Hudba / Music




Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4


Eva Kostolányiová Eva Kostolányiová Eva Kostolányiová
(1942-1975) Eva pochádzala zo skromných pomerov. V štrnástich rokoch odišla spolu so svojim bratom z rodnej Trnavy tancovať do SĽUK-u, kde pôsobila štyri roky a v roku 1957 tancovala v súbore sólo v programe Goralská krmča. V rokoch 1961-1967 bola speváčkou a tanečníčkou Vojenského umeleckého súboru kapitána J. Nálepku a v roku 1967 vystupovala ako sólistka Tatra revue v Bratislave, kde dostala svoju prezývku slovenská Twiggy. V roku 1968 už vystupovala ako speváčka v slobodnom povolaní. Spevácku kariéru začínala v kapele Ľuba Beláka. Od roku 1970 spievala v orchestri Braňa Hronca(s E. Mázikovou a S. Sallingovou). Speváčka v roku 1972 pôsobila v skupine Modus a založila si aj vlastnú skupinu Hej, ktorú viedol jej druhý manžel Andrej Šebo. Eva upútala kultivovaným prejavom, zaujímavo zafarbeným hlasom i repertoárom, v ktorom dominovali lyrické a melodické piesne Bábika - La Bambola (1968), Poď so mnou (1969), Až bude pokosená tráva a Keď si sám (1972). Duetá s Michalom Dočolomanským Hala-hala, Haló tam a Smoliar z roku 1973. Duet s názvom Cítiš, krúti sa zem naspievala s P. Vaškom. K ďalším najznámejším piesňam Evy Kostolányiovej patria Iba básnik, Slepá láska, Neplač viac... Umelecky pozoruhodnejčšie nahrávky vyšli na LP v roku 1973 (najmä Jesenný úsmev, Luna sype zo zástery, Ruka s kvetom, Povesť o skale, Kade chodieva láska). V rozhlase nahrala Eva Kostolányiová približne 140 nahrávok. Posledná nahrávka bola pieseň More lásky. V Slovenskej televízii účinkovala v muzikáli Mam’zelle Nitouche podľa operety F. Hervého, kde dostala dvojrolu (réžia Jozef Pálka, 1972). Predstavila sa tiež v hudobnej komédii s Ivanom Krajíčkom Buď fit! (réžia Karol Strážnický, 1973). V roku 1974 zaujala ako princezná v rozprávke Podkovičky za korunu (réžia Zora Bachnárová) či v groteske Keď si sám z roku 1975. Vo veku 29 rokov zasiahla Evu Kostolányiovú zákerná choroba, proti ktorej bola ona i lekári bezbranní.

Foto : archív Adrián Swaton

Karol Duchoň Karol Duchoň
(1950-1985) Volali ho slovenským Tomom Jonesom...on však išiel svojou cestou a stal sa jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Písal sa rok 1968 a v Zlatých Moravciach si Karol Duchoň a Robo Kazík založili bítovú kapelu The Ice Boys (Ľadoví chlapci). Duchoň sa prihlásil do vychýrenej speváckej súťaže o Zlatú vločku Calexu a suverénne zvíťazil s piesňou Petra Nováka Náhrobní kámen. Odvtedy sa naplno začala odvíjať jeho spevácka kariéra. V Malej televíznej hitparáde zabodoval s prevzatou piesňou Sugar Sugar, ktorá sa dostala do povedomia poslucháčov ako Uber pary. Úspechy žal na domácich festivaloch ako Oravské synkopy či Bratislavská lýra, začal vystupovať na koncertoch doma aj v zahraničí. Spolupracoval s OrchestromBraňa Hronca,neskôr s Orchestrom Juraja Velčovského a v tomto období naspieval duetá s Marcelou Laiferovou. S Dušanom Grúňom, svojím neskorším veľmi dobrým priateľom, vedno naspievali hit Vonia kakao a ich profesionálne cesty sa na dlhý čas stretli. Prvá polovica 70. rokov sa v profesionálnom živote Karola Duchoňa niesla aj v znamení spolupráce s Evou Kostolányiovou (1942 - 1975), s ktorou na Bratislavskej lýre 73 získal striebro za pieseň Chvála humoru. O Karolovej stúpajúcej speváckej hviezde svedčil aj fakt, že mal kapelu Prognóza,začali s ním spievať známe Bezinky, vydal svoju prvú dlhohrajúcu platňu, získal Zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Zem pamätá (P. Zelenay/T. Grünner). V roku 1975 bol na festivale v japonskom Tokiu s hitom Čardáš dvoch sŕdc (P. Hanzely/Ľ. Zeman), nahral pre západonemeckú firmu RCA album, aj zopár singlov a spieval so skupinou Ľuba Beláka. Začiatok 80. rokov znamenal v Duchoňovej kariére spoluprácu s VV-Systémom Vlada Valoviča, neskôr so skupinou Zajace. Karolova popularita trochu ustúpila do úzadia, no jeho piesne o láske, ženách či Slovensku stále zneli v éteri. Čím ďalej, tým viac prepadal alkoholu. Karola v septembri 1985 hospitalizovali v nemocnici, kde o dva mesiace zomrel ako tridsaťpäťročný. Poslucháči ostali verní hitom ako Elena, Dievča z Budmeríc, Vzdialená, V dolinách, S úsmevom či Smútok krásnych dievčat.


Marika Gombitová Marika Gombitová Marika Gombitová
Nar. 1956 v Turanoch nad Ondavou. Študovala hru na klavír v Ľudovej škole umenia v Stropkove. Spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador. Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach (absolvovala v roku 1976) pôsobila v skupine Profily (1971 - 1973),potom krátko pôsobila v košických tanečných orchestroch J. Olajoša a J. Szabadoša. Od roku 1976 účinkovala v skupine Modus. V roku 1978 zvíťazila na Bratislavskej lýre. V roku 1980 získala bronzovú Bratislavskú lýru za dueto s J. Lehotským Tajomstvo hier. Následkom dopravnej nehody 30. novembra 1980 neštastne ochrnula od siedmeho stavca dolu. Po pol roku sa vrátila do umeleckého života vystúpením na Bratislavskej lýre. V marci roku 1996 získala Marika výročnú cenu Grand Prix ZAI za celoživotný prínos a rozvoj slovenskej populárnej hudby, ako aj za dlhoročnú popularitu. Výlučným textárom jej piesní je Kamil Peteraj. Spomedzi skladateľov spolupracovala s Mariánom Vargom, Pavlom Hammelom, Lacom Lučeničom, Jánom Laukom, Jánom Lehotským, Vašom Patejdlom, Gabom Dušíkom, Andrejom Šebanom.

Sólová diskografia
1979 - Dievča do dažďa
1981 - Môj malý príbeh
1982 - Slnečný kalendár
1983 - Mince na dne fontán
1984 - Marika No. 5
1986 - Voľné miesto v srdci
1987 - Ateliér duše
1990 - Kam idú ľudia?
1994 - Zostaň


Jana Kratochvílová Jana Kratochvílová Jana Kratochvílová
Nar. 1953 v Zlíne. Jana je česká speváčka, textárka a skladateľka. Preslávila sa výstredným zjavom a tiež nezameniteľným hlasom. Po prvykrát sa objavila na televiznej obrazovke spolu s Country Beatem Jiřího Brabca v štědrovečernej Poľnej pošte pre vojakov v roku 1973. Potom vystupovala v divadle Dostavník, s Pražskými trubadúrmi a cez členstvo u Josefa Laufera,Petra Hanniga a skupiny Variace, Jezinky, Bezinky, Expanziu a Jazz Q Martina Kratochvíla,dospela do skupiny Kroky Františka Janečka (1976-1978). V rokoch 1980-1983 spievala v legendárnej rock-reggae kapele Heval.Kvôli svojmu výstrednému vystupovaniu i názorom, mala neustále problémy vo vtedajšom komunistickom Československu. V roku 1983 emigrovala do Anglicka,kam ju nasledoval aj jej priateľ Jiří Hrubeš, bubeník Pražského výběru.V Londýne Kratochvílová pôsobila pod umeleckým pseudonymom Jana Pope. V 90. rokoch tu natočila niekoľko ezoterických, rockových i popových nahrávok pod niekoľkými dalšími umeleckými menami (Z. Goddess, Zuru, Heretyka). Pre svoje často veľmi šokujúce, provokatívne nekompromisné názory zostala pre mnohých dodnes nepochopená. Medzi jej najväčšie hity patrí : Copánky, V stínu kapradiny, Smaragdové lasery, Hádej,na co tě mám, Song, Rock.

Foto©Miloš Gregor

Petra Janů Petra Janů
Nar. 1952 Vlastným menom Jana Petrů, je česká speváčka populárnej hudby a herečka. Od roku 1972 vystupovala v Semafore a spievala so skupinou Pro-rock, s ktorou vydala svoj prvý album Motorest. V roku 1978 skončila v Zlatom sláviku na druhom mieste. V roku 1980 natočila s plzeňskou skupinou Bumerang film Koncert. V 80. rokoch spolupracovala s Ondřejom Soukupom a Petrom Jandom. V roku 1987 sa prvýkrát stala „Zlatou slávicou“. V 90. rokoch sa objavila v niekoľkých muzikáloch a začiatkom nového tisícročia sa znovu vracia k spolupráci s Petrom Jandom a Otom Petřinom. Dôvodom zámeny krstného mena a priezviska bola skutočnosť, že na začiatku 60.rokov už spievala iná pomerne známa jazzová a swingová speváčka tohto mena Jana Petrů (* 14. júl, 1938), ktorá ale v dobe speváckych začiatkov Petry Janů spievala väčšinou ľudovú alebo zľudovelú hudbu s rôznými dychovkami. Presmyčka mien bola zvolená úmyslne kvôli zamedzeniu možnej zámeny dvoch osôb rovnakého mena.


Jaromír Nohavica Jaromír Nohavica
Nar. 1953 v Ostrave, je český pesničkár a textár. Štúdium na Vysokej škole banskej v Ostrave nedokončil a vystriedal niekoľko zamestnaní. Textársky spolupracoval s rockovou skupinou Majestic, s V. Špinarovou, M. Rottrovou. Od roku 1982, keď vystúpil prvýkrát, je veľmi populárny. Niektoré jeho piesne zľudoveli. V roku 1988 mu vyšiel prvý album: Darmoděj. Ďalšie albumy: Osmá barva duhy, V tom roce pitomém, Mikymauzoleum, Tři čuníci, Divné století, Koncert, Moje smutné srdce, Babylon, Doma, Ikarus. Hral vo filme režiséra Petra Zelenku Rok ďábla, ktorý získal Hlavnú cenu na MFF Karlove Vary 2002 a v roku 2004 bol zaradený do Siene slávy českej Akadémie populárnej hudby.


Gustáv Brom Gustáv Brom
(1921- 1995) bol svetoznámy jazzman a dirigent. Vlastným menom Gustav Frkal. Vyštudoval gymnázium v Brne a hudobnú školu v Kroměříži. V roku 1939 bol z politických dôvodov väznený.J e autorom množstva tanečných piesní, medzi inými Snění ve dvou, Adéla či Vitamínový charleston - najslávnejšou je však nepochybne Dobrý den, majore Gagarine. V roku 1940 založil vlastný orchester a bol jeho dirigentom 55 rokov. Dĺžkou existencie s jedným kapelníkom drží primát v celej Európe. S orchestrom sa Brom zúčastnil na mnohých veľkých medzinárodných jazzových festivaloch, absolvovali spolu viac než 250 zahraničných turné a nahrali niekoľko stoviek gramofónových platní. Od roku 1994 je vedúcim orchestra Vlado Valovič, ktorého si Brom vybral za svojho nástupcu.

Václav Neckář Václav Neckář
Nar. 1943 je český spevák a herec. V rokoch 1968 až 1970 bol spolu s Martou Kubišovou a Helenou Vondráčkovou členom speváckej skupiny Golden Kids. Ako herec sa preslávil rolou vo filme Jiřího Menzela Ostře sledované vlaky na motívy novely Bohumila Hrabala. Ale hral aj hlavné postavy vo filmoch Skřivánci na niti a Šíleně smutná princezna. Naspieval piesne k filmom, napr.Jak básníci přicházejí o iluze, Jak utopit doktora Mráčka alebo Páni kluci. Od 70. rokov nahráva a koncertuje so skupinou Bacily. K jeho dvorným autorom patria brat Jan Neckář a Otakar Petřina, ale písali pre neho i Karel Svoboda, Petr Hapka, Petr Janda alebo Bohuslav Ondráček. Okrem hitov ako sú Stín katedrál, Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě alebo Lékořice, má Neckář v repertoári i radu balád. Napríklad Nautilus, Suzanne, Perla alebo Podej mi ruku a projdem Václavák.






Stránka:
1 , 2 , 3 , 4

Page up