Náboženstvo / Religion


Stránka/Page



Andrej Hlinka Andrej Hlinka Andrej Hlinka
(1864–1938) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii z 20. septembra 1919. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od roku 1905 po celý život v Ružomberku. V r.1897 založil Ľudové noviny a v r. 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu. Bol poslancom česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSLS). 1920-1938 predseda Spolku Svätého Vojtecha. V roku 1919 odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to Česi väznili na Morave a v Čechách. V ČSR po celý čas stál na čele ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od r. 1932 spoločne s M. Rázusom. Hlinka a Rázus sa tak stali symbolom národnej jednoty. Do pamäti národa sa zapísal ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.

Foto : Rodinná encyklopédia svetových dejín, Reader´s Digest Výber, Bratislava 2000


bl.Vasiľ Hopko bl.Vasiľ Hopko bl.Vasiľ Hopko
(1904-1976) bol gréckokatolíckym pomocným biskupom v Prešove a titulárnym biskupom midilenským. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Za kňaza bol vysvätený 3. februára 1929 v Prešove. Po kňazskej vysviacke a po erigovaní farnosti v Prahe, biskup P. P. Gojdič menoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Bol poverený pôsobiť medzi gréckokatolíkmi v Prahe a pomôcť organizovať farnosť. Vasiľ Hopko zastával funkciu pražského farára od septembra 1936. Za záslužné pôsobenie dostal titul Monsignor. Biskup Gojdič ho potom menoval do Prešova za špirituála. V r. 1947 bol Vasiľ Hopko menovaný za pomocného biskupa prešovského a titulárneho biskupa midilského. Biskup Hopko sa takto stal pravou rukou biskupa Gojdiča. Po februári 1948 útlak proti gréckokatolíkom vyvrcholil tzv. "Prešovským soborom" 28. apríla 1950. Gréckokatolícka cirkev bola postavená mimo zákon. Po "Sobore" nasledovali počiatočné internácie v Prešove, Báči, Hlohovci a väzenie v Ruzyni. 24. októbra 1957 bol odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 15 rokov väzenia za protištátnu činnosť, zločiny velezrady a vyzvedačstva. Okrem odňatia slobody znel rozsudok aj na peňažný trest 20 000 Kčs, stratu čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. V roku 1968 bola obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Biskup Vasiľ Hopko sa aktívne zúčastňoval obnovy cirkvi. Normalizovaný komunistický režim však nedovolil Hopkovi vykonávať administráciu Prešovskej eparchie. 2.apríla 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. Posilňoval veriacich, konsegroval kňazov. Zomrel na následky väzenia 23. júla 1976 v Prešove. V jeho telesných pozostatkoch bola toxikologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť arzénu. 14.septembra 2003 bol Jánom Pavlom II. v Bratislave vyhlásený za blahoslaveného.

Foto : archív Gréckokatolíckého arcibiskupského a metropolitného úradu v Prešove
Prečítaj si viac o V. Hopkovi



bl.Pavel Peter Gojdič bl.Pavel Peter Gojdič bl.Pavel Peter Gojdič,OSBM
(1888-1960) bol gréckokatolíckym biskupom. Vysvätený za kňaza bol 27. augusta 1911 v Prešove. V r. 1919 sa stal riaditeľom biskupskej kancelárie. O tri roky neskôr vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve a následne po obliečke prijal meno Pavel. Dňa 14. septembra 1926 bol menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Pri svojej inštalácii za administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených. Krátko na to bol dňa 7. marca 1927 ustanovený za biskupa. V období Slovenského štátu bol tŕňom v oku vtedajších vládnych predstaviteľov a preto sám požiadal o abdikáciu. Avšak Vatikán abdikáciu nielenže neprijal, ale namiesto nej ho menoval za prešovského sídelného biskupa. A tak 8. augusta 1940 bol slávnostne intronizovaný v Prešove a následne 15. januára 1946 bol potvrdený v jurisdikcii gréckokatolíkov v celom Československu. V r. 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom bol biskup Gojdič odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Na základe amnestie v roku 1953 vydanej prezidentom A. Zápotockým bol zmenený jeho trest z doživotia na 25 rokov odňatia slobody. Biskup Pavel Gojdič bol súdne rehabilitovaný 27. septembra 1990. Biskup Pavel Gojdič získal posmrtne v roku 2008 najvyššie izraelské vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Stal sa tak prvým katolíckym biskupom medzi ocenenými. Biskup Pavel Gojdič bol 4. novembra 2001 Jánom Pavlom II. vyhlásený v Ríme za blahoslaveného.

OSBM = Ordo Sancti Basilii Magni - Rád svätého Bazila Veľkého ( mníšský rád gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku i vo svete)
Foto : archív Gréckokatolíckého arcibiskupského a metropolitného úradu v Prešove
Prečítaj si viac o P. P. Gojdičovi



Spišský biskup Ján Vojtaššák - fotografia je uverejnená s láskavým dovolením kancelára Biskupského úradu Spišskej diecézy p. ThDr. Petra Majdu Ján Vojtaššák Ján Vojtaššák
(1877–1965) bol diecéznym biskupom spišskej rímskokatolíckej diecézy, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Ján Vojtaššák bol jedným z prvých troch slovenských biskupov, ktorí boli vymenovaní v roku 1920 v novej Československej republike. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939, bol 6. augusta 1940 zvolený za podpredsedu Štátnej rady. Po obnovení ČSR ho už 5. mája 1945 prvýkrát zatkli a väznili. Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol Ján Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, Svätá stolica zamietla. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, 16. novembra 1950 bol odvlečený do Prahy-Ruzyně a 15. januára 1951 bol v Bratislave v tzv. „divadelnom” procese s „vlastizradnými” biskupmi odsúdený na 24 rokov väzenia. Ján Vojtaššák Vo väzení bol až do amnestie 5. októbra 1963. Zomrel vo vyhnanstve v Říčanoch pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku. V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku. V roku 1996 sa začal proces jeho blahorečenia.

Foto : archív Biskupského úradu Spišskej diecézy.



Ján Hirka Ján Hirka
(1923-2014) bol slovenským grécko-katolíckym biskupom. Za kňaza ho vysvätil 31. júna 1949 v Prešove biskup Vasiľ Hopko. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 tajne pokračoval v pastoračnej činnosti, aj keď pracoval ako stavebný robotník v Trenčíne. Štátna bezpečnosť ho však zaistila a dvakrát bol odsúdený. Celkovo na sedem a pol roka. V decembri 1968 ho pápež Pavol VI. vymenoval za prešovského ordinára s právami sídelného biskupa a apoštolského administrátora Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR. Štátny súhlas na vykonávanie tejto funkcie dostal až v roku 1969. V roku 1978 bol vymenovaný za pápežského preláta. V decembri 1989 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prešovského diecézneho biskupa. 17. februára 1990 bol vysvätený za prešovského biskupa. Hlavným svätiteľom bol Jozef kardinál Tomko. Ján Hirka obnovil činnosť bohosloveckej fakulty i kňazského seminára v Prešove a zaslúžil sa o zriadenie Gréckokatolíckej diecéznej charity.



Ján Chryzostom kardinál Korec Ján Chryzostom kardinál Korec
(1924-2015) bol diecézny biskup nitrianskej rímskokatolíckej diecézy. V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Keď počas noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku 1960. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950. Už o rok neskôr, 24. augusta 1951, ho ako 27 ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave na biskupa. V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 ho odsúdili za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Z väzenia bol prepustený v roku 1968. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Odvtedy bol členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru. V roku 1999 požiadal o uvoľnenie z postu biskupa. Jeho knižná tvorba predstavuje vyše 80 titulov kníh.



Miloslav kardinál Vlk Miloslav kardinál Vlk
Nar. 1932 je český katolícky duchovný a teológ, ktorý v rokoch 1991 a 2010 pôsobil ako 35. arcibiskup pražský a prímas český, v rokoch 1990–1991 bol krátko 10. biskupom českobudějovickým. Po maturite v roku 1952 pracoval krátko ako robotník, následne nastúpil na vojenskú službu. V rokoch 1955–1960 študoval na Filozofickej fakulte KU odbor archívnictvo. V roku 1964 odišiel študovať na CMBF do Litoměřic. 25. júla 1968 bol vysvätený za kňaza a vymenovaný za sekretára českobudějovického biskupa Josefa Hloucha. V roku 1971 však musel toto miesto z rozhodnutia komunistického úradu opustiť a odísť spravovať malé farnosti. V roku 1978 mu odobrali štátny súhlas. V rokoch 1978-1988 pracoval ako umývač okien a archivár v Prahe. V roku 1989 získal späť štátny súhlas. 17. marca 1991 bol menovaný za pražského arcibiskupa a českého prímasa. 26. novembra 1994 bol vymenovaný za kardinála. V roku 2005 ako jediný Čech sa zúčastnil na voľbách pápeža, pri ktorých bol zvolený Benedikt XVI. V roku 2007 podal pri príležitostí svojich 75. narodenín rezignáciu na arcibiskupský úrad, pápež Benedikt XVI. ju však neprijal a požiadal ho aby vo svojej funkcii zotrval ešte dva roky. Kardinál Vlk bol iniciátorom stretnutia pápeža Františka a odvolaného trnavského biskupa Róberta Bezáka.



Ján Sokol Ján Sokol
Nar. 1933 je emeritný diecézny arcibiskup Trnavskej arcidiecézy. V roku 1957 ho vysvätili za kňaza. Po vysviacke, z dôvodu neudelenia štátneho súhlasu, zastával 11 rokov funkciu kaplána. Po smrti trnavského biskupa v novembri 1987 bol väčšinou hlasov zvolený za administrátora Trnavskej arcidiecézy. Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné však 30. novembra 1987 zamietol žiadosť o udelenie štátneho súhlasu a Ján Sokol zostal vo funkcii arcidiecézneho administrátora nelegálne. Štát vydal súhlas až 18. mája 1988. Cirkev 19. mája 1988 oficiálne oznámila vymenovanie Jána Sokola za titulárneho biskupa lunenského a zároveň za apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. Ján Sokol list 20. apríla 1989 ho Svätá Stolica navrhla povýšiť za trnavského arcibiskupa. 10. septembra 1989 bol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa. Pálium mu odovzdal pápež Ján Pavol II. 22. apríla 1990 pri svojej návšteve Česko-Slovenska v Bratislave-Vajnoroch. 12. júna 1995 ho Ján Pavol II. vymenoval za konzultora Kongregácie pre klérus vo Vatikáne. V súčasnosti je Ján Sokol emeritným biskupom a so súhlasom pápeža Benedikta XVI. môže nosiť pálium.



Stanislav Zvolenský Stanislav Zvolenský
Nar. 1958 je rímskokatolícky arcibiskup - metropolita Bratislavskej arcidiecézy a metropolita západoslovenskej cirkevnej provincie. Po štúdiu teológie bol vysvätený na kňaza. V roku 1992 nastúpil na postgraduálne štúdiá teológie v Innsbrucku. Neskôr študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde v roku 1998 dosiahol doktorát cirkevného práva. Za pomocného biskupa bratislavsko–trnavskej arcidiecézy ho vymenoval pápež Ján Pavol II. dňa 2. apríla 2004 a zveril mu titulárne sídlo Nova Sinna. Vysvätený za biskupa bol 2. mája 2004 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Ako biskup si zvolil heslo Fiat voluntas Tua (Buď vôľa Tvoja (Bože)). 14. februára 2008 ho pápež Benedikt XVI. menoval za arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy a metropolitu Západnej cirkevnej provincie so sufragánnymi diecézami: banskobystrickou, nitrianskou, trnavskou a žilinskou. Na slávnosť sv. Petra a Pavla (29. júna 2008) mu Svätý Otec Benedikt XVI. vo Vatikáne odovzdal arcibiskupské pálium. Za predsedu Konferencie biskupov Slovenska bol zvolený 28. októbra 2009. Pápež Benedikt XVI. ho dňa 15. decembra 2009 menoval do úradu sudcu Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej signatúry na obdobie piatich rokov.



Kardinál Jozef Tomko Kardinál Jozef Tomko
Nar. 1924 v Udavskom, okres Humenné. Po maturite začal v školskom roku 1943/44 študovať na Rímskokatolíckej Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V jeseni 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky, stal sa vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. V júni 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského preláta a v roku 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov. Pápež Ján Pavol II. ho v júli 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka celosvetovej Synody biskupov. V apríli 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a v máji 1985 sa stal členom kardinálskeho zboru. Historickou udalosťou sa stalo jeho vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991 v Bratislave, kedy slovenská verejnosť mala možnosť po prvý raz vidieť tohto slovenského kardinála.



Róbert Bezák Róbert Bezák
Nar. 1960 je slovenský rímskokatolícky biskup, emeritný arcibiskup Trnavskej arcidiecézy a člen Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristov. Za arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy bol menovaný 18. apríla 2009. Jeho biskupská vysviacka sa konala 6. júna 2009 v Trnave. Robert Bezák bol svojim vekom 49 rokov najmladším biskupom Slovenska. Počas pôsobenia chcel preklenúť rozdiely medzi sebou a svojimi staršími biskupskými kolegami. Po prebratí funkcie v júni 2009 ako jeden z prvých krokov vykonal finančný audit. Medzi 22. januárom a 1. februárom 2012 bola v Trnavskej arcidiecéze vykonaná apoštolská vizitácia. Na základe výsledkov vizitácie bol Róbert Bezák požiadaný o stanovisko, ktoré vyjadril listom Kongregácii pre biskupov. Pápež Benedikt XVI. po pozornom zvážení a modlitbe požiadal arcibiskupa Bezáka o demisiu. Ten odmietol podať demisiu a tak bol s platnosťou k 2. júlu 2012 pápežom odvolaný z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy. Toto odvolanie vyvolalo veľkú reakciu medzi obyvateľmi Slovenska a pritiahlo záujem médií. Hneď po odvolaní z vedenia Trnavskej arcidiecézy dostal Bezák od slovenskej kongregácie redemptoristov ponuku pôsobiť v jednej z ich šiestich komunít na Slovensku. Pápež František 11. júla 2013 vymenoval apoštolského administrátora sede vacante Jána Oroscha za nového arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy. Bezákovo pôsobenie v Radvani sa k 31. júlu 2013 ukončilo a jeho pracovné miesto bolo zrušené. Konferencia biskupov Slovenska mu ponúkla dôchodok, ktorý odmietol. 5. decembra 2013 opustil Slovensko a uchýlil sa k redemptoristom v talianskom Busollengu.



Anton Srholec Anton Srholec
(1929-2016) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra RESOTY. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti, avšak režim rehole v roku 1950 rozpustil. Pokúsil sa ilegálne prekročiť hranice. Útek sa nevydaril a Srholec bol odsúdený na 12 rokov. Vo väzení, aj ako neskôr robotník, stále študoval. Predovšetkým teológiu a jazyky. Urobil si štátne skúšky z nemčiny a angličtiny. V roku 1969 dostal povolenie odísť do Talianska. Pobytom si dokončil teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Anton Srholec Za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970. Po návrate, síce už ako kňaz, nemohol pôsobiť v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole. Štátna bezpečnosť, ho neustále sledovala. V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe. V roku 1989 odišiel do starobného dôchodku. Až do svojej smrti bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín, v Konfederácii politických väzňov a pod. Bol členom Medzinárodného ekumenického združenia i Teologického fóra. V roku 1992 americkí veriaci ocenili jeho záslužnú činnosť v prospech Cirkvi a zariadili mu pozvanie amerického prezidenta Clintona na modlitbu s raňajkami (Prayer breakfast). Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov RESOTY. Tiež napísal knižky Experiment lásky, Nová rodina v novom svete (1989) a Každodenné zamyslenia.



Iveta Hudáková Iveta Hudáková (rod. Korčáková)
Nar. 1978 je slovenská vizionárka. Zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty v Litmanovej boli údajné zjavenia presvätej Bohorodičky (Panny Márie), ktoré sa diali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 na hore Zvir pri obci Litmanová dvom dievčatám. Ivete Hudákovej (rod.Korčákovej) a Kataríne Češelkovej. Iveta bola hlavnou vizionárkou, ktorej Panna Mária zverovala svoje posolstvá. Panna Mária s ňou hovorila v myšlienkach - vnútorným duchovným hlasom. Už od začiatku začala horu Zvir navštevovať skupinka veriacich. Neskôr, 11. novembra 1990, bola už so zvolením prešovského gréckokatolíckeho biskupa, do ktorého spadá obec Litmanová, na hore Zvir slúžená svätá božská liturgia. Dňa 25. novembra 1990 sa konal obrad posvätenia novopostaveného kríža. Zjavenia skúma cirkev. Na prešovskom gréckokatolíckom arcibiskupstve bola vytvorená komisia pre Litmanovú. Miesto modlitby - Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky s celým jej areálom a prameňom na hore Zvir v Litmanovej bolo 7. septembra 2008 povýšené a vyhlásené prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ za Gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie. 8. augusta 2010, pri príležitosti archieparchiálnej odpustovej slávnosti, bol slávnostne zverejnený dekrét o ustanovení puta duchovného príbuzenstva tomuto mariánskemu pútnickému miestu na hore Zvir s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorá je prvým a hlavným mariánskym chrámom na svete.




Page up