Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5


Andrej Kiska Andrej Kiska
Nar. 1963 je v poradí štvrtý prezident Slovenskej republiky. Do funkcie bol zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu nastúpil 15. júna 2014. Je filantrop a bývalý podnikateľ. Vzdelaním elektrotechnický inžinier. Je zakladateľom splátkových spoločností Tatracredit, Triangel a Quatro a spoluzakladateľom charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel. V novembri 2006 získal od časopisu Trend titul Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu.


Ivan Gašparovič Ivan Gašparovič
Nar. 1941 je tretí prezident Slovenskej republiky. Vo svojej funkcii pôsobil od roku 2004 do júna 2014. Ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. V minulosti pôsobil aj ako generálny prokurátor ČSFR (1990–1992). V roku 1968 vstúpil do KSČ, odkiaľ ho však po pol roku vylúčili. V roku 1992 vstúpil do HZDS, v ktorom zotrval 10 rokov. Vo voľbách v júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej Ústavy SR z 1. septembra 1992. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR. 15. júla 2002 vystúpil z HZDS. Do konca funkčného obdobia v októbri toho istého roku bol nezávislým poslancom. V roku 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V roku 2004 bol prvýkrát zvolený za prezidenta SR. V roku 2009 bol opäť zvolený za prezidenta SR. Jeho funkčné ie skončili 15. júna 2014.


Róbert Fico Róbert Fico
Nar. 1964 je predseda politickej strany Smer–sociálna demokracia a predseda vlády Slovenskej republiky. V predchádzajúcej politickej kariére bol členom KSS (1987–1990) a SDĽ (1990–1999). Je absolventom práva. Niekoľko rokov pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom Smer. V roku 2002 bol opätovne zvolený za poslanca NR SR. Strana Smer sa stala so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Strana pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Róbert Fico sa stal novým predsedom vlády, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS. Vo voľbách v roku 2010 sa opäť stal poslancom Národnej rady. Jeho strana zvíťazila aj v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 a stala sa vďaka zisku 83 mandátov v NR SR jedinou stranou pri zostavovaní novej vlády. Róbert Fico sa opätovne stal predsedom vlády SR.


Miloš Zeman Miloš Zeman
Nar. 1944 je tretí český prezident, bývalý predseda vlády ČR, ekonóm a významný porevolučný politik. V roku 1998 sa stal v poradí tretím českým premiérom. V roku 2003 neúspešne kandidoval na post prezidenta Českej republiky. 21. marca 2007 oznámil svoj odchod z ČSSD, z dôvodu konfliktov s Jiřím Paroubkom. Odvtedy žil na Vysočine v obci Nové Veselí a nezúčastňoval sa politického života. Do aktívnej politiky sa vrátíl 26. januára 2013, keď bol zvolený v poradí za tretieho českého prezidenta. Stal sa zároveň historicky prvým prezidentom zvoleným priamou voľbou.


Karel Schwarzenberg Karel Schwarzenberg
Nar. 1937 - celým menom Karl Johannes Nepomuk Josef Norbert Friedrich Antonius Wratislaw Mena von und zu Schwarzenberg – je potomok šľachtického rodu Schwarzenbergovcov, český politik, minister zahraničných vecí ČR. Je zakladajúcim členom strany TOP 09, v súčasnosti jej predseda. Ako predseda Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva sa najmä v 80. rokoch zasadzoval o dodržiavanie ľudských práv v Európe. Karel Schwarzenberg je bývalý vedúci kancelárie prezidenta ČSFR Václava Havla. Vo vláde Petra Nečasa bol od 2010 do júla 2013 vicepremiér a minister zahraničných vecí. Funkciu šéfa diplomacie zastával aj v rokoch 2007–2009 v druhej vláde Mirka Topolánka. V prvom kole prezidentských volieb v roku 2013 získal druhé miesto. Odovzdalo mu hlas 23,4% voličov, na prvého Zemana stratil len 0,81%. Obaja postúpili do druhého kola. V druhom kole však Schwarzenberg získal len 45,19% hlasov, Zeman 54,80%. Za nového prezidenta ČR bol teda zvolený Miloš Zeman.


Mikuláš Dzurinda Mikuláš Dzurinda
Nar. 1955 je slovenský politik, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky z rokov 1998 a 2002, dvojnásobný minister a líder KDH, SDK a SDKÚ-DS. Do slovenskej politiky vstúpil ako jeden zo zakladajúcich členov KDH, konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku 1990. Od roku 1993 až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do SDK v roku 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa 3. júla 1997 päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom Slovenská demokratická koalícia. Dzurinda sa snažil o zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Mikuláš Dzurinda Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil. Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany 1. februára 2010 oznámil, že nebude kandidovať vo voľbách do Národnej rady v roku 2010. Vo voľbách 2012 dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto. Niekoľko dní po voľbách oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany, ale ostane radovým členom SDKÚ-DS.


Ján Čarnogurský Ján Čarnogurský
Nar. 1944 je bývalý slovenský disident, politik a zakladateľ Kresťansko demokratického hnutia. Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1970–1981 pracoval ako advokát v Bratislave. V roku 1981 ho vylúčili z advokácie. V auguste 1989 bol zatknutý a obvinený z rozvracania republiky. Z väzenia ho prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie. Od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od 6. apríla 1990 do 27. júna 1990). Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Od roku 1998 do roku 2002 (prvá Dzurindova vláda) bol ministrom spravodlivosti SR. Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.


Václav Klaus Václav Klaus
Nar. 1941 je český politik. V roku 1970 musel z politických dôvodov opustiť začatú vedeckú dráhu a odišiel pracovať do Štátnej banky Československej. Odtiaľ sa koncom roka 1987 vrátil do Prognostického ústavu ČSAV. Do vysokej politiky vstúpil v decembri 1989, kedy sa stal federálnym ministrom financií. V októbri 1991 bol menovaný podpredsedom vlády ČSFR. Na konci roku 1990 sa stal predsedom Občianskeho fóra. Po jeho zániku v apríli roku 1991 založil Občiansku demokratickú stranu, ktorej predsedom bol až do decembra 2002. S touto stranou vyhral v júni 1992 parlamentné voľby a stal sa predsedom vlády Českej republiky. Po rozpade vládnej koalície podal v novembri 1997 demisiu. Po predčasných voľbách v roku 1998 sa stal na štvorročné volebné obdobie predsedom Poslaneckej snemovne. 28. februára 2003 bol zvolený za prezidenta Českej republiky. O 5 rokov neskôr - 15. februára 2008 bol zvolený opäť za prezidenta Českej republiky. V marci 2013 ho vo funkcii vystriedal Miloš Zeman.


Vladimír Mečiar Vladimír Mečiar
Nar. 1942 je slovenský politik. Bol prvým a tretím predsedom vlády Slovenskej republiky v 90. rokoch 20. storočia. Po nežnej revolúcii vznikla v slovenskej časti federácie vláda národného porozumenia, kde 11. januára 1990 nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia. Po voľbách v roku 1990 sa stal predesdom vlády. V tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Po voľbách v roku 1992 sa 24. júna znova stal predsedom vlády SR (najprv v rámci Česko-Slovenska a od 1. januára 1993 samostatného Slovenska). Úrad predsedu vlády zastával do 14. marca 1994, kedy bola jeho vláda odvolaná. Po voľbách koncom roka 1994 bol od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998 znovu predsedom vlády SR. Po voľbách v roku 1998 nebola jeho strana schopná vytvoriť koalíciu. Neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v rokoch 1999 a 2004. HZDS pod jeho vedením zvíťazilo aj vo voľbách v roku 2002, ale znovu nebolo schopné vytvoriť vládu. Vo voľbách v roku 2010 ĽS-HZDS nezískalo ani 5% hlasov. Po neúspešných voľbách v roku 2012 oznámil 26. apríla na rokovaní straníckeho grémia svoj odchod z vedenia strany.


Petr Pithart Petr Pithart
Nar. 1941 je český politik, člen Kresťanskej a demokratickej únie - Československej strany ľudovej, bývalý predseda českej vlády v rámci federácie, bývalý predseda a dlhoročný podpredseda Senátu Parlamentu Českej republiky. Po nežnej revolúcii bol krátko aj poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za Občianske fórum. Začiatkom 90. rokov bol politikom Občianskeho hnutia. Petr Pithart V roku 1960 vstúpil do KSČ a svoje členstvo ukončil v septembri 1968. Bol jedným zo signatárov Charty 77 a angažoval sa aj v oblasti samizdatovej literatúry. Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček. V období február 1990 až júl 1992 bol predsedom českej vlády v rámci federácie. Petr Pithart sa v roku 1991 pri rozpade OF stal spoluzakladateľom a podpredsedom Občianskeho hnutia, ktoré však vo voľbách v roku 1992 neuspelo. Potom opustil premiérsky post a na prechodnú dobu sa stiahol aj z politiky. V rokoch 1996-1998 a 2000-2004 bol predsedom Senátu a v rokoch 1998-2000 a od roku 2004 bol jeho podpredsedom. V roku 2003 neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta Českej republiky ako kandidát vtedajšej štvorkoalície.


Rudolf Schuster Rudolf Schuster
Nar. 1934 je slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky. Vzdelanie získal ako inžinier staviteľ. V rokoch 1986–1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach. Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990–1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a v rokoch 1993–1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. Rudolf Schuster V rokoch 1994–1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice. V rokoch 1998–1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Inaugurácia prebehla 15. júna 1999 a zvolený bol na funkčné obdobie v rokoch 1999–2004.


Michal Kováč Michal Kováč
Nar. 1930 je slovenský ekonóm a politik. Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky. Po revolúcii v decembri 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky vo vláde národného porozumenia. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu na dvojročné obdobie. Vo voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia a dňa 26. júna 1992 za jeho predsedu. Túto funkciu vykonával do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Michal Kováč 15. februára 1993 bol zvolený a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky. Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery V. Mečiarovi a následný pád jeho druhej vlády. Po návrate V. Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994, odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. Funkčné obdobie mu skončilo 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.


Lubomír Štrougal Lubomír Štrougal
Nar. 1924 bol český politik a predseda vlády ČSSR v rokoch 1970-1988. Od roku 1948 bol pracovníkom aparátu KSČ, v rokoch 1970–88 predseda vlády ČSSR. V auguste 1968 zaujal odmietavé stanovisko k sovietskej okupácii, postupne však prešiel do tábora “normalizátorov”. Lubomír Štrougal V 70. a 80. rokoch sa snažil presadzovať pragmatické prístupy, hlavne v hospodárskej oblasti. V roku 1988 pre rozpory s Milošom Jakešom rezignoval na funkciu predsedu federálnej vlády. Zahraniční komentátori vysvetľovali jeho odstúpenie jeho vyhláseniami, že je proti policajným zásahom proti disidentom, a že požaduje nielen hospodárske, ale aj politické reformy, ako aj skutočnosťou, že bol v rámci KSČ „súperom“ Miloša Jakeša. Vo funkcii predsedu vlády ho nahradil Ladislav Adamec.


Dagmar Burešová Dagmar Burešová
Nar. 1929 je česká advokátka a politička. Vyštudovala pražskú Právnickú fakultu Karlovej Univerzity, ktorú absolvovala v roku 1952. Do roku 1989 pôsobila ako advokátka, pričom sa špecializovala na pracovné právo a problematiku náhrady škôd za pracovné úrazy. V období tzv. normalizácie zastupovala okolo sto osôb stíhaných totalitným režimom. Okrem iných aj Milana Kunderu alebo Ivana Medka. Jej najznámejším prípadom je zastupovanie matky Jana Palacha v procese s komunistickým poslancom Viliamom Novým. Kauzu voľne zachytáva trojdielna televízna séria Horiace ker. Po páde totalitného režimu sa v decembri 1989 stala ministerkou spravodlivosti. Ako ministerka iniciovala vydanie osobných listov Milady Horákovej do rúk pozostalých. Iniciovala zákon o mimosúdnych rehabilitáciách a podporovala lustračný zákon. V rokoch 1990 až 1992 pôsobila na čele Českej národnej rady. V roku 2007 bola v rámci súťaže Právnik roka uvedená do právnickej siene slávy.









Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5

Page up