 pôsobila v Radošinskom naivnom divadle. Bola predstaviteľkou insitného herectva. Účinkovala v takmer všetkých inscenáciách Stanislava Štepku. Známe sú jej úlohy Matky v Jááánošíííkovi,Starej matky v Človečine, zelinárky v Rozprávke, poštárky v Slovenskom tangu, kuchárky v Pavilóne B a mnoho ďalších. Svoju rolu mala aj vo filmovej verzii divadelnej hry Konečná stanica.


Zora Kolínska Zora Kolínska
(1941-2002) bola slovenská herečka a speváčka. Pôsobila v Krajskom divadle v Trnave,neskôr sa stala členkou Činohry Novej Scény v Bratislave. Jej zmysel pre humor ju predurčil na účinkovanie v klasických komédiách,kde sa osvedčila ako herečka ovládajúca všetky polohy žánru. Ako speváčka účinkovala v kabaretných programoch Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Bola jednou zo zakladajúcich členiek Divadla Astorka Korzo 90. Po smrti Ivana Krajíčka sa stala moderátorkou jeho zábavného programu REPETE.Z filmografie : Stopy na Sitne, Smoliari, Odhalenie Alžbety Báthoryčky, Deti z tehlového dvora, Alžbetin dvor, Straty a nálezy.


Vladimír Menšík Vladimír Menšík
(1929–1988) bol český herec a zabávač, držiteľ ocenenia Národný umelec. Hral vo vyše 120 filmoch a je mnohými považovaný za jedného z najlepších českých hercov v histórií. Medzi jeho významné komické roly patria napr. roly vo filmoch Limonádový Joe, Bílá paní alebo Jak utopit doktora Mráčka.


Jozef Kroner Jozef Kroner Jozef Kroner
(1924-1998) bol významný slovenský herec. Pochádzal z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 - 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978). Je autorom kníh: Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983). O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič tv. film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia.

Foto : archív Adrián Swaton

Luděk Kopřiva Luděk Kopřiva
(1924-2004) bol vynikajúci herec menších a výrazných komediálnych rolí. Svoj debut pred kamerou mal v roku 1949 vo filme I ANDĚLÉ ZTRÁCEJÍ TRPĚLIVOST. Od tej doby sa stal vyhľadávaným predstaviteľom rôznych menších a často komediálne ladených postáv. Hrál kanovníka Jindřicha v KRÁLOVSKÉM OMYLU (1968), učiteľa v komédii DÍVKA NA KOŠTĚTI (1971), Seidla v dráme PŘÍPAD PRO ZAČÍNAJÍCÍHO KATA (1969), juhoamerického veľvyslanca v sci–fi komédii COŽ TAKHLE DÁT SI ŠPENÁT (1977), profesora Janatka v komédii SRDEČNÝ POZDRAV ZE ZEMĚKOULE (1982), Luděk Kopřiva je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne Pyšvejca v rozprávke O ZATOULANÉ PRINCEZNĚ (1988), či panovníka vo fantastických snímkach KAČENKA A STRAŠIDLA (1992) a KAČENKA A ZASE TA STRAŠIDLA (1992). V srdciach filmových divákov zostane zapísaný asi najvýraznejšie ako farár Otík z filmovej trilógie SLUNCE, SENO a .....

Foto : Adrián Swaton

Ivan Mistrík Ivan Mistrík
(1935-1982) bol slovenský herec. Brat herca Jána Mistríka. V rokoch 1966-1982 bol člen činohry SND v Bratislave. Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. V divadle hral najmä senzibilných hrdinov, konfrontovaných s drsným svetom. Jeho herectvo sa rovnomerne uplatňovalo aj vo filme, kde vytvoril od roku 1951 množstvo úloh v slovenských a českých filmoch.V televízii účinkoval od roku 1959 a vytvoril asi 100 postáv v dielach Balada o Vojtovej Maríne (1964), Mrtvi nespievajú (1965), Canarisova krvavá hviezda (1966), Sedem svedkov (1967), Balada o siedmich obesených (1968), Portrét Doriana Graya (1969), Bašta (1969), Parížskí mohykáni (1971), Vivat Beňovský (1975), Stroskotanie Danubia (1976), Útek zo Zlatej krajiny (1977), Stôl pre štrnastich (1978) a i.


Andrej Bagar Andrej Bagar
(1900–1966) bol slovenský herec a divadelný režisér. V rokoch 1923-1925 a 1939 bol členom činohry SND. V rokoch 1939-1940 pre svoju protifašistickú činnosť bol väznený. Po prepustení pôsobil pod menom Ján Minárik ako režisér bratislavského rozhlasu. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine. Po oslobodení bol do roku 1951 umeleckým riaditeľom SND. Od roku 1950 až do svojej smrti bol tiež pedagógom a tiež rektorom VŠMU. Vo filme hral od roku 1935. V roku 1955 mu bol udelený titul národný umelec. (Čertova stena, Zemianska česť, Jánošík)


Svatopluk Beneš Svatopluk Beneš
(1918-2007) bol český herec. Patril k legendám prvorepublikového filmu, počas svojho umeleckého života stvárnil desiatky filmových a divadelných postáv.Herec sa narodil v Roudnici nad Labem a vyštudoval pražské konzervatórium. V 19 rokoch dostal svoje prvé angažmán vo vinohradskom divadle. V rokoch 1950 až 1990 bol členom Mestkých divadiel pražských. V roku 1997 obdržal špeciálnu cenu Thálie za celoživotný prínos. Medzi jeho nezabudnuteľné kreácie patrí nadporučík Lukáš z Dobrého vojáka Švejka. Beneš patril tiež k veľkým elegánom filmového plátna. Medzi jeho hereckými partnerkami sa objavila Adina Mandlová, Lída Baarová alebo Nataša Gollová.


Jiří Hrzán Jiří Hrzán
(1939-1980) bol mimoriadne pohybovo a mimicky nadaný divadelný a filmový herec. Vo filme začal v roku 1967 v snímke Svatba jako řemen. Mimoriadne úspešný bol pre neho film Pane,vy jste vdova. Objavil sa v seriáli Byl jednou jeden dům i Píseň pro Rudolfa III.V roku 1976 zostáva po incidente kedy spadol z rímsy hotela, bez angažmá. S divákmi sa stretával už len formou estrád a zájazdových vystúpení.Potom dostal ešte úlohu vo filme Buldoci a třešně, ale to už mal problémy s alkoholom a životosprávou. V polovici natáčania filmu Buldoci a třešne padá z okna budovy, kam liezol za ženou, do ktorej sa zahľadel a o dva dni v nemocnici zomiera.


Adina Mandlová Adina Mandlová
(1910-1991) bola česká herečka. „Dnes sa už tomu smejem.“ To sú prvé a posledné slová Adiny Mandlovej v jej autobiografii. Zbožňovaná a zatracovaná tvár českých filmových veselohier aj klasík .Pri jej mene sa objavuje nielen mnoho filmov a obvinení, ale aj krajín, kde žila. A partnerov, s ktorými sa žiť pokúšala. Bolo to osudové, možno až pričasto. Matku nepoznala, otec jej zomrel, keď mala sedem. Možno preto nemala problém utekať - z krajín, aj od mužov. Novú rodinu si našla vo filme a v divadle. ( Ducháček to zařídí, U pokladny stál..., Hotel Modrá hvězda )


Ivan Luťanský Ivan Luťanský
(1953-1983) Bol populárny český herec, ktorý bol vyučeným elektromechanikom.V divadle dokázal zahrať čokoľvek. V roku 1973 začal hosťovať v divadle E.F.Buriana v úlohe Kráľa Leara. V nasledujúcom roku účinkoval v Národnom divadle v dráme Tvrdohlavá žena a v hre Smrť Hippodamie.Počas štúdia na DAMU si zahral v seriáli Najmladší z rodu Hamrovcov i v televíznych Bakalároch.Po skončení šúdia na DAMU v roku 1976 dostal ročné angažmá v Národnom divadle. Svoj talent uplatnil aj vo filmoch - NA VELIKÉ ŘECE, OSADA HAVRANŮ a VOLÁNÍ RODU. Zomrel za nevyjasnených okolností pri autohavárii vo Viename.


Samuel Adamčík Samuel Adamčík Samuel Adamčík
(1904-1984) bol slovenský herec.Bol manželom herečky Oľgy Adamčíkovej. Narodil sa ako najstarší z troch súrodencov v učiteľskej rodine. V roku 1924 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Od roku 1926 sa venoval ochotníckemu divadlu v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici. Roku 1925-1944 bol odborným učiteľom Štátneho ústavu pre hluchonemých, 1944-1946 riaditeľom Štátnej pokračovacej školy pre hluchonemých v Kremnici. Ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V rokoch 1946-1951 pôsobil ako člen činohry Novej scény a v rokoch 1951-1974 ako člen činohry SND v Bratislave. Z filmov : Vlčie diery, Priehrada, Dáždnik svätého Petra, Posledná bosorka, Majster kat, Zbehovia a pútnici, Tisícročná včela.

Foto : archív Adrián Swaton

Miloslav Šimek Miloslav Šimek
(1940-2004) Hoci bol pôvodne učiteľom, už ako dvadsaťročný mal za sebou prvé kroky na divadelnej scéne. A hneď s kamarátom na dlhé roky najlepším, s Jiřím Grossmannom. V roku 1963 spolu s Jiřím Grossmannom napísal komédiu Hoj, Štěchovice o mäsiarke, ktorú sa pokúsi uniesť štěchovický parník do Hamburgu.Spolu založili klub Olympic a v roku 1967 sa stali členmi legendárneho Semaforu, kde Šimek pôsobil dvadsaťštyri rokov. Po Grossmannovej smrti autorsky spolupracoval s Luďkom Sobotom a Petrom Nárožným. V roku 1990 založil M. Šimek spoločne s Jiřím Krampolom vlastné divadlo s názvom Divadlo Jiřího Grossmanna. Tu sa stala jeho hlavnou partnerkou Zuzana Bubílková, niekdajšia slovenská novinárka, ktorá sa presťahovala do Prahy. V roku 1995 bol začiatok vysielania programu S politiky netančím (so Zuzanou Bubílkovou) v Českej televízii. O šesť rokov prešli do Novy, program sa premenoval na Politické harašení alebo S politiky stále netančím. Český herec podľahol rovnako leukémii ako v roku 1971 jeho kamarát a dlhoročný spolupracovník J. Grossmann. Z filmografie : Případ mrtvého muže, Jen ho nechte, ať se bojí, Hop - a je tu lidoop, Buldoci a třešně, Kam doskáče ranní ptáče.


Michal Dočolomanský Michal Dočolomanský Michal Dočolomanský
(1942-2008) bol populárny československý herec, s ktorým ma spájalo viac ako 20 ročné priateľstvo. Matka Floriana, pôvodom Rumunka, otec Rudolf, učiteľ, pôsobil medzi rumunskými Slovákmi v Sedmohradsku. V r.1942 rodina odišla do obce Niedzica (dnešné Poľsko),kde sa narodil Michal. Na Slovensko sa presťahovali na konci 2.svetovej vojny.Otca často služobne prekladali - naposledy učil v Nebojsi pri Galante, kde aj zomrel. Matka sa s desiatimi deťmi presťahovala do Svätého Jura. V tom čase bola v Jure v plnom rozkvete činnosť ochotníckeho divadla. Malému Mišovi učaroval svet javiska. Ako 13 ročný dostáva svoju prvú titulnú úlohu v rozprávke H. CH. Andersena "Snehová kráľovná". Poslednou hrou, v ktorej účinkoval ako svätojurský ochotník, bol Geľo Sebechlebský.Po ukončení základnej školy sa vyučil za automechanika (Kamenícky Šenov a Kadaň).Herectvo absolvoval v r. 1966 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a odvtedy je členom činohry SND. Michal Dočolomanský patril medzi našich najúspešnejších a najčastejšie obsadzovaných hercov. Nezabudnuteľná je jeho titulná postava v Ibsenovej dráme Peer Gynt, Mortimer v komédii Brooklynská noc, v muzikále Neil Simona: Pozor na Leona a v mnohých ďalších. V r. 1974 ho režisér Karok Zachar obsadil do úlohy Jánošíka v slávnom muzikále Ernesta Brylla a Katerzyny Gärtnerovej "Na skle maľované". V r. 1999 bola už 555. repríza tohto muzikálu a Dočolomanský bol jedným z troch hercov z pôvodného obsadenia. Od roku 1962 začal účinkovať aj vo filmoch (Medená veža 1970, Stratená dolina 1981,Tisícročná včela 1983, ...). Účinkoval tiež v mnohých českých filmoch (Dni zrady 1973, Adela ešte nevečerala 1977, Tajomstvo hradu v Karpatoch 1981). Ako sympatický kladný hrdina mal obdobnú úlohu ako Ladislav Chudík vytvárať postavy komunistických predákov (G. Husák, J. Šverma).

Foto : archív Adrián Swaton

Jiřina Šejbalová Jiřina Šejbalová
(1905–1981) bola výrazná česká herečka herečka s charakteristickým hlasom. Film jej ponúkol mnoho krásnych rolí. Napr. hostinskú Boženku Tatrmužovú v komédii Hostinec u kamenného stolu. V roku 1957 sa dočkala svojej životnej filmovej roly v dráme režiséra Jiřího Weissa a spisovateľky Jarmily Glazarovej Vlčí jáma. Po tomto filme aj keď bola Šejbalová na MFF v Benátkach v roku 1958 najvýraznejšou favoritkou na hlavnú cenu za herecký výkon. O jediný hlas ju nakoniec porazila Sophia Lorenová s filmom Čierna orchidea. Sám riaditeľ festivalu bol z toho smutný a preto udelil Šejbalovej osobitnú cenu (zvláštnu medailu Biennale za herecký výkon).


Zdeněk Dítě Zdeněk Dítě
(1920-2001) bol český herec. Vo filme začínal ako komparzista.Neskôr si ho všimol režisér Miroslav Cikána a obsadil ho do hlavnej úlohy v nikdy nedokončenom filme Předtucha (1944).O rok neskôr zahral svoju skutočne veľkú rolu kniežaťa Roberta vo Fričovej komédii Prstýnek(1945).V Ďalších rokoch schématicky vytváral úlohy mladých hrdinov vo významných filmoch Hrdinové mlčí(1946),Pytlákova schovanka aneb šlechetný milionář (1949) či Hra o život(1956). Zdeněk Dítě je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v spoločnom umeleckom hrobe Neskôr vytváral rôzne charaktery vážených pánov (Zabil jsem Einsteina,pánové, Co je doma, to se počítá, pánové…), riaditeľov (Dívka na koštěti, Adéla ješté nevečeřela, Jen ho nechte, ať se bojí, Já to tedy beru, šéfe, Pátek není svátek, Lucie, postrach ulice), funkcionárov (Komedie s klikou, Božská Ema, Smrt krásnych srncu) a podobne. Na začiatku 90.rokov sa stiahol do ústrania. Ku koncu života žil v chudobe, opustený a nakoniec zomrel v liečebni pre dlhodobo chorých v Kralupách nad Vltavou.

Foto : Adrián Swaton




Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri

Page up