Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4


Margaret Thatcher Margareth Thatcher Barónka Margaret Thatcher

(1925-2013) je bývalá britská premiérka. Do aktívnej politiky sa zapojila v 50.rokoch 20.storočia. V roku 1959 bola zvolená do Dolnej snemovne ako poslankyňa za britskú Konzervatívnu stranu. Následne pôsobila v niekoľkých konzervatívnych vládach. V roku 1974 podrobila po prehratých voľbách svoju stranu kritike a bola následne zvolená za predsedníčku. V roku 1979 sa Thatcherová stala po predčasných voľbách ministerskou predsedníčkou, ktorou zostala až do roku 1990. Ako premiérka sa preslávila najmä ekonomickými reformami. Dereguláciou trhu, znižovaním daní a privatizáciou štátnych podnikov sa jej začiatkom osemdesiatych rokov podarilo naštartovať Spojené Kráľovstvo ku ekonomickému rastu. V zahraničnej politike úzko spolupracovala s vtedajším prezidentom USA Ronaldom Reaganom. Zdieľala jeho odhodlanie poraziť komunizmus a podporovala rozhodnutie NATO povoliť rozmiestnenie amerických rakiet Pershing v západnej Európe. Už v 80. rokoch mala názory, ktoré by sa dnes označili ako euroskeptické. Hoci Európska únia ešte neexistovala, nesúhlasila s návrhmi vtedajšieho Európskeho spoločenstva na väčšiu centralizáciu a federálne usporiadanie. Najdramatickejším momentom jej kariéry bola Falklandská vojna. Argentínska vojenská junta vtedy obsadila Falklandské ostrovy, ktoré patria Veľkej Británií. V apríli 1982 tak vypukla Falklandská vojna, ktorú Británia vyhrala, keď sa jej podarilo Argentínčanov z ostrovov vytlačiť. V júli roku 2011 ju podľa prieskumu verejnej mienky označili za najschopnejšiu britskú premiérku za posledných 30 rokov.



Felipe González Felipe González Márquez
Nar. 1942 je španielsky politik. V rokoch 1974 1997 bol generálnym tajomníkom Španielskej socialistickej robotníckej strany. Bol tiež najdlhšie slúžiacim španielskym premiérom v rokoch 1982 až 1996. Počas štúdií práv v Seville sa González zapojil najprv do kresťansko-demokratického, neskôr socialistického odboja proti režimu generála Franka, za čo bol v roku 1971 zatknutý. Bol jednou z hlavných postáv pri obnove Partido Socialista Obrero Espan~ol v roku 1974. Postupne sa mu podarilo presadiť vo vnútri strany opustenie marxistických pozícii a prechod k sociálne-demokratickému kurzu. Od roku 2000 bol poslancom španielskeho Kongresu, kde sa však pre iné aktivity stal chronickým absentérom, a preto sa z aktívnej politiky stiahol. V roku 2007 bol potom na summite EU menovaný predsedom tzv. Reflexnej skupiny (alebo „rady múdrych“), ktorej poslaním je formulácia vízií EU v dlhšom časovom horizonte.



Saddám Hussein Saddám Hussein

(1937–2006) celým menom Saddám Husajn Abd al-Madžíd al-Tikrítí alebo Saddám Takrít Husajn bol prezident Iraku od 16.júla 1979 do 9.apríla 2003, kedy bol zosadený počas invázie Iraku vedenej USA. Americkí vojaci ho zajali 13. decembra 2003 a 30. júla 2004 bol oficiálne (avšak nie fyzicky) odovzdaný irackým úradom. 5. novembra 2006 bol odsúdený irackým súdnym tribunálom za zločiny proti ľudskosti na trest smrti. 30.decembra 2006 bol popravený v Bagdade.



Jásir Arafat Jásir Arafat

(1929-2004) celým menom Muhammad Abd ar-Ra’úf Arafát al-Kudva al-Husajní, známy tiež ako Abú Ammár, bol palestínsky politik a vodca. Koncom 50. rokov založil spolu s priateľmi z palestínskej študentskej organizácie v Gaze organizáciu Fatah, ktorá v roku 1965 začala boj proti Izraelu. V roku 1969 sa Fatah stal súčasťou Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a Arafat sa dostal na čelo oboch organizácií až do roku 2004.V roku 1994 dostal J.Arafat Nobelovu cenu za mier. 20. januára 1995 sa stal prezidentom palestínskej samosprávy. Zomrel v roku 2004 v Paríži vo veku 75 rokov.



Josip Broz Tito Josip Broz Tito Josip Broz Tito

(1892-1980) bol juhoslovanský vodca. V roku 1913 bol povolaný do armády a v roku 1915 vyznamenaný za statočnosť. Neskôr bol vážne zranený a zajatý Rusmi. Po vypuknutí revolúcie v Rusku bojoval v Červenej armáde. V roku 1934 sa stal členom komunistickej strany. V tom období,so zámerom úniku vládnemu dozoru, začal používať meno Tito. V roku 1937 sa stal generálnym tajomníkom ilegálnej Komunistickej strany Juhoslávie, ktorá bola už roku 1922 zakázaná. Po nemeckom a talianskom útoku na Juhosláviu v apríli 1941 sa Tito postavil na čelo partizánskeho hnutia odporu. Jeho nepriateľom neboli len okupačné sily Osi, ale aj ustašovci-chorvátski separatisti. Jeho partizáni odrazili sedem nemeckých ofenzív, viazali 30 nemeckých divízií a nakoniec krajinu oslobodili bez nutnosti spojeneckej invázie. V roku 1943 bol Tito zvolený na čelo dočasnej revolučnej vlády a dostal titul maršála Juhoslávie. Po skončení vojny bol predsedom vlády a od roku 1963 prezidentom Juhoslávie. Tito odmietol Stalinove pokusy smerujúce ku kontrole komunistických štátov východnej Európy. Namiesto toho viedol Juhosláviu k decentralizovanej forme socializmu s nezávislou zahraničnou politikou založenou na neúčasti vo vojenských blokoch a tak nezávislosti od Sovietskeho zväzu ako aj Spojených štátov. Za Tita sa Juhoslávia stala najliberálnejším komunistickým štátom v Európe. Zrejme najväčšou Titovou zásluhou bolo, že sa mu podarilo udržať jednotu Juhoslávie.

Foto : John Stevenson - Dejiny Európy, Ottovo nakladatelství, Praha 2003


Muhammad Baradej Muhammad Baradej
Nar. 1942 je egypský politik. Od 1. decembra 1997 do 30. novembra 2009 bol generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. V roku 2005 dostal spoločne s touto organizáciou Nobelovu cenu mieru. V roku 1962 získal bakalársky titul na káhirskej univerzite, v roku 1974 získal doktorát z medzinárodného práva. Od roku 1964 bol v diplomatických službách. Od roku 1984 pracoval v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu, v roku 1997 sa dostal do jej čela. V roku 2003 sa postavil proti mylným argumentom Georgea Busha o jadrovom programe Iraku, ktorými USA obhajovali svoju inváziu. Spojené štáty sa potom v roku 2005 snažili zabrániť jeho opätovnému zvoleniu do čela MAAE, avšak neúspešne: Bol znovu zvolený a navyše získal Nobelovu cenu mieru. V novembri 2009 už na riaditeľa MAAE nekandidoval. Pri nepokojoch v Egypte v roku 2011 stál na čele opozičných skupín. Uvažuje sa o ňom ako o spoločnom hovorcom zjednotenej opozície aj ako o budúcom egyptskom prezidentovi. Podporuje ho aj zakázané Moslimské bratstvo. Baradej vydal vyhlásenie, v ktorom odmietol kandidovať v prezidentských voľbách, usporiadaných v roku 2012, kvôli pokračujúcej vláde Najvyššej rady ozbrojených síl, ktorú považuje za nedemokratickú.



Anatolij F.Dobrynin Anatolij F. Dobrynin
(1919-2010) bol bývalý sovietsky veľvyslanec v USA.Strávil v tejto prestížnej funkcii vyše 20 rokov. Počas jeho pôsobenia v USA v rokoch 1962 až 1986 sa v Bielom dome vystriedalo šesť prezidentov.Dobrynin sa každoročne zúčastňoval na práci sovietskej delegácie na zasadaní Valného zhromaždenia OSN.Zúčastňoval sa na všetkých rokovaniach Gromyka s jeho americkými partnermi i na prijatiach u prezidentov USA.Po návrate do vlasti vymenovali Dobrynina za tajomníka ÚV KSSZ pre zahraničnú politiku. V tejto funkcii sa zúčastňoval na rozhovoroch Michaila Gorbačova so zahraničnými partnermi, medzi ktorými bol napríklad George Bush či Helmut Kohl.



Tony Blair Anthony Charles Lynton „Tony“ Blair
Nar. 1953 je bývalý trojnásobný britský premiér. V roku 1994 bol zvolený do čela Labouristickej strany, ktorú v roku 1997 po 18 rokoch v opozícii doviedol k víťazstvu vo voľbách. V roku 1999 bol spolu s prezidentom USA Clintonom vedúcou postavou bombardovania Juhoslávie. V roku 2001 opäť zvíťazil v parlamentných voľbách. V roku 2003 presadil v britskom parlamente, za veľkých protestov verejnosti aj časti vlastných poslancov, vojnu v Iraku.



Leonid Iľjič Brežnev Leonid Iľjič Brežnev Leonid Iľjič Brežnev

(1906–1982) bol sovietsky politik. Prvý tajomník (od roku 1964 do 1966 generálny tajomník ÚV KSSZ) a predseda Najvyššieho sovietu od 1960 do 1964 a tiež od 1977 do roku 1982. Brežnevovu éru charakterizoval vzostup ZSSR na pozíciu veľmoci rovnocennej USA. Brežnev sa štyrikrát stretol s americkým prezidentom a medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT I. Vrcholným výsledkom toho úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 v Helsinkách.

Foto : Pravda, Orgán ÚV KSS, ročník 63, číslo 269, 12.11.1982





Stránka:
1 , 2 , 3 , 4

Page up