História / History



Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5




Marián Čalfa Marián Čalfa
Nar. 1946 je bývalý slovenský politik, predseda česko-slovenskej vlády národného porozumenia vytvorenej po nežnej revolúcii v decembri 1989. Pracoval na Úrade predsedu federálnej vlády v legislatívnom odbore. V apríli 1988 sa stal členom federálnej vlády a zároveň predsedom jej Legislatívnej rady. Počas nežnej revolúcie nahradil 10. decembra 1989 vo funkcii predsedu vlády Ladislava Adamca. Bol posledný komunistický premiér Česko-Slovenska. 18. januára 1990 vystúpil z KSČ a stal sa členom Verejnosti proti násiliu. Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa stal opätovne predsedom federálnej vlády. V tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 2. júla 1992. V apríli 1991 po rozpade VPN sa stal členom Občianskej demokratickej únie. Po neúspechu strany vo voľbách v roku 1992 odišiel z politiky a začal sa venovať právnickej praxi.


Gejza Šlapka Gejza Šlapka
Nar. 1928 bol slovenský a československý politik Komunistickej strany Slovenska, vedúci tajomník Mestského výboru KSS v Bratislave a poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za normalizácie. V rokoch 1961-1963 bol tajomníkom Mestského výboru KSS v Bratislave, v rokoch 1967-1969 tajomníkom Krajského výboru KSS pre Západoslovenský kraj, v období rokov 1969-1970 potom pôsobil ako tajomník a od roku 1970 ako vedúci tajomník Mestského výboru KSS v Bratislave. Tento post zastával až do konca 80. rokov. V rokoch 1950-1989 sa uvádza ako účastník zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, pričom od roku 1971 bol členom ÚV KSS a predsedníctva ÚV KSS. Zastával aj posty v celoštátnej komunistickej strane. Bol jeden z hlavných organizátorov akcie, ktorá mala na starosti potlačenie známej Sviečkovej manifestácie v Bratislave. Ako presvedčený komunista zastával zásah proti tejto manifestácii v roku 1988. Počas študentskej demonštrácie 16. novembra 1989 diskutoval so študentmi a snažil sa zastaviť ich protest. V dôsledku revolučných udalostí rezignoval na všetky svoje verejné funkcie.


Miroslav Štěpán Miroslav Štěpán
(1945-2014) bol československý politik. Za normalizácie v rokoch 1974 až 1977 pôsobil ako tajomník Mestského výboru Socialistického zväzu mládeže v Prahe. Od apríla 1988 pôsobil ako vedúci tajomník Mestského výboru KSČ v Prahe. Pôsobil tiež ako náčelník pražských Ľudových milícií. 9. apríla 1988 bol kooptovaný za člena Ústredného výboru KSČ. V období apríl-október 1988 bol členom sekretariátu ÚV KSČ a od októbra 1988 do novembra 1989 členom predsedníctva ÚV KSČ. Vo funkcii vedúceho tajomníka Mestského výboru KSČ v Prahe sa profiloval ako dynamický, reformne orientovaný politík ovplyvnený sovietskou perestrojkou. Sú mu pripisované rozhodnutia, ktorá viedli k potlačaniu občianskych demonštrácií v roku 1988 a 1989 vrátane tej poslednej zo 17. novembra 1989. Koncom novembra 1989 bol v dôsledku politických zmien donútený zložiť všetky svoje stranícke funkcie. Dňa 5. decembra 1989 bol vylúčený z vtedajšej KSČ. Dňa 22. decembra roku 1989 bol zatknutý a neskôr obvinený z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. V októbri 1991 bol z väzenia podmienečne prepustený na slobodu. Zomrel na leukémiu.


Rudolf Hegenbart Rudolf Hegenbart
Nar. 1935 je český a československý politik. V časoch normalizácie bol podpredsedom vlády Českej socialistickej republiky a predseda Českej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj. V máji 1987 bol menovaný za člena Československej vlády Ladislava Adamca ako jej podpredseda. Funkciu si udržal do apríla 1988. 15. júla 1988 se stal vedúcim oddelenia štátnej administratívy Ústredného výboru Komunistickej strany Československa tzv. 13. oddelenia. Jedna z konšpiračných teórií tvrdí, že hlavnou riadiacou osobou disidentov v ČSSR od roku 1987 bol vedúci 13. oddelenia, ktorý sa priamo so svojimi ľuďmi podieľal na príprave nežnej revolúcie v novembri 1989. Samotný Rudolf Hegenbart to rezolútne odmieta: "Hra s ´mŕtvym študentom´ Žifčákom mala pomôcť niekomu na úkor niekoho iného. Zásah proti študentom mal prispieť k odvráteniu mojich priaznivcov a vyvolanie atmosféry, ktorá ma zmetie z politickej scény. Takéto želanie mala nielen skupina okolo Jakeša a Štěpána, ale aj skupina okolo Adamca, Mohoritu a Prognostického ústavu... Narušoval som ich plány. Bol to cielený manéver proti mne. Mal ma odstrániť. Stret 17. novembra bol prachobyčajný manéver ľavicových radikálov."Zdroj: Právo, 12. 11. 2005, Miroslav Šiška


Radoslav Procházka Radoslav Procházka
Nar. 1972 je poslanec NR SR, advokát, vysokoškolský pedagóg a zakladateľ občianskeho združenia Alfa. Absolvoval právnické štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Yale Law School v USA, kde roku 2001 získal titul doktor právnych vied. V súčasnosti pôsobí ako právny poradca Delegácie Európskej komisie v Bratislave a ako pedagóg na Katedre Teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Zároveň je členom Advokátskej komory štátu New York. Venuje sa otázkam teórie a filozofie práva, ústavno-právnej komparatistike a právnym aspektom európskej integrácie. Roku 2002 vydalo vydavateľstvo Central European University Press jeho monografiu o porevolučnom ústavnom vývoji krajín Višegrádskej štvorky. V akademickej práci sa venuje predovšetkým právnej filozofii, ústavnému právu a právu Európskej únie. V týchto oblastiach publikoval tri monografie a niekoľko desiatok článkov a štúdií.


Iveta Radičová Iveta Radičová
Nar. 1956 je slovenská sociologička a politička. V rokoch 1990 až 1992 bola členkou VPN. Až do roku 2005 sa venovala profesionálnej kariére. Vo vláde Mikuláša Dzurindu bola po demisii Ľudovíta Kaníka stranou SDKÚ-DS nominovaná na post ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí. Do funkcie ju prezident vymenoval 17. októbra 2005. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou SDKÚ-DS. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. V rokoch 2010 až 2012 bola predsedníčka vlády Slovenskej republiky. V roku 2009 neúspešne kandidovala na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru v roku 2014 odmieta.


František Mikloško František Mikloško
Nar. 1947 je slovenský politik a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, mladší brat Jozefa Mikloška. V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista tzv. Tajnej cirkvi. Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia. V novembri 1989 stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V roku 1992 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990–1992 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. 21. februára 2008 oznámil spoločne s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odchod z KDH. Založili novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska.


Dobroslav Trnka Dobroslav Trnka
Nar. 1963 je bývalý generálny prokurátor Slovenskej republiky. V roku 1987 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1989 pôsobil ako vyšetrovateľ Vojenskej obvodnej prokurátury v Bratislave. Medzi rokmi 1999-2004 pôsobil ako námestník generálneho prokurátora SR, vo februári 2004 bol zvolený do funkcie generálneho prokuratóra SR. V roku 2011 jeho funkčné obdobie skončilo. Vyšetroval niekoľko známych prípadov - napríklad odpočúvanie americkej ambasády, sviečkový pochod, udalosti na Národnej triede v roku 1989, odpočúvanie telefonátu denníka Sme a predsedu ANO Pavla Ruska, kauzu financovanie SDKÚ a SMERu, františkáni a pod.


Ján Slota Ján Slota
Nar. 1953 je slovenský politik. Bývalý dlhoročný primátor mesta Žilina a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1994 až 1999 a 2003 až 2012 bol predsedom Slovenskej národnej strany (SNS). Patrí medzi zakladajúcich členov obnovenej SNS. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za túto stranu. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej Národnej rady, v roku 1994 za poslanca NR SR. Predsedom SNS bol od februára 1994 do septembra 1999. V roku 2001 po kríze čistiek v SNS založil nový subjekt Pravú SNS. Zo stranou získal o rok vo voľbách viac hlasov ako pôvodná SNS (3,72 %). Dokázal sa spojiť so svojou rivalkou Annou Malíkovou, vtedajšou predsedníčkou SNS a vrátil sa opäť do vysokej politiky ako predseda už zlúčenej SNS (od 31. mája 2003). V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 11,73 % hlasov a spolu so stranami SMER a ĽS-HZDS sa stala vládnou stranou. V roku 2012 ho na predsedníckej stoličke SNS vystriedal Andrej Danko.


Miroslav Kusý Miroslav Kusý
Nar. 1931 je slovenský politológ, filozof, univerzitný profesor a bývalý politik. V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Karlovej Univerzity. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1968-69 bol členom Ústredného výboru KSČ. Po roku 1969 a po vylúčení zo strany mu zakázali pedagogickú činnosť a počas normalizácie pracoval ako knihovník na Univerzite Komenského. V roku 1977 bol jedným z troch signatátov Charty 77, ktorí požadovali, aby česko-slovenská vláda dodržiavala ľudské práva. Následne bol prepustený z univerzity a živil sa mnoho rokov ako robotník. Pripojil sa k spisovateľom okolo Edice Petlice Ludvíka Vaculíka a Edice Expedice Václava Havla. V roku 1989 strávil desať týždňov vo väzení. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989. Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom VPN, 10. decembra bol vymenovaný za riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie. Neskôr sa stal rektorom Univerzity Komenského. Je zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie UNESCO pre ľudské práva na Slovensku.



Ivan Lexa Ivan Lexa
Nar. 1961 je bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Bol jedným z najdôležitejšich mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho V. Mečiar obsadil na miesto vedúceho Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť vedúcim. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie. Napokon ho vymenovala vláda za štátneho tajomníka. Predseda vlády V. Mečiar ho 18. apríla 1995 menoval do funkcie riaditeľa SIS. Tajná služba pod jeho vedením bola podľa jeho kritikov zapletená do niektorých nezákonných činností. Napr. kauza Triptych Klaňanie troch kráľov, zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny, vražda Róberta Remiáša, kauza míting KDH a pod. Krátko pred koncom volebného obdobia 1994-1998 zastupujúci prezident V. Mečiar udelil amnestiu na časť týchto prípadov. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo odhaliť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. Ivan Lexa absolvoval sériu súdnych procesov, no vo všetkých obvineniach bol súdmi uznaný za nevinného. V dvoch prípadoch sa naňho vzťahovala platná amnestia.


Alojz Lorenc Alojz Lorenc
Nar. 1939 bol posledným náčelníkom Štátnej bezpečnosti. V roku 1970 nastúpil k ŠtB, kde pracoval v osobitnom odboru Ministerstva vnútra ČSSR. Najskôr sa venoval kryptografii. V roku 1977 sa stal náčelníkom špeciálnej správy ZNB (Zbor národnej bezpečnosti). Od 1. mája velil Bratislavskej správe ZNB. Najvyššieho postu dosiahol v roku 1985, kedy sa stal prvým námestníkom ministra vnútra. Od reorganizácie ŠtB v roku 1988 kontroloval väčšinu jej zložiek. Počas nežnej revolúcie vydal rozkaz, podľa ktorého nemajú zložky ŠtB nijako zasahovať do situácie. Neskôr nariadil skartáciu mnohých dokumentov z archívu ŠtB. Po revolúcii bola ŠtB zrušená a generál Lorenc z radov bezpečnostných zložiek prepustený. Za svoje činy z obdobia komunizmu bol v októbri 1993 v ČR odsúdený. Trest si však nikdy neodpykal a odišiel na Slovensko, ktorého orgány v roku 2000 trestné stíhanie zastavili. Až v roku 2002 bol odsúdený na pätnásť mesiacov podmienečne. Avšak odmietol, že by prekročil svoje právomoci.


Michal Danišovič Michal Danišovič
Nar. 1941 je bývalý príslušník Verejnej bezečnosti a veliteľ zásahu proti študentom na Národnej triede v Prahe v 17. novembra 1989. Zhruba okolo 19,30 hod. začiatok hromadného sprievodu zahol z nábrežia pri Národnom divadle smerom do centra. Na križovatke ulíc Národná a Spálená im však prehradil cestu kordón policajtov z pohotovostného oddielu. O chvíľu neskôr mal dať veliteľ zásahu, podplukovník Michal Danišovič, šéfovi bezpečnostného oddielu zvláštny pokyn uzavrieť dav z oboch strán. Zhruba 1500 nervóznych osôb sa tak dostáva medzi dva ozbrojené kordóny, ktoré sa navzájom stále približujú. Sám Michal Danišovič tieto tvrdenia popiera. Michal Danišovič Kto a ako vydával pokyn na mlátenie davu ani dnes nie je objasnené. Demonštrácia bola rozohnaná zhruba o 21,15 hod. Policajné jednotky si však v centre Prahy vyjednávali rešpekt takmer do polnoci. Mnoho študentov tak prišlo k zraneniu v čase, keď už boli presvedčení, že je po všetkom. Podobné skúsenosti z dramatického diania na Národnej triede má preukázateľne okolo 550 ľudí. Údaj sa zakladá na svedectvách, aj overených lekárskych vyšetreniach. Vtedajšia štátna moc spolu so starostlivou mediálnou cenzúrou dokázala udalosti zo 17. novembra a ich neblahé dôsledky bagatelizovať. Dokladom je napríklad beseda členov zasahujúceho pohotovostného oddielu so študentami o necelý mesiac neskôr.


Milan Čič Milan Čič Milan Čič
(1932-2012) bol slovenský politik, akademik a právnik. Mnoho rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Funkciu posledného socialistického ministra spravodlivosti zastával v rokoch 1988-1989 a od decembra 1989 do júna 1990 bol prvým porevolučným predsedom slovenskej vlády. Od roku 1993 do roku 2000 vykonával funkciu prvého predsedu Ústavného súdu SR. Vedúcim Kancelárie prezidenta SR bol od roku 2004. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1961, keď vstúpil do KSČ, ktorej členom bol do marca 1990. Po novembrových udalostiach bol v rokoch 1990 až 1991 členom hnutia Verejnosť proti násiliu, no po založení Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko v roku 1991 sa stal jeho členom a v hnutí zotrval do roku 1993. V roku 2000 sa neúspešne pokúsil o návrat do politiky v Strane demokratického stredu.


Rudolf Filkus Rudolf Filkus
(1927-2013) bol slovenský ekonóm a politik. Úradovať v politike začal hneď po novembri 1989. Už v januári sa stal poslancom VPN vo Federálnom zhromaždení. Neskôr sa stal slovenským ministrom pre plánovanie a po rozkole vo VPN oznámil svoj odchod spoločne s Vladimírom Mečiarom do HZDS a z tejto funkcie odstúpil. V roku 1992 sa Filkus stal prvým vicepremiérom federálnej vlády Jana Stráskeho a po rozpade Československa sa ujal postu slovenského veľvyslanca v Rakúsku. Spolu s Jozefom Moravčíkom a Milanom Kňažkom však z Mečiarovho HZDS vystúpili a založil s nimi Alianciu demokratov Slovenska, ktorá sa neskôr stala Demokratickou úniou Slovenska. V Národnej rade pôsobil ako poslanec za DÚ v rokoch 1994 až 1998. Po tomto roku z politiky odišiel. Filkus pracoval hlavne ako ekonóm. Dlhé roky pôsobil v Slovenskej akadémii vied a získal titul profesor.





Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5

Page up