Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4


Farah Páhlaví Farah Páhlaví
Nar. 1938 v Teheráne. Pochádza z rodiny váženého armádneho poradcu. Bola veľmi šikovná a tak vyštudovala francúzsku školu. Získala štipendium na štúdium architektúry v Paríži. Tam sa po prvý raz stretla so svojim budúcim manželom cisárom Reza Páhlavím. Po niekoľkých stretnutiach ju požiadal o ruku. V roku 1939 sa konala svadba. Z Farah sa stala cisárovná. Manželia mali spolu 4 deti. V roku 1973 sa začali prejavovať prvé cisárove zdravotné problémy. O dva roky neskôr začali v krajine nepokoje a demonštrácie volajúce po zmene režimu. V januári 1979 sa kráľovská rodina rozhodla dobrovoľne opustiť Irán. Postupne prichýlilo kráľovskú rodinu niekoľko spriatelených štátov. Nakoniec cisár Réza Páhlaví umiera v roku 1980 v Egypte na rakovinu. V Káhire je tiež pochovaný. O rok neskôr Farah odchádza do USA, kde jej azyl schválil prezident Ronald Reagan. Neskôr USA opúšťa a dnes žije v Paríži.



Simeon II. Simeon II.
Nar. 1937 občianskym menom Simeon Borisov Sakskoburggotski je bulharský politik, bývalý bulharský cár a ministerský predseda. Panovníkom svojej krajiny sa stal Simeon II. 28. augusta 1943 po smrti svojho otca Borisa III. Vzhľadom k jeho nízkemu veku za neho vládla Regentská rada. Po druhej svetovej vojne a zrušení monarchie v roku 1946 odcestoval s rodinou z krajiny do Egypta. Od roku 1951 žil v Španielsku. Svoju rodnú krajinu navštívil prvýkrát od detstva v roku 1996, začal sa v nej však čoskoro politicky angažovať a v roku 2001 sa stal bulharským premiérom. Tým bol až do roku 2005, kedy jeho stranu vo voľbách porazili socialisti.



Angela Merkel Angela Merkel
Nar. 1954 je nemecká politička. Stala sa prvou ženou, ktorá kedy nastúpila do úradu nemeckého kancelára. Vzhľadom k tomu, že vyrastala vo východnom Nemecku, má jej zvolenie i inú symboliku. Po zjednotení Nemecka sa stala prvou hlavou kabinetu z bývalej DDR. Merkelová bola poslankyňou Bundestagu zvolená už v decembri 1990, v nasledujúcom roku potom nastúpila na post ministerky. V roku 1998 CDU voľby prehrala a odišla do opozície. V roku 2005 sa konečne dočkala a bola nominovaná ako kandidátka CDU na kancelárku. Merkelová bola charakterizovaná ako vodca Európskej únie a podľa časopisu Forbes bola zvolená ako druhá najmocnejšia osoba v roku 2013. Dňa 26. marca 2014 sa stala najdlhšie slúžiacim úradujúcim šéfom vlády v Európskej únii. Dňa 28. mája 2014 bola označená najmocnejšou ženou na svete.



Bob Dole Bob Dole
Nar. 1923 je americký republikánský politik. Študoval medicínu na Kansaskej univerzite. Krátko na to išiel bojovať do vojny. Na talianskom fronte utrpel vážne poranenie a vrátil sa s ochrnutými rukami. Ľudia v jeho dedine sa mu poskladali na liečenie. Úspešné bolo len sčasti. Na pravú ruku zostal na celý život ochrnutý. Po vojne vyštudoval právo a pracoval ako okresný prokurátor. Neskôr vstúpil do politiky. V rokoch 1969-1996 zastupoval Kansas v Senáte USA. V rokoch 1980, 1988 a 1996 neúspešne kandidoval za prezidenta USA. V roku 1997 získal Prezidentskú medailu slobody.



Vladimir Putin Vladimir Vladimirovič Putin
Nar. 1952 je ruský prezident a bývalý premiér. Do politiky sa aktívne zapojil v roku 1990. Najskôr ako blízky spolupracovník vtedajšieho reformátorského predsedu Leningradského mestského sovietu Anatolija Sobčaka. V roku 1997 ho menovali do funkcie riaditeľa kremeľského Hlavného kontrolného odboru a po krátkom čase sa stal zástupcom šéfa prezidentskej administratívy. V júli 1998 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval do čela Federálnej bezpečnostnej služby. V marci 1998 sa stal šéfom prezidentskej Rady bezpečnosti. Ruským premiérom bol od 9. augusta 1999 do 7. mája 2000. Keď 31. decembra 1999 prezident Jeľcin odstúpil z funkcie, povinnosti prezidenta krajiny vykonával Putin. Letter of the Russian ambassador, through which I have autograph of V. Putin received from the Kremlin. V prezidentských voľbách 26. marca 2000 získal nadpolovičnú podporu a v nasledujúcich voľbách prezidenta 14. marca 2004 si pozíciu obhájil ziskom až 71,2 percenta hlasov. V ďalších prezidentských voľbách 2. marca 2008 podľa zákona už nemohol kandidovať. Prezidentom sa na návrh Putina stal Dmitrij Medvedev. V roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta a bol zvolený vo voľbách v prvom kole. Putin sa zaslúžil o výrazný ekonomický rast Ruska a po chaose v 90. rokoch minulého storočia sa mu podarilo upevniť moc Kremľa. Hovorí dobre po nemecky. Je držiteľom čierneho pásu v džude.

Vladimír Putin
The Kremlin
23, Iljinka Street
103132 Moscow, Russia


Michail Gorbačov Michail Sergejevič Gorbačov
Nar. 1931 je sovietsky a ruský politik, prvý a aj posledný prezident ZSSR. Celosvetovo známy je aj pod prezývkou Gorby. Stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Po smrti Konstantina Černenka bol Gorbačov 11. marca 1985 ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej októbrovej revolúcii v roku 1917. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete: glasnosť (zrušenie cenzúry), perestrojka (prestavba) a uskorenie (zrýchlenie ekonomického vývoja). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier.

The Gorbachev Foundation
39, Leningradsky Prospekt, Building 14
Moscow 125167, Russia


Jesse Louis Jackson Jesse Louis Jackson
Nar. 1941 je americký aktivista zaoberajúci sa ľudskými právami a baptistický pastor. V rokoch 1984 a 1988 bol jedným z kandidátov demokratickej strany na amerického prezidenta. Medzi rokmi 1991 a 1997 vykonával funkciu tieňového senátora za District of Columbia (ktorý z historických dôvodov nemá zastúpenie v americkom senáte). Jeho syn, Jesse Jackson mladší, je od roku 1995 členom snemovne reprezentantov za štát Illinois.



Augusto Pinochet Generál Augusto José Ramón Pinochet Ugarte

(1915–2006) bol chilský diktátor a vodca vojenskej diktatúry, ktorá vládla v Čile v rokoch 1973 až 1990. V roku 1973 armádne jednotky vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal samovraždu. Bola ustanovená junta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Junta vládla až do roku 1990.



Indira Ghándí Indira Ghándí

(1917–1984) bola indická politička a predsedníčka vlády. Premiérkou bola 16 rokov. Najskôr v rokoch 1966 až 1977, potom sa musela po prehraných voľbách uchýliť do opozície, a na čele štátu bola znovu od roku 1980 až do násilnej smrti v roku 1984. Obrovské problémy už od sedemdesiatych rokov spôsobovali v provincii Pandžáb síkhovia, ktorí stále dôraznejšie požadovali nezávislosť. Indira v roku 1984 nariadila obsadiť hlavnú sikhskú svätyňu. Zahynulo pritom viac než 600 ľudí. Odpoveď na silové riešenie prišla 31. októbra 1984. Zabil ju jeden z jej osobných strážcov sikhského pôvodu. Zostala po nej spomienka na silnú ženu s milým úsmevom a syn Rádživ, ktorého zabili atentátnici o sedem rokov neskôr.



Manuel Noriega Generál Manuel Antonio Noriega

Nar. 1938 bol panamský diktátor. Keď sa v roku 1983 dostal v Paname k moci Noriega, začal účinne slúžiť záujmom kapitálu USA a bol plateným agentom CIA. Bol krutým diktátorom, ktorý potláčal ľudské práva domáceho obyvateľstva. Dával mučiť svojich politických odporcov, nespravodlivo väznil. Okolo roku 1986 v dôsledku nedostatočnej poslušnosti sa vzťahy medzi Noriegom a USA zhoršili. 10. júla 1992 ho v Miami na Floride v USA odsúdili za obchodovanie s drogami a vydieranie na 40 rokov väzenia.



Ferdinand Marcos Ferdinand Emmanuel Edralín Marcos

(1917–1989) bol filipínskym prezidentom od roku 1965 do roku 1986. Počas druhej svetovej vojny bol vodcom domáceho odboja proti japonským okupantom. Počas jeho vlády urobili Filipíny veľký pokrok. Roku 1972 Marcos vyhlásil výnimočný stav a neskôr ústavný autoritatívny režim. Zakročil proti komunistom a separatistom, pod touto zámienkou však odstraňoval i svojich rivalov. USA ho napriek tomu ďalej podporovali a bol priateľom prezidenta Ronalda Reagana. Bol druhým najskorumpovanejším politikom na svete – odhaduje sa, že na 40tich švajčiarskych kontách mal 5-10 miliárd US dolárov, ktoré spreneveril zo štátnej pokladnice.



Mohammad Reza Pahlaví Šah Mohammad Reza Pahlaví

(1919–1980) bol Iránsky šah. Po skončení II. svetovej vojny nasadol na iránsky trón Muhammad Reza Pahlavi, aby pokračoval v reformách svojho otca. Vládol v rokoch  rokoch 1941–1979. Šach Mohammad Pahlaví po iránskej kríze v 50. rokoch pristúpil k reformám. Zaviedol volebné právo žien, program znižovania negramotnosti a rozsiahlu industrializáciu, no zároveň silno potláčal svoju islamskú opozíciu vedenú z exilu Ajatolláhom Chomejním, ktorá v r. 1979 zvrhla monarchiu. Vlády sa ujali islamskí radikalisti, ktorí vládnu krajine dodnes, hoci s mnohými demokratizačnými ústupkami. Následne bol nútený opustiť vlasť. Zomrel v exile.



Rudi Giuliani Rudi Giuliani
Nar. 1944 vlastným menom Rudolph William Louis "Rudy" Giuliani je americký právnik, biznisman a politik. Od roku 1980 je republikánom.V rokoch 1994–2001 bol starostom New Yorku. Medzinárodnú pozornosť si získal po 11.septembri 2001 po útokoch na Svetové obchodné centrum. Časopisom Time bol nominovaný na Osobnosť roka. V roku 2008 prijal kandidatúru republikánov v prezidenstkých voľbách.



Frederik de Klerk Frederik Willem de Klerk

Nar. 1936 je bývalý juhoafrický politik. Od septembra 1989 do mája 1994 bol štátnym prezidentom Juhoafrickej republiky. De Klerk stál na čele juhoafrickej Národnej strany do roku 1997. Spolu s Nelsonom Mandelom sa podieľal na zániku apartheidu v Južnej Afrike a v roku 1993 získal Nobelovu cenu za mier.



Ronald Reagan Ronald Reagan Ronald Wilson Reagan

(1911–2004) bol 40.prezident USA (od roku 1981 do 1989) a 33. guvernér (od 1967 do 1975) štátu Kalifornia. Predtým, ako vstúpil do politiky, bol Reagan rozhlasový moderátor, herec a vedúci Odborového zväzu hercov v USA. Jeho prezidentovanie je často vnímané ako počiatok politickej dominancie Republikánskej strany a amerického konzervativizmu v Spojených štátoch. Pre jeho prezidentstvo je charakteristická nová ekonomická politika, prezývaná Reaganomika a konfrontačná zahraničná politika voči Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu po celom svete.

Foto : archív Adrián Swaton - autogram na foto je preprint


John Major Sir John Major
Nar. 1943 bol popredný britský konzervatívny politik a ministerský predseda v rokoch 1990-1997. Svoju politickú kariéru začal ako poslanec mestskej rady v Lambethe v Londýne v roku 1968. V roku 1979 ho zvolili prvýkrát do parlamentu. A v roku 1990 nahradil na Downing Street 10 Margareth Thatcher.



Gerald Ford Gerald Rudolph Ford, Jr.

(1913–2006) bol americký politik, 40.víceprezident Spojených štátov (1973-1974) a 38. prezident Spojených štátov (1974-1977). Ford bol jediným prezidentom Spojených štátov, ktorý sa dostal do úradu bez toho, aby bol zvolený buď ako prezident alebo viceprezident. Potom, ako v roku 1973 rezignoval na svoju funkciu viceprezidenta Spiro Agnew, Forda navrhol prezident Richard Nixon na uvoľnenú funkciu a obe komory Kongresu ho schválili. Keď 9. augusta 1974 prezident Nixon rezignoval, prevzal po ňom Ford prezidentský úrad. Ako svojho viceprezidenta si Ford vybral Nelsona Rockefellera, ktorý je spolu s ním jediný viceprezident, ktorý svoju funkciu nezískal vo voľbách.



Lee Teng-hui Lee Teng-hui
Nar. 1923 je taiwanský politík. V rokoch 1988-2000 bol prvým prezident Čínskej republiky (7.- 9. obdobia), ktorý vyhral priame voľby. Bol taktiež predsedom Kuomintangu (po Chiang Ching-kuovi). V druhej polovici 80. rokov sa podieľal na demokratizácii a taiwanizaci Kuomintangu. V 90. rokoch bol otvoreným zástancaom samostatnosti Taiwanu. V roku 2001 bol z Koumintangu vylúčený v súvislosti so založením opozičné Taiwanskej únie solidarity.





Stránka:
1 , 2 , 3 , 4

Page up