Spisovatelia / Literature



Stránka/Page
1 , 2 , 3


Jack London Jack London

(1876–1916) bol americký spisovateľ. Začal publikovať v novinách, čoskoro sa stal známym a bohatým, zrejme najlepšie plateným vo svojej dobe. Ako spisovateľ bol veľmi aktívny, napísal viac ako 50 kníh. Jeho knihy boli veľmi obľúbené, pretože London písal realisticky (čerpal námety z vlastného života). Celý život sa trápil s alkoholom. 40 ročný London spáchal samovraždu v kalifornskom Glen Ellene - otrávil sa morfiom. Na obrázku môžte vidieť bankový šek z roku 1915, ktorý vyplnil Jack London. Diela : Volanie divočiny, Biely tesák, Majster alkoholik, Morský vlk, Martin Eden.



Edgar Rice Burroughs Edgar Rice Burroughs

(1875-1950) americký spisovateľ, najznámejší vďaka postave Tarzana, hrdinu z džungle. Počiatky svojej literárnej práce zacielil na pulpové magazíny, ktoré boli vtedy v obehu a jeho prvý príbeh Pod mesiacmi Marsu a vyšiel na pokračovanie pod pseudonymom Norman Bean v magazíne All-Story v roku 1912. Burroughs čoskoro začal písať na plný úväzok a medzitým,č o Pod mesiacmi Marsu skončil, napísal dva romány, medzi ktorými bol Tarzan z rodu opíc, publikovaný od októbra 1912, ktorý sa stal jeho najúspešnejšou prácou.Burroughs tiež písal populárne sci-fi príbehy,kde vystupovali pozemskí dobrodruhovia prenesení na iné planéty,stratené ostrovy a do vnútra dutej Zeme v príbehoch Pellucidar, ako aj Westerny a historické romance. Tarzan bol po jeho predstavení kultúrnou senzáciou. Burroughs bol rozhodnutý vyťažiť z Tarzanovej popularity každým možným spôsobom.Plánoval ho využiť v niekoľkých médiách vrátane komiksu, filmov a tovaru. Tarzan zostáva jednou z najúspešnejších vymyslených postáv dodnes a je kultúrnou ikonou. V roku 1923 založil Burroughs vlastnú spoločnosť,Edgar Rice Burroughs, Inc., a v tridsiatych rokoch začal tlačiť vlastné knihy. V čase útoku na Pearl Harbor sídlil na Havaji a napriek tomu,že bol šesťdesiatnik,prežil konflikt ako korešpondent. Zomrel v Encino v Kalifornii 19. marca 1950. Napísal takmer sedemdesiat románov. Mesto Tarzana v Kalifornii bolo pomenované po Tarzanovi. V roku 1919 kúpil Burroughs veľký ranč na sever od Los Angeles v Kalifornii, ktorý pomenoval Tarzana. Burroughsov kráter na Marse je pomenovaný ako pocta Burroughsovi.



George Bernard Shaw George Bernard Shaw George Bernard Shaw

(1856–1950) bol írsky dramatik a literárny kritik. Vo svojich dielach kritizoval hlavne dvojakú morálku spoločnosti. Napríklad viktoriánske puritánstvo na jednej strane a existenciu organizovanej prostitúcie na strane druhej, romantické chápanie vojny, kastovníctvo v britskej spoločnosti a podobne. Tak je to v hre Pygmalion, ktorá je známa v muzikálovom spracovaní pod názvom My Fair Lady. Ďalšie hry – Svätá Jana,Cézar a Kleopatra. G.B.Shaw je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru (1925).

Foto : Rodinná encyklopédia svetových dejín, Reader´s Digest Výber, Bratislava 2000


Karl May Karl May

(1842–1912) bol nemecký spisovateľ. Bol prozaik a autor mnohých kníh pre mládež. Jeho cestopisné a dobrodružné romány sú rozšírené po celom svete. Kompozične jednoduché, na dramatických zápletkách postavené diela upútajú angažovanosťou za ideály statočnosti, priateľstva a spravodlivosti. Najznámejšie sú romány z prostredia severoamerických indiánov WINNETOU I,II,III, Duch Llana Estacada, Syn lovca medveďov, Old Satterhand a i. Historicky zaujímavá je jeho autobiografia ICH.



Sir Arthur Conan Doyle Sir Arthur Conan Doyle

(1859–1930) bol anglický spisovateľ, ktorý sa preslávil poviedkami o Sherlockovi Holmesovi. Zanechal za sebou impozantné literárne dielo v podobe asi 60 kníh. Okrem nerozlučnej dvojice Holmes - Watson, vystupujúcej v štvorici románov a 56 poviedkach sústredených v antológiách Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa a Spomienky na Sherlocka Holmesa, zaľudnili Doylov svet aj ďalšie nezabudnuteľné postavy prechádzajúce z jednej knihy do druhej ako bol, napríklad, hrdinský napoleonský dôstojník Étienne Gérard či nezabudnuteľný profesor Challenger.



John Steinbeck John Steinbeck

(1902–1968) bol americký románopisec, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1962), ktorý opisoval starosti obyčajných ľudí tragicky ( Ovocie hnevu ) alebo humorne ( Na plechárni ) Ďalšie diela : Po západe mesiaca, Túlavý autobus, Perla, Na východ od raja, Zima našej nespokojnosti



Henry Miller Henry Miller

(1891–1980) bol americký spisovateľ a bohém. Detstvo prežil v Brooklyne. V roku 1930 odchádza do Paríža, kde ho čaká úspešná spisovateľská kariéra. Tu mu vychádza najslávnejšie dielo Obratník raka a neskôr aj Obratník kozorožcaTiché dni v clichy. Po roku 1939 opúšťa Paríž a usádza sa v USA v Big Sur. Tu vznikajú jeho ďalšie slávne diela : napríklad trilógia Sexus, Plexus,Nexus.



Iľja Ľvovič Tolstoj Iľja Ľvovič Tolstoj

(1866-1933) bol ruský spisovateľ a právnik, jeden z piatich synov Leva Nikolajeviča Tolstého. Narodil sa v Krásnej Poľane tak, ako jeho otec. matka ho naučila čítať a písat, naučila ho francúzštinu a angličtinu. Otec mu vštiepoval matematiku a neskôr gréčtinu a latinčinu. V roku 1888 sa prvý raz oženil. Pracoval ako bankový a súdny úradník, vymáhač dlhov, či zamestnanec sociálnej poiťovne. Počas I. sv. vojny pracoval pre Červený kríž. V roku 1915 založil vydavteľstvo a noviny Nové Rusko. O rok nekôr opúšťa Rusko a cestuje po USA. Žije z prednášok o umení a ideológii. Bol najtalentovanejší z Tolstého synov. Žial svoj literárny talent velmi neuplatňoval, pretože najradšej hýril a zabával sa. V USA sa druhykrát oženil s Nadeždou Katulskou. Ako príležitostný herec prijal rolu v snímkach Anna Karenina a Vzkriesenie. Zomrel v USA. Napísal diela : Reminiscencie o Tolstom, O jedného darebaka menej a Tolstoj, môj otec.



Iľja Grigorievič Erenburg Iľja Grigorievič Erenburg

(1891-1967) bol ruský spisovateľ, nemeckého a židovského pôvodu. V roku 1908 sa dostal do väzenia odkiaľ ušiel a v 1908-1917 žil v Paríži, korešpondent počas španielskej občianskej vojny. Spisovateľ, básnik a publicista. Preslávili ho nielen romány, ale aj vojnové články.Pád Paríža,Ľudia, roky, život, Španielske reportáže.



Alexander Isajevič Solženicyn Alexander Isajevič Solženicyn

(1918-2008) bol ruský a sovietsky spisovateľ. Zlomovým sa mu stal rok 1945, kedy napísal list svojmu priateľovi a v ktorom kritizuje Stalinove praktiky. Kvôli tomuto listu ho zatkli a poslali do trestného tábora Gulag. Väznený bol aj v moskovskej Ljubjanke. V dobe chvíľkového uvoľnenia represií za vlády Nikity Chruščova, vydal v roku 1962 poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá opisovala hrôzy pracovných táborov a ktorá bola legálne distribuovaná po celom vtedajšom Sovietskom Zväze.Dielo sa postupne rozšírilo do celého sveta,čím sa Solženicyn stal významnou osobnosťou a tŕňom v oku vládnucej garnitúry. Publikácia jeho ďalších diel už bola preto zakázaná. V roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú si ale nemohol prevziať, pretože sa bál že mu vláda neumožní návrat do vlasti. Popri tom tajne pracoval na jeho najznámejšom trojdielnom románe Súostrovie Gulag. Prvý diel trilógie vyšiel až v roku 1973 vo Francúzsku. Po zverejnení výzvy Nežiť v lži bol v roku 1974 zatknutý, zbavený občianstva a deportovaný na Západ. Žil potom chvíľu v Západnom Nemecku,Švajčiarsku, Chile a v po roku 1976 sa na dlhší čas usadil v americkom štáte Vermont. Od svojej vlasti sa dočkal čiastočného uznania až s príchodom Michaila Gorbačova, ktorý mu vrátil sovietske občianstvo a nariadil vydať v krajine všetky jeho diela. Do Ruska sa vrátil v roku 1994.



Agatha Christie Agatha Christie

(1890–1976) vlastným menom Agatha Mary Clarissa Miller, bola britská spisovateľka detektívnych románov. Keďže počas prvej svetovej vojny pracovala v nemocnici a získala isté poznatky o jedoch, využila ich pri písaní svojho prvého detektívneho románu Záhada na zámku Styles. V ňom prvýkrát čitateľov zoznámila s postavou Hercula Poirota. Poirot vystupuje celkom v 33 románoch a mnohých poviedkach. Agatha Christie vytvorila okrem Poirota aj ďalšiu úspešnú postavu - milú staršiu dámu so starodievčenskými viktoriánskymi spôsobmi, slečnu Jane Marplovú. Táto literárna postava bola predstavená po prvýkrát v románe Vražda na fare v roku 1931.



Alexandre Dumas Alexandre Dumas, starší

(1802–1870) vlastným menom Thomas Alexandre Davy de La Pailleterie bol francúzsky spisovateľ. Pôvodne advokátsky koncipient dokázal, že cesta do parížskeho Panthéonu môže viesť cez farebnú fantáziu. Úspešný bol svojimi dobrodružnými románmi a drámami. Začalo sa to prvotinou - drámou Henrich III.. Neskôr to boli Traja mušketieri, Gróf Monte Christo, Čierny tulipán, Kráľovná Margot, Parížski Mohykáni.
Za celý život napísal takmer pol tisíca zväzkov - románov, drám, spomienok a reportáží, cestopisov a listov. A každý z nich má aspoň päťsto strán. Asi by za celý svoj bohémsky život napísal možno desatinu z diela, ak by v pozadí neexistovala továreň na písanie. Meno Dumas často označovalo viac produkt než autora. Údajne zamestnával až 71 literárnych otrokov. Rotačky potrebovali denne potravu a tú vo forme románov na pokračovanie denne dodávali Dumasovci. Bol dodávateľom textu a zaujímalo ho iba to, čo sa jemu a jeho publiku páčilo. Bol predsa stredobodom spoločnosti - nekorunovaný kráľ Paríža.


Alexandre Dumas fils Alexandre Dumas mladší

(1824-1895) bol francúzsky prozaik a dramatik; syn francúzskeho spisovateľa Alexandre Dumasa staršieho. Narodil sa ako nemanželské dieťa krajčírky Marie-Laure-Catherine Labay a spisovateľa Alexandre Dumasa. V roku 1831 ho otec uznal za svojho a mladému Alexandrovi sa tak dostalo najkvalitnejšieho vzdelania na inštitúte v Goubaux a na Colle`ge Bourbon. V tom čase dovolili súdy Dumasovi staršiemu vziať dieťa od matky. Jej trápenie inšpirovalo syna pri vytváraní tragických ženských postáv. Na internátnych školách sa Dumasovi spolužiaci neustále vysmievali,čo sa odrazilo na jeho myslení, správaní a tvorbe. V roku 1844 sa presťahoval do Saint-Germain-en-Laye ku svojmu otcovi.T u stretol Marie Duplessis,mladú kurtizánu,ktorá sa stala inšpiráciou pre román Dáma s kaméliami. Tento príbeh bol podkladom pre Verdiho operu La Traviata z roku 1853.Alexandre Dumas mladší sa oženil 31. decembra 1864 s Nadeždou von Knorringovou, vdovou po princovi Alexandrovi Naryškinovi, za ktorého sa vydala v Moskve. Manželia mali spolu dve dcéry: Marie-Alexandrine-Henriette Dumasovú a Jeanine Dumasovú. V roku 1874 ho prijali do francúzskej akadémie a rok pred svojou smrťou získal rád Čestnej légie.




Stránka:
1 , 2 , 3

Page up