Upozornenie : Text tejto e-knihy je výlučným vlastníctvom autora, ktorý si vyhradzuje právo poskytovať súhlas k publikácii tohto textu ako celku alebo jeho častí.


AKO ZBIERAŤ AUTOGRAMY SLÁVNYCH OSOBNOSTÍ


  • 1 - Zberateľstvo
  • 2 - Z histórie zbierania autogramov a rukopisov
  • 3 - Prečo sa rozhodnúť zbierať práve autogramy
  • 4 - Terminológia zberateľa autogramov
  • 4.1 - Adreska
    4.2 - Aukcia
    4.3 - Autograf
    4.4 - Autogram
    4.5 - Autogramiáda
    4.6 - Certifikát autenticity
    4.7 - Dedikácia
    4.8 - Duplikát
    4.9 - Faksimile
    4.10 - Falzifikát alebo falzum
    4.11 - Kolektívne autogramy
    4.12 - Osobnosť
    4.13 - Parafa
    4.14 - Popiska autogramu
    4.15 - Poškodený autogram
    4.16 - Signatúra
    4.17 - Špecializácia
    4.18 - Zberateľská kartička
    4.19 - Zberateľský list
    4.20 - Zbierka
  • 5 - Ako získať autogram
  • 5.1 - Čaro aukcií
    5.2 - Osobný kontakt
    5.3 - Umenie korenšpondencie
    5.4 - Výmena autogramov
  • 6 - Pravosť autogramu
  • 7 - Hodnota autogramu
  • 8 - Podklady pre autogramy
  • 8.1 - Aký si vybrať pre autogram podklad
    8.2 - Fotografie
    8.3 - Knihy
    8.4 - Pamätník
    8.5 - Zberateľská karticka
    8.6 - Vlastnoručne vypísaná obálka
    8.7 - Autogram s kresbou, kresba s autogramom, podpísané obrazy
    8.8 - Ex Libris
    8.9 - Osobné listy, pohľadnice, pozdravy
    8.10 - Bulletiny, plagáty, mediálne nosiče, filmové fotografie, diplomy a ocenenia
    8.11 - Sériové karty
  • 9 - Zberateľský list
  • 10 - Netradičné podklady pre autogramy
  • 10.1 - Poštové peňažné poukazy, listové návratky, bankové šeky, osobné poznámky
    10.2 - Textílie, drevo, sklo, kov...
    10.3 - Autogramy realizované ústami, nohou, odtlačok ľudského tela
  • 11 - Autogramy vrahov. Áno, či nie ?
  • 12 - Odmietnutie autogramu
  • 13 - Žiadosti o autogramy neexistujúcim osobnostiam
  • 14 - Spoločnosti zaoberajúce sa pravosťou autogramov
  • 15 - Publikácie o autogramoch
  • 16 - Záver



  • 1 - Zberateľstvo


    Zbieranie a sústreďovanie rôznych predmetov, či už prírodných alebo umelo vytvorených, je staré možno ako ľudstvo samo. Človek stále okolo seba sústreďoval artefakty, ktoré potreboval k životu, k vlastnému prežitiu. Potom nasledovali predmety vzájomnej komunikácie a neskôr zhromažďoval veci, ktoré mu život nielen uľahčovali, ale aj spríjemňovali alebo im pripisoval zvláštny ( okultný, náboženský ) význam. Z človeka sa stával v určitom slova zmysle – fetišista. Výraz fetišizmus pravdepodobne pochádza z latinského slovesa facere - robiť a z portugalského slova feitico - pre čaro, kúzlo. Existujú stovky rôznych foriem fetišizmu, ktoré nebudú predmetom našej prezentácie. Avšak zbieranie, triedenie, uskladňovanie, archivovanie rôznych predmetov, ktoré slúžia k spríjemňovaniu a napĺňaniu života človeka, štúdium ich pôvodu, histórie či účelu, s cieľom postupne kompletizovať a budovať ucelenú zbierku môžeme v našom chápaní pokojne nazvaťzberateľstvo.
    V pravom slova zmysle jeden z prvých zberateľov na svete bol už egyptský faraón Amenhotep I. (asi 1555 - 1535 pred Kristom ), ktorý nazbieral a sústredil okolo 200 červených a modrých kolíkov, ktoré uzatvárali medené púzdra vojenskej pošty. Neskôr ho nasledovali desiatky, stovky a tisícky ľudí. Známych aj neznámych. Zo zberateľstva, ako výsady bohatých a vplyvných ľudí, sa postupne stal všeobecný fenomén. Slávny maliar Rembrandt van Rijn zbieral obrazy, staré knihy, rytiny, mušle, vypchaté zvieratá, perá, mince i zbrane. Prírodovedec Charles Darwin zase lastúry, pečiatky, mince a minerály. Albert Einstein, okrem toho, že nenosil ponožky, bol vášnivým zberateľom známok. Mince učarovali aj francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Zo súčasných svetových celebrít sú najznámejší zberatelia spevák Elton John, ktorý zbiera autá, luxusné oblečenie, topánky aj šperky. Herec Jack Nicholson skupuje fľaše starej whisky. Jeho kolegyňa herečka Melanie Griffith bronzové sochy penisov. Speváčka Sheryl Crow zhromažďuje všetko, čo sa týka Stevieho Wondera. Beatlesománii podľahol herec Kevin Spacey. Holywoodska diva Kate Beckinsale našla záľubu v zbieraní pančúch. Nicolas Cage zase zbiera nemecké športové autá a komiksy. Porcelánové bábiky zbierajú Demi Moore, Michael Jackson a k veľkým zberateľkám týchto bábik patrila aj princezná Diana. (Zdroj : Čimborová, Ľ.: Národná obroda, 13. decembra 2003) Avšak zberateľmi nemusia byť len slávni a bohatí ľudia. Môžu to byť ľudia rôzneho veku, pohlavia, či povolania. Cieľom ich zbierania sú rôzne predmety, skutočne niekedy od výmyslu sveta. Som presvedčený, že asi každý človek, hlavne v rannom veku, je príjemne postihnutý touto vášňou. V tomto období života zbieranie známok, pohľadníc, obrúskov, odznakov v sebe nesie prvky chaotičnosti, náhodnosti, rôznorodosti a povrchnosti v oblasti poznávania svojich exponátov. V neskoršom veku človek prechádza na možnú špecializáciu, orientuje sa na vzácnejšie kúsky svojho zberateľského záujmu, študuje katalógy, príslušnú literatúru, venuje sa svojmu koníčku cieľavedomejšie a hlavne kvalitatívnejšie. Hovoríme o zberateľstve na individuálnej ( amatérskej ) úrovni, v oblasti hobby, nie o teritóriu, kde sa zberateľstvo stáva pracovnou metódou ( múzeá, galérie, archívnictvo, archeológia a podobne). Zberateľstvo ako jedna z ušľachtilých ľudských záľub a koníčkov v dnešnej modernej dobe nadobudlo širokospektrálne rozmery. Od najstarších a najkvalitneších foriem, až po masovo populárne, ktoré podliehajú rôznym módnym tendenciám a vplyvom. Zberatelia sa v mnohých prípadoch združujú do rôznych záujmových spolkov, či združení za účelom registrácie, stretávania sa, výmeny, kúpy či predaja svojich exponátov. Najstaršie, najkvalitnejšie a najrozšírenejšie zberateľské aktivity dostali dokonca svoje špecifické pomenovania. Vymenujme si niektoré :
    FILATÉLIA(gréc.) - zbieranie a štúdium známok a iných dokladov o vyplatení poštovej zásielky, ako aj obálok, korešpondenčných lístkov, pečiatok
    FALERISTIKA (gréc.) – zbieranie a sústreďovanie radov, vyznamenaní, odznakov, dekrétov
    MILITÁRIE (lat.) – predmetom zberateľstva je historický vojenský materiál, zbrane, uniformy, chladné zbrane ako šable, kordíky, bodáky, výstroj, vojenské a hasičské helmy, palné zbrane, dokumenty, knihy, časopisy, mapy, technika, fotografie a pod.
    NUMIZMATIKA (gréc.) - mince, medaily, núdzovky, žetóny
    NOTAFÍLIA (gréc.) - je súčasťou numizmatiky – cieľom je sústreďovať rôzne bankovky, platidlá, štátovky, poukážky, núdzovky
    FILUMÉNIA (gréc.) – je zberateľský odbor, podobný všeobecne známej filatélii, ibaže predmetom záujmu zberateľa nie sú známky, ale nálepky zo zápalkových škatuliek.
    FILOKARTIA (gréc.) – zbieranie starých pohľadníc – miestopisné, tematické, pohľadnice osobností
    PIVNÉ SUVENÍRY – etikety, pivné sklo ( poháre, fľaše, krígle ), korunkové uzávery, pivné otvárače, cedule, plechovky, pohľadnice s pivnou tematikou, päťlitrové, tzv. party súdky, odznaky pivovarov, reklamné pivovarské cedule (smaltované, plechové, umelo- hmotné, papierové), perá s potlačou, kartičkové kalendáriky, tričká, čapice, plagáty, vtipy o pive, účtenky a podobne
    STAROŽITNOSTI - predmetom záujmu sú obrazy, sošky, knihy, stará technika, striebro, hodiny, porcelán, nábytok, obrazy, zbrane a podobne
    TELEKARTIA – veľmi módna vlna zberateľstva, ktorú definuje zbieranie a sústreďovanie telefónnych kariet.
    Predmetom zberateľskej vášne môžu naozaj najrozličnejšie predmety, informácie, zvuky – minerály, drahé kamene, šperky z prírodných materiálov, fosílie, športové suveníry – hokejky, lopty, puky, dresy, prilby, tričká, čapice, sklo a keramika - staré fľaše, adhézske nálepky – nálepky zo špeciálnej fólie, ktoré neobsahujú lepidlo, modely – áut ( matchbox ), lodí, lietadiel, čajové prebaly, obrúsky (servítky ), figúrky z  kinder vajíčok, zberaretľské kartičky – hokej, futbal, NBA, NHL, americký futbal, formula 1, hygienicky balený cukor, puzzle, hračky, odznaky, filmy, porcelánové lampy, gobelíny, svet na kolesách – moderné automobily, osobné, pretekárske, športové, terénne, veterány, motocykle, staré kočiare, vozy, detské kočíky, hračky, plyšové medvedíky, meterority a mnohé ďalšie predmety.




    Späť


    2 - Z histórie zbierania autogramov a rukopisov


    Vo väčšine prípadov z histórie vieme, že písmo ovládali hlavne duchovní predstavitelia v rôznych kútoch sveta. Písomnosti, ako kultúrne a historické dedičstvo, či predmet rôznych sporov, vojen alebo ekonomických záujmov, boli vždy starostlivo uchovávané a strážené rôznymi prístupnými spôsobmi. Vznikali prvé knižnice a archívy, ktoré boli skoro vždy v rukách cirkvi, bohatých a mocných. Či si to uvedomujeme, alebo nie, vznik archívov a knižníc je jednou z prvých oficiálnych inštitucionalizovaných foriem zbierania rukopisov. Neskôr s vynálezom kníhtlače, aj tlačeného slova. Autogramy a rukopisy, ako predmet zberateľského záujmu (či už celospoločenského – štátneho alebo súkromného), majú takisto svoj pôvod a históriu.
    Medzi prvé oficiálne zbierky písomností (archívy a knižnice) patria uložené a strážené písomnosti pri panovníckych dvoroch, chrámoch a kláštoroch. Z dôb antiky je Alexandrijská knižnica toho najrukolapnejším dôkazom. Dovtedajšia doba nepoznala také rozsiahle uloženie písomností na jednom mieste, ako Alexandrijská knižnica. "Veda je uložená v písaných knihách a vysoká škola bez kníh je ako vojak bez zbrane", vyhlasoval Demetrios z Faléru, ktorý ako učenec pôsobil na panovníckom dvore kráľa Ptolemaia a ktorý dostal za úlohu založiť v Alexandrii univerzitu a postarať sa aj o knižnicu. Tak vznikla Alexandrijská knižnica, jedna z najslávnejších knižníc v dejinách, ktorej cieľom bolo "zhromaždiť knihy všetkých národov na Zemi".  Keď sa Demetrios v roku 283 vzdal funkcie jej riaditeľa, knižnica mala už okolo 200 000 zvitkov, kúpených, ukradnutých alebo opísaných hlavne v Egypte a v krajinách okolo Stredozemného mora. V čase najväčšieho rozkvetu mala knižnica už viac ako 700 000 zvitkov tvorby básnikov a učencov. Existovala viac ako šesť storočí. Jej zánik sa pripisuje požiaru, ktorý v Alexandrii založil Cézar. ( Zdroj : Alexandrijská knihovna, In : EKSCHMITT, Werner: Paměť národů. - Praha: Orbis, 1974 ). 
    V neskoršom období existujú zmienky o vzniku archívov písomností v 2. a 3. storočí n.l. hlavne v rímskych provinciách. Na príklade týchto provinčných archívov vznikali neskôr aj mestské archívy, ktorých základ tvorili mestské privilégiá, mestské knihy, listy a listiny. Najväčší rozkvet dosiahli na prelome 13. a 14. storočia, kedy sa archivári snažili získať do svojich archívov čo najviac písomností. Tento záujem o rôzne písomnosti, rukopisy a knihy dal podnet v Taliansku na vznik obchodovania s písomnosťami, ktorý sa potom ďalej šíril do okolitých štátov. Zákazníkmi boli nielen archivári, ale aj iní záujemcovia z radov šľachty, mešťanstva a učencov. Tu môžeme datovať vznik prvých súkromných archívov - súkromných zbierok rukopisov. Najväčší rozmach súkromných zbierok bol viditeľný vo Francúzsku, kde v 17. storočí evidujeme jednu z najväčších súkromných zbierok písomných zväzkov, ktorú vlastnil Lomenie de Breune, ktorá bola v celosti (340 zväzkov) uložená v parížskej bibliotéke. Do nej sa po čase dostali aj ďalšie mnohé veľké súkromné zbierky (Colberta, Rogera de Gaignieres), čím sa táto bibliotéka stala majiteľkou najväčšej svetskej zbierky autogramov a autografov na svete.
    ( Zdroj : Skládal, A.: Sbíráme autogramy, KSK, Praha 1984 )
    Doposiaľ sme sledovali vývoj zberateľov rukopisov, s ktorými ruka v ruke kráčali aj zberatelia autogramov. Kým na zbieranie rukopisov bolo a je potrebné viac finančných prostriedkov, zbieranie autogramov bolo a je menej finančne náročné. Za kolísku zbierania autogramov môžeme považovať takisto Francúzsko, odkiaľ sa táto vlna zberateľstva preniesla najmä do Anglicka, kde dnes Britské múzeum vlastní rozsiahlu zbierku rukopisov a autogramov zo súkromných zbierok. Neskôr sa táto vášeň preniesla aj do Nemecka.
    Jedným z najstarších a najrozsiahlejších archívov na svete je tajný pápežský archív, umiestnený od roku 1612 vo Vatikáne. Tu sa uchovávajú písomné dokumenty za posledných 1200 rokov. Najstarší dokument pochádza z 8. storočia. Celkový rozsah regálov je viac ako 85 km. Dokumenty vatikánskeho archívu majú význam pre dejiny cirkvi i celého ľudstva. V prípade mnohých krajín sú najstaršie dokumenty ich histórie uložené práve vo Vatikáne. Archív slúži v prvom rade pápežovi a rímskej kúrii. Vzhľadom na rozvoj historickej vedy sprístupnil pápež Lev XIII. v  roku 1881 archív aj laickým bádateľom.( Zdroj : http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=5179 ) Na Slovensku sú najvýznamnejšie dva archívy : Slovenský národný archív v Bratislave a Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici.
    Stále však hovoríme o inštitucionalizovaných zbierkach (archívoch) písomností, vzniknuvších a udržiavaných pri rôznych národných a kultúrnych inštitúciách, ktoré sa vymykajú z charakteru súkromnej zbierky jednotlivca. Existujú však aj rôzne zbierky, ktoré majú súkromný pôvod a v mnohých prípadoch sú dielom nadšencov a dlhoročných zberateľov rukopisov a autogramov. A tie sú pre nás, zberateľov autogramov, zaujímavejšie a inšpiratívnejšie. Hlavne z pohľadu čoho je schopný človek ako súkromná osoba v tomto zberateľskom odbore vykonať, dať dohromady, uložiť, vytriediť a mnohokrát aj verejne prezentovať.
    Medzi prvých nadšencov a zberateľov rukopisov na území bývalého Československa, o ktorého zbierke sa zachovali písomné informácie, patril Václav Hanka (1791–1861), zakladateľ knihovne Českého múzea, ktorého zbierka vynikala množstvom podpísaných knižných výtlačkov a bohatou korenšpondenciou. Architekt Josef Hlávka (1831–1908), zakladateľ Českej akadémie, mal jednu z vtedajších najväčších zbierok autogramov a autografov, ktorú po smrti odkázal Českému národnému múzeu.
    V medzivojnovom období spopularizovali zbieranie autogramov páni Jan Maria Augusta (1897–1939), hudobný spisovateľ, žurnalista a Miloslav Novotný (1894–1966), riaditeľ knihovne Národného múzea v Prahe a zakladateľ jeho Literárneho múzea. ( Zdroj : Skládal, A.: Sbíráme autogramy, KSK, Praha 1984 ) Jednu z najrozsiahlejších zbierok autogramov na Slovensku má v súčasnosti pán Martin Šimovec z Nového Mesta nad Váhom




    Späť


    3 - Prečo sa rozhodnúť zbierať práve autogramy


    Každý autogram alebo rukopis nesie v sebe pečať jedinečnosti a osobitosti. Neexistujú dva rovnaké originálne autogramy od tej istej osobnosti. Mať v ruke list alebo dokument napísaný osobnosťou, ktorá sa spomína v učebniciach dejepisu alebo ju pozná celý svet, znamená dotknúť sa jej na diaľku, byť imaginárne v jej blízkosti, cítiť atmosféru dejín priamo pri sebe.
    Nepochybujem o tom, že záujem o autogramy a ich hodnotu zvyšuje jednoznačne dokázateľná spätosť s výraznými historickými či populárnymi osobnosťami. Jedná sa o neúmyselný alebo úmyselný prenos informácií v čase o osobnostiach i udalostiach v imaginárnej rovine preklenutia času a následného spojenia na základe kontaktu s daným autogramom alebo rukopisom. Spätosť, kontakt či používanie osobnosťou je dokázateľné, ak zanechá na nejakom predmete vlastnú, ničím iným nezameniteľnú stopu. Takouto výraznou stopou je autogramrukopis. Vlastnoručný písomný záznam na rôznych predmetoch či podkladoch – v albumoch, pamätníkoch, v listoch, knihách, na fotografiách a podobne. Byť na koncerte z diel Čajkovského či Verdiho je skutočne povznášajúci zážitok, avšak prístupný naozaj pre každého. Mať ich autogram je už doménou nielen rôznych múzeí, ale aj súkromných zberateľov autogramov. A to sa týka stoviek a stoviek ďalších osobností. Vlastniť originálny autogram znamená cítiť skutočnosť, že list, pohľadnicu, či kartičku skutočne držala v ruke konkrétna osobnosť. Venovala jej svoju pozornosť, poznačila ju. Túto istotu máte pri autogramoch stále. Takúto istotu nemajú zberatelia iných artefaktov – numizmatici, filatelisti či filokartisti. Túto výsadu majú len zberatelia autogramov.
    Ďalším dôvodom, prečo zbierať práve autogramy je fakt, že v práci s autogramami, ich triedením, zakladaním a archivovaním je zberateľ nútený študovať množstvo historického materiálu, literatúry, dokumentov, čím sa rozširuje jeho vedomostný potenciál. Ak človek pristupuje k svojej zbierke skutočne seriózne, bez dokladovania a overovania rôznych historických faktov a súvislostí sa ďaleko nepohne. Ak nebudeme brať do úvahy, že existuje na svete skupina zberateľov, ktorí svoje zbierky zdedili a pokračujú v tejto činnosti, ku kontaktu s autogramom v rannom veku príde asi každý z nás. Na koncerte populárnej hviezdy si vypýtame autogram, stretneme športovca na pretekoch a odchádzame s vytúženým autogramom v ruke. Je otázne, či sa budeme tejto záľube venovať aj neskôr.
    Ak áno, najskôr prechádza zberateľ štádiom, keď sa venuje zbieraniu autogramov buď vo všeobecnej rovine, to znamená zbiera všetko, alebo uprednostňuje jemu najdostupnejšie oblasti záujmu priameho kontaktu (najlacnejšia, najvýhodnejšia a najistejšia cesta) – športovci, herci, herečky, speváci. Podkladom sú väčšinou oficiálne fotografie ( tzv. podpiskarty ), plagáty, časopisy. A v zbierke vo väčšine prípadov panuje organizovaný chaos, fotografie sú pohodené v šuflíku, nanajvýš v albume, nie sú zoradené, sú predmetom dennej výmeny a jediným kritériom úspešnosti je ich kvantita, množstvo. Avšak práve táto neorganizovaná kvantita, je potom neskôr základným kritériom pre vlastné rozhodnutie, či sa bude tento človek zbieraniu autogramov venovať aj naďalej, prípadne, v akej oblasti (špecializácii) bude pokračovať. Prečo práve táto kvantita ? Pretože dostatočné množstvo získaných autogramov v prvopočiatočnej fázy zbierania môže človeka buď stimulovať a povzbudzovať k ďalšej činnosti alebo naopak, nízke prírastky a neúspechy v získavaní autogramov do zbierky môžu demotivovať, znechucovať, až nakoniec túto svoju činnosť zberateľ preruší alebo celkom utlmí.
    Nech sa už budúci zberateľ zamyslí nad svojou prvotinou akokoľvek, ak sa rozhodne v zbieraní pokračovať, dostáva sa do fázy, kedy sa musí rozhodnúť akou cestou sa poberie ďalej. Stojí pred ním niekoľko možností. Ľahšia a prístupnejšia je tá, kedy si zvolí, že bude zbierať autogramy osobností z takých oblastí, v ktorých je studnica skutočne nevyčerpateľná – herci, speváci, športovci... Alebo cestu oveľa ťažšiu, kde sa bude venovať oblastiam, v ktorých nie je také množstvo osobností – nositelia Nobelových cien, hudobní skladatelia, lekári, vynálezcovia. Podľa mňa najrozumnejší spôsob ako pokračovať od prvopočiatkov v zbieraní autogramov je ten, aby záujemca (zberateľ) prvé roky zbieral autogramy zo všetkých oblastí života a neskôr sa rozhodol, ktorej bude venovať viac pozornosti, ako sa bude špecializovať. A nemusí sa špecializovať len na jeden odbor. Ja sám sa vo svojej zbierke špecializujem na získavanie autogramov slovenských a českých spisovateľov, predstaviteľov ruskej a sovietskej politiky a hlavných predstaviteľov Tretej ríše. Takéto špecializované zbieranie autogramov s obľubou prirovnávam k zbieraniu známok. Ak máte sólo známku, a k nej do kolekcie (série) nepatrí žiadna ďalšia, tak máte unikát. Ak však získate známku, o ktorej viete, že patrí do nejakej uzatvorenej série, túžite mať aj tie ostatné. To isté sa týka autogramov. Ak máte podpis matky Terezy, viete, že bola len jedna, nemala sebe rovnú súputničku, či spolupracovníčku. V prípade získania autogramu A. Hitlera určite zatúžite mať aj jeho najbližších spolupracovníkov – Himmlera, Goebbelsa, Göringa, Hessa, Bormanna, Ribbentropa... To som samozrejme zašiel do nereálnej dimenzie pre začiatočníkov. Ale môže to poslúžiť ako inšpirujúca ilustrácia :-)
    Z predchádzajúcich slov vyplývajú tri všeobecné roviny charakterizujúce zbierku autogramov : sústreďovanie sa na kvantitu ( množstvo ) vo svojej zbierke, kedy zberateľovi ide o to, aby mal čo najviac autogramov, pričom nepozerá na ich kvalitu a nešpecializuje sa. Sú to zbierky v mnohých prípadoch všeobecného charakteru. Kvalita autogramov v zbierke predstavuje nielen určitý druh špecializácie, ale aj úplnosť počtu autogramov v určitom vybranom odbore. Geografický aspekt v sebe nesie domáci alebo zahraničný pôvod osobnosti, je pomocným hľadiskom, ktoré sa väčšinou vertikálne prelína celou zbierkou
    Podľa zberateľských odborov môžeme zbierky rozdeliť na všeobecné a špecializované. Tu už nebudem vymenovávať, o aké zbierky konkrétne ide pretože to záleží len na zberateľovi, akým smerom sa bude uberať. Uvediem len niekoľko príkladov špecializácie zbierok :

    • šport (hokej, futbal, motošporty, tenis, olympionici, atletika, NBA, cyklistika .... )
    • filmové, divadelné a televízne hviezdy ( nositelia Oscarov, seriálové hviezdy... )
    • hviezdy hudobného neba ( interpréti, hudobníci, hudobní skladatelia ...)
    • spisovatelia ( básnici, prozaici, románopisci, komiksy ....)
    • výtvarníci ( ilustrátori, maliari, portrétisti, surrealisti, sochári, kubisti..... )
    • politici a štátnici ( ministri, predsedovia vlád, prezidenti ... )
    • cirkev a charita ( pápeži, kardináli, hlavy cirkví, svätí ... )
    • royality ( králi, kráľovné, kniežatá, baróni, grófi ... )
    • kozmonautika a letectvo ( kozmonauti, astronauti, piloti, konštruktéri ... )
    • vedci, lekári, vynálezcovia, ekonómovia, predstavitelia sci-fi
    • militárie ( generáli, vojaci, maršáli, vodcovia, velitelia, partizáni ... )

    Zbieranie autogramov je veľmi náročná činnosť z hľadiska maximálnej spotreby voľného času a finančného zaťaženia. Čo sa týka financií, nemyslím tým teraz nakupovanie autogramov na aukciách, to je až tá ďalšia etapa práce, ale napríklad hneď na počiatkoch - korenšpondenčné získavanie autogramov. Ekonomické vstupy na takúto cestu získavania autogramov sú z roka na rok drahšie. Poštovné do zahraničia, prípadne kuriérska služba, cena listového papiera, obálok a podobne. Ale radosť z úspechu pri každom prírastku je mnohonásobne väčšia, ako lamentovanie nad cenami poštovného. Avšak tu, keď hovoríme o tom, prečo sa rozhodnúť práve pre zbieranie autogramov si dovolím zvýrazniť myšlienku, že cieľom a poslaním zberateľa autogramov nie je v konečnom dôsledku autogramy zbierať, sústrediť, ale vytvoriť hodnotnú zbierku, ktorá má myšlienku, prípadne je špecializovaná, obsahuje určitý stupeň spoločensko – historickej výpovede, má vysokú estetickú a vizuálnu úroveň a je schopná verejnej prezentácie. Zbierka je v každom prípade odrazom osobnostnej a intelektuálnej úrovne jej realizátora, jeho estetického cítenia, prezentuje jeho spoločenský prehľad, znalosti z rôznych odborov ľudskej činnosti, jeho schopnosti získavať autogramy do zbierky a v mnohých prípadoch aj schopnosť prinavrátiť im zaslúžené miesto v spoločnosti.




    Späť


    4 - Terminológia zberateľa autogramov

    V nasledujúcich riadkoch si opíšeme základnú terminológiu zberateľa autogramov, aby sa ľahšie a zrozumiteľnejšie čítal a chápal nasledujúci text.


    4.1 - Adreska


    Adreska

    Rukou napísaná spätná adresa odosielateľa na listovej obálke, na korenšpondenčnom lístku či pohľadnici sa nazýva adreska. Pokiaľ obálku vlastnoručne napísala známa osobnosť, včítane adresky, ja by som takúto obálku zaradil do zbierky ako – autograf (rukopis). Avšak mnoho osobností, keď na obálke ako odosielateľa uvádza seba, použijú pri vypísaní svojho mena zaužívaný podpis (autogram) alebo parafu. V tomto prípade môžeme takúto adresku úplne spokojne do zbierky zaradiť ako originálny autogram. Na obrázku vidíme adresku, ktorú na rubovú stranu listovej obálky napísal americký herec Martin Sheen.




    Späť


    4.2 - Aukcia

    Jeden z možných spôsobov získavania autogramov, ktorý na rozdiel od kúpy, kde je cena autogramu fixne daná, ponúka možnosť cenu určitým spôsobom zjednávať. Predávajúci vyhlási autogram, jeho počiatočnú cenu a určí čas, za ktorý je možné jednotlivými záujemcami túto cenu autogramu zvyšovať, pričom víťazí ten kupujúci, ktorý v poslednej minúte a sekunde trvania dražby ponúkne najvyššiu cenu. Dražby sú známe na celom svete, konajú sa v priestoroch dražobných siení, kedy kupujúci sa sústredia na jednom mieste a aktuálne sa zúčastňujú dražby, pričom víťaz je povinný okamžite zaplatiť a môže si autogram odniesť. Čoraz populárnejšie sú však dražby na internete, kedy v pokoji svojich domácností sa po registrácii záujemca tejto dražby podľa určených pravidiel zúčastňuje a víťaz sa kontaktuje určeným spôsobom na predajcu, dohodnutým spôsobom zaplatí víťaznú cenu autogramu, ktorý po následnej dohode s predajcom dostáva priamo domov poštou alebo osobným kuriérom.
    Prvá zmienka o dražbe autogramov je z roku 1801 z Paríža. Bola tam vydražená súkromná zbierka autogramov a rukopusov kardinála Richelieua. O niečo neskôr predal v Londýne gróf Jozef Bonaparte (Napoleonov dedič), veľkú zbierku patriacu cisárovi. Prvý aukčný katalóg autogramov a autografov vychádza v roku 1822 vo Francúzsku a v roku 1839 aj vo Viedni. (Zdroj : Halousek, M. : Sbíráme autogramy slavných, Pardubice 1995) Dnes môžete vydražiť autogramy a rukopisy v desiatkach aukčných siení po celom svete a na stovkách internetových stránok.




    Späť


    4.3 - Autograf


    Rukou písaný text

    Za autograf sa všeobecne považuje rukou písaný text - rukopis. Niekedy sú to poznámky autora k nejakému dielu, časť listu, či nejaký odkaz. Za najvzácnejší považujem rukopis, ktorý je autorom, osobnosťou, aj vlastnoručne podpísaný. Väčšinou sa jedná o súkromné listy, rôzne pozdravy, blahoželania, poďakovania, posledné vôle a podobne. Text napísaný na počítači či písacím strojom a vlastnoručne podpísaný nepovažujem za autograf.Na obrázku vidíme list/autograf vlastnoručne napísaný a podpísaný Andrejom Hlinkom.




    Späť


    4.3 - Autogram


    Autogram

    Autogramom nazývame vlastnoručný podpis osobnosti, ktorý sa nachádza na rôznych podkladoch – na fotografii, v liste, na kartičke, v knihe, na výstrižku z novín, na CD alebo DVD nosiči, na hudobnom nástroji, na oblečení, na umeleckom výtvore, na keramike, skle, na obraze, na tele... pre klasického zberateľa autogramov má najpraktickejší význam podpis na takom podklade (nosiči), ktorý sa dá zaradiť do zbierky a je možné s ním prípadne manipulovať. Je ľahko a prakticky uskladniteľný, dá sa jednoducho chrániť pred stratou a poškodením založením do praktického obalu, krabice, kufríka, skrinky a podobne. Z týchto dôvodov si myslím, že najpraktickejšími a najvýhodnejšími sú autogramy na papieri, fotografii, kartičke, v knihe a podobne. Samozrejme záleží na zberateľovi osobne, akú formu práce so zbierkou si zvolí a na čom všetkom autogram túži mať.
    Na obrázku je znázornený autogram Sira Edmunda Hillaryho.




    Späť


    4.5 - Autogramiáda

    Stretnutie jednej alebo viacerých populárnych osobností s verejnosťou (odbornou alebo laickou), ktorého hlavným cieľom je podpisovanie rôznych zberateľských materiálov nazývame autogramiáda. Autogramiády môžu mať charakter klubových stretnutí (literáti podpisujúci svoje publikácie), prednášok spojených s autogramiádou (vedci, lekári, inžinieri, výskumníci), stretnutia filmových hviezd s fanúšikmi pri príležitosti propagácie nového filmu, spevákov pri príležitosti ich turné a podobne. Existujú aj špecifické autogramiády, kedy sa osobnosti podpisujú výhradne na podklady a artikle, ktoré sú neskôr predmetom dražieb s výťažkom určeným na charitatívne ciele či autogramiády pre úzku skupinu pozvaných hostí, kedy sa signujú limitované verzie výtvorov osobností knihy, obrazy, publikácie, ex libris a podobne).




    Späť

    4.3 - Certifikát autenticity


    Certifikát autenticity

    Každá seriózna dražobná sieň alebo špecializovaný predajca autogramov, spolu s autogramom, ktorý kúpite, vydá k nemu listinu, na ktorej je renomovaným odborníkom z oblasti autenticity autogramov a písomností prehlásenie, že autogram, ktorý ste zakúpili je naozaj originálom a nie žiadnou kópiou alebo falzifikátom. Certifikáty autenticity môžu mať rôznu formálnu podobu. Vo svojej podstate však skoro vždy obsahujú fotokópiu autogramu alebo autografu, ktorý ste zakúpili, slovné vyjadrenie odborníka z oblasti grafológie, jeho podpis, osobnú pečiatku alebo pečať a nakoniec prehlásenie, že touto kúpou získavate doživotnú garanciu vrátenia peňazí, pokiaľ by ste s predmetným autogramom z akéhokoľvek dôvodu neboli spokojní.
    Na obrázku je ukážka jedného z možných certifikátov. Tento certifikát vydala jedna z najznámejších a najsérioznejších firiem na overovanie pravosti podpisov a autogramov na svete, firma PSA/DNA Authentication services v Californii, USA.




    Späť


    4.7 - Dedikácia


    Dedikácia

    Osobnosť k svojmu autogramu pripíše, komu tento autogram alebo svoje napísané myšlienky venuje. Teda dedikácia je venovanie niekomu osobne.






    Späť


    4.8 - Duplikát

    Ak budete v zbierke vlastniť viacero autogramov od tej istej osobnosti, nazývame ich duplikáty.




    Späť


    4.9 - Faksimile

    Pečiatky s podpisom J.V.Stalina Vo všeobecnosti slovníky cudzích slov uvádzajú, že sa jedná o verné napodobeniny, reprodukcie alebo snímky originálu, obvykle grafického charakteru. Alebo inými slovami v našom zberateľskom odbore, napodobenina originálneho autogramu umelou formou – odtlačkom pečiatky, prefoteným originálom, tlacou na fotografii, na dokumente a v poslednom čase veľmi módna forma – autopenom, teda podpisom, ktorý zhotoví prístroj na základe predloženého originálu. Tu sa jedná o tzv. súradnicový zapisovač reprodukujúci zakódovaný podpis osobnosti.
    Prvé autopeny boli vyrobené v USA Angličanom Johnom Isaacom Hawkinsom, ktorý US patent na svoj prístroj získal už v roku 1803. Tento prístroj sa nazýval polygraf a bol príbuznou verziou pantografu. Prvý americký prezident, ktorý používal autopen bol Harry Truman a využíval ho na podpisovanie pošty a  bankových šekov. (Zdroj : http://en.wikipedia.org/wiki/Autopen). Dnes je podpisovanie autopenov veľmi rozšírené po celom svete, najviac je však využívané v USA medzi politikmi, hercami a astronautmi.
    Keďže podpis autopenom je často realizovaný koncovým zariadením podobným fixke alebo guľôčkovému peru, je niekedy naozaj veľmi zložité autopen odhaliť. Aj skúsení zberatelia sa nad takýmto podpisom môžu riadne zapotiť.
    Avšak tu je nutné vziať do úvahy všeobecné pravidlá originálneho podpisovania, trochu viac pozornosti, niekedy lupu. Potrebné je v tomto prípade, ak taký autogram dostaneme, sledovať stopu pera na fotografii (papieri), hrúbku čiary na začiatku a konci podpisu, prípadné prerušenie, hĺbku ryhy po podpise, zmenu tlaku v jednotlivých fázach podpisovania. To sú všetko aspekty, ktoré hovoria v prospech originálneho autogramu, nie autopenu. Ten je vytvorený dokonalo, bez prerušenia, s rovnakou hrúbkou čiary, s rovnakým tlakom na papier, nie je prípadne rozmazaný a chýba mu ten povestný lesk na podklade.
    Ani jeden z takýchto autopenových autogramov nepatrí do zbierky. Môže slúžiť jedine ako doplnok k overeniu pravosti originálu alebo ako ilustrácia na informačnom liste.




    Prefotený podpis Natlačený podpis

    Vľavo je prefotený autogram na farebnej fotografii herca Matta Damona a vpravo je natlačený autograf na čiernobielej fotografii herca Denzela Washingtona.




    Späť


    4.10 - Falzifikát alebo falzum

    Autor falzifikátu sa nazýva falšovateľ alebo falzifikátor. Falzifikát je profesionálna (na nerozoznanie od originálu) alebo amatérska (nepodarok) napodobenina, kópia originálu. V našom prípade napodobenina autogramu, ktorú vyrobil človek úmyselne z nejakého dôvodu. Poznáme rôzne druhy falzifikátov - falošné umelecké diela (výtvarné, literárne), archeologické, bankovky, mince a podobne. Kriminalistika používa rôzne techniky pre odhalenie falzifikátov. Pri starých dielach napríklad uhlíkovú metódu C14.


    Falošný podpis Originálny podpis

    Tu si porovnáme falošný a originálny autogram Walta Disneyho. Vľavo vidíme veľmi amatérsku napodobeninu. Vpravo je originál.


    Falošné podpisy Originálne podpisy

    Na internete dnes nájdeme množstvo falzifikátov. Preto je potrebné a nutné veľmi opatrne a citlivo vyhľadávať informácie o jednotlivých autogramoch, porovnávať, skúmať, aby sme sa pri kúpe autogramu nestali obeťou podvodu. Ako ďalší príklad uvádzam pre porovnanie dve fotografie, ktoré som našiel na internetovej aukcii. Jedná sa o fotografiu z filmu Základný inštinkt s podpismi hlavných protagonistov - Michaela Douglasa a Sharon Stone. Už na prvý pohľad je jasné, ktorá fotografia je s originálnymi podpismi a ktorá s falošnými. Vľavo - falošné podpisy, vpravo - originálne podpisy.




    Späť


    4.11 - Kolektívne autogramy


    Kolektívny autogram

    Autogram vo svojej podstate vždy patrí len jednej jedinej osobnosti. Avšak v spoločenskom či kultúrnom živote existujú skupiny, či skupinky osobností, ktoré svojou prácou, či životom tvoria určitý kolektív a tento potom prezentuje rovnakou mierou každého z nich na verejnosti. Preto je autogram každej osobnosti z takého kolektívu veľmi dôležitý a nezastupiteľný. Ide tu o hudobné skupiny (Beatles, ABBA, Rolling Stones), filmové dvojice (Stan Laurel a Oliver Hardy, Bud Spencer a Terence Hill), divadelné súbory, futbalové či hokejové mužstvá a podobne. Na obrázku sú podpisy členov skupiny ABBA.




    Späť


    4.12 - Osobnosť

    Neexistuje jediná správna definícia, ktorá by pojem osobnosť jednoznačne vysvetľovala. Názory a tvrdenia jednotlivých odborníkov v tejto oblasti sa počas celej histórie skúmania tejto definície rôznia. V najširšom zmysle môžeme osobnosť pochopiť ako súbor sociálnych kvalít ľudského indivídua čiže osoby, ktorými disponuje vo vzťahu k svetu a okoliu ako sú názory, vedomosti, schopnosti, talent, potreby, záujmy, morálne presvedčenie a pod. Nás však zaujíma pojem osobnosť z pohľadu zberateľa autogramov, kde dokonca manipulujeme s pojmom slávna osobnosť. Tu sa jedná o človeka, ktorý je predmetom nášho záujmu a ktorého autogram chceme vo svojej zbierke mať. Môže to byť herec, spevák, kozmonaut, vedec, lekár, prosto človek, ktorý dosiahol vo svojom živote nejaký úspech, rekord, výnimočný čin a stal sa vo svojom okolí, celoštátne či celosvetovo známym a uznávaným.




    Späť


    4.13 - Parafa


    Parafa

    Parafou nazývame skrátený podpis, tzv podpisovú značku, šifru. Osobnosti ju používajú, ak potrebujú nejaké dokumenty zobrať na vedomie a označiť, že to videli, prípadne, že s textom súhlasia. Potom tento dokument „parafujú˝. Prípadne sa môže jednať aj o predbežné schválenie dokumentu predchádzajúce konečnému schváleniu. J. V. Stalin mnohé dokumenty a bojové mapy počas druhej svetovej vojny parafoval skratkou Ct. Parafu je možné zaradiť do zbierky ako plnohodnotný autogram, hlavne, ak máme k dispozícii celý takýto dokument. Výstrižok z dokumentu, ktorý obsahuje parafu, jej zberateľskú hodnotu znižuje.
    Na obrázku je podpísaná a parafovaná zmluva amerického herca Pata Hinglea. Ako môžte vidieť, jednotlivé odstavce zmluvy su hercom na pravej strane dokumentu parafované (PH) v predtlačených rámčekoch (nemusia byť).




    Späť


    4.14 - Popiska autogramu

    Na zberateľskom liste má okrem fotografie a samotného autogramu dôležité miesto popiska. Môže mať rôznu podobu (kartička, výstrižok, farebný papier, umelecký kartón). Na tejto popiske uvádzame vždy základné údaje o osobnosti. Ako sú meno a priezvisko, dátum narodenia (a úmrtia), odbor činnosti, v ktorom sa preslávila a ďalšie charakteristické údaje, ktoré patria len tejto osobnosti. Popiska môže byť veľmi stručná a jasná, môže byť aj dlhšia a vyčerpávajúca. Záleží na zberateľovi akú metodiku práce so zbierkou zvolí. Ja na titulnej strane zberateľského listu používam stručnú popisku a dávam najväčší priestor autogramu, aby vynikol. Potom tam nainštalujem fotografiu a niekedy rubovú stranu zberateľského listu využívam na uloženie rôznych životopisných a profesionálnych informácií o osobnosti. Zdôrazňujem, že všetky tieto informácie o osobnosti musia byť pravdivé.




    Späť


    4.15 - Poškodený autogram

    Za poškodený autogram môžeme považovať taký, do ktorého kvality zasiahla nejaká objektívna alebo subjektívna príčina. Za objektívne príčiny považujem tie, ktoré človek nemôže ovplyvniť a na kvalitu autogramu pôsobia nezávisle na ňom. Tu je hlavným nepriateľom autogramu čas, ktorý pôsobí ako na samotný autogram tak aj na podklad, na ktorom je vyhotovený (žltne papier, autogram bledne, rozpadáva sa podklad). Ďalej vlhkosť, svetlo, výpary rôznych chemikálií, teplo, chlad a podobne.
    Za subjektívne príčiny považujem tie, ktoré vytvára človek svojim pôsobením na autogram. A tu by som si to rozdelil na príčiny neúmyselné a úmyselné. Medzi neúmyselné považujem tie, keď poštár vloží do poštovej schránky obálku s podpísanou fotografiou osobnosti a zloží ju, natrhne, pokrčí a podobne. Za úmyselné považujem to, ak niekto takýto autogram z rôznych dôvodov poškodí za nejakým účelom (napríklad vpíše do neho niečo, pregumuje ho, preškrtá, roztrhá a podobne).
    S niektorými poškodenými autogramami sa dá ďalej pekne pracovať. Fotografie sa dajú narovnať, aj keď miesto ohybu bude stále viditeľné, natrhnutý dokument sa dá veľmi citlivo a špecificky zlepiť. Mnohé podklady sa dajú, aj keď veľmi zložito a pracne, zreštaurovať. Ak je však autogram poškodený vlhkosťou, je rozmazaný, omastený a podobne, neodporúčal by som ho už reparovať v amatérskych podmienkach, pretože gumou na gumovanie, nejakými chemikáliami a podobne môžeme narobiť viac škody ako úžitku. Ak je autogram na 15 % a viac poškodený, ja osobne by som si ho do zbierky nezaradzoval.
    Mnohokrát si zberatelia aj sami poškodia autogramy a to tým, že ich nesprávne zakladajú do zbierky a neadekvátne chránia (zašpinia ho lepidlom, zastrihnú do neho nožnicami, podpis fixkou sa prilepí na priesvitný obal, vystavujú ho dlho na svetle, na slnku, v teple, chlade a podobne).

    Poškodený autogram Poškodený autogram

    Na obrázku vľavo vidíme fotografiu s poškodeným autogramom americkej herečky Anjelici Houston (Adams Family). Podpis je realizovaný čiernou fixkou, ale rozmazaný. Čo vzniklo zrejme tak, že sa herečka podpisovala na fotografie, ktoré pred uschnutím fixky poukladala na seba, čím sa podpis rozmazal. Na obrázku vpravo vidíme detail tohto poškodeného autogramu. Takýto autogram nepatrí do zbierky. Poškodený autogram

    Na tomto obrázku vidíme takisto poškodený autogram. Samotný podklad nesie v sebe odtlačok času, zrejme dokument poškodila vlhkosť a diery vznikli neopatrnou manipuláciou.




    Späť


    4.16 - Signatúra


    Umelecký podpis

    Pod týmto pojmom je potrebné v našom zberateľskom odbore chápať autogram vo forme umeleckého podpisu alebo v označení diela takýmto podpisom. V najvšeobecnejšom význame ide o označenie alebo značku. Používajú ho hlavne umelci – výtvarníci, grafici, maliari, ilustrátori, dizajnéri a podobne. Označujú takýmto umeleckým podpisom ( signatúrou ) svoje umelecké diela. Vo väčšine prípadov, umelecký podpis je úplne iný ako civilný podpis osobnosti, teda autogram. Avšak takáto signatúra je rovnocenná s autorovým autogramom v našej zbierke. Mimo signatúry, ešte existuje forma umeleckého podpisu osobností, ktorý si vytvorili výhradne pre zberateľov autogramov – tu používajú rôzne skratky, smajlíky, srdiečka, prezývky, tlačené písmo, umelecké písmo a podobne. Na obrázku je znázornený umelecký podpis českého herca a zabávača F.R.Čecha.




    Späť


    4.17 - Špecializácia

    Pod pojmom špecializácia v našom zberateľskom odbore môžeme rozumieť takú činnosť a smerovanie v zbieraní, triedení a ukladaní autogramov, ktorá je zameraná na jednu alebo viacero oblastí spoločenského života osobností. Zberateľ sa môže špecializovať a zbierať autogramy len športovcov, spisovateľov, politikov, maliarov, hercov, spevákov a podobne. V samotnej špecializácii môže zberateľ ísť ešte ďalej a zvoliť si tzv. úzku špecializáciu. Tu sa vo svojej zberateľskej činnosti venuje športovcom, ale dôraz kladie napríklad na majstrov sveta, či olympionikov. Vo svojej špecializácii zbiera literátov, ale osobitný dôraz kladie na zbieranie nositeľov Nobelových cien za literatúru, u hercov sú to herci ocenení Oscarom a podobne. Sú však aj zberatelia, ktorí zbierajú vyslovene rarity – tu patria napríklad autogramy vrahov, odsúdencov, diktátorov, nositeľov rôznych rekordov, či ľudí nejakým spôsobom handikepovaných (najvyšší človek na svete, najťažší človek na svete a podobne).




    Späť


    4.18 - Zberateľská kartička


    Podpis na zberateľskej kartičke Zberateľskou kartičkou nazývam čisto biely polokartónový (výkresový) podklad na napísanie autogramu s rozmermi 9 x 13 cm. Je to klasický pohľadnicový formát. Na kartičke by nemala byť žiadna predtlač (napríklad slovo autogram), natlačené rámčeky, čiary a podobne. Kartička by mala byť úplne čistá, aby celý priestor na nej mohla osobnosť využiť na poskytnutie autogramu, prípadne autografu. Najčastejšie s venovaním a dátumom. Považujem za hrubú chybu, ak ku autogramu na kartičku urobí zberateľ dodatočne akýkoľvek zásah. Nalepí tam obrázok osobnosti, vpíše strojom rôzne dáta či iniciály. Vrcholom neprofesionality je pre mňa to, ak zberateľ pod podpis osobnosti (či už na kartičke alebo na inom podklade) svojou rukou vpíše meno toho, kto je tam podpísaný, vpíše dáta o osobnosti alebo iné údaje. Týmto aktom tento autogram zberateľ absolútne znehodnotí. Na ilustráciu autogramu a na rôzne ďalšie informácie slúži informačný (zberateľský) list.
    Na ilustráciu uvediem na jednej strane niekoľko príkladov vhodných, zberateľsky príťažlivých a na strane druhej nevhodných zberateľských kartičiek.

    Kartičky vhodné, do zbierky zaraditeľné :
    Kartička Na tejto kartičke vidno, že celý priestor osobnosť dokonale využila. Je tam srdečné venovanie, autogram, miesto aj dátum. Je to podpis Margot Honecker, vdove po straníckom vodcovi NDR Erichovi Honeckerovi.

    Kartička Potlač v ľavom hornom rohu kartičky je oficiálnou potlačou prezidentskej kancelárie. Je to podpis bývalého gréckeho prezidenta Konstanina Stephanopoulosa.


    Kartička Na tejto kartičke si dal natlačiť svoj titul národného umelca režisér František Vláčil.



    Kartička Tu sa jedná o podpísanú vizitku Zbigniewa Brezinskeho.



    Kartička V ľavom hornom rohu je označenie Francúzskej akadémie, ktorej bol členom francúzsky spisovateľ Maurice Druon.



    Kartičky nevhodné, v zbierke môžu a nemusia byť :
    Kartička Na tejto kartičke, kde je podpísaný hudobný skladateľ Mikis Theodorakis, sa pôvodný zberateľ doslova vybúril. Nielenže dal do ľavého horného roku pečiatku, ale ešte aj písacím strojom podopisoval na kartičku údaje o osobnosti, čím kartičku značne znehodnotil.

    Kartička Tu vidíme, že zberateľ na kartičku s podpisom slovenskej herečky Nadi Hejnej dolepil jej podobizeň-obrázok z časopisu.


    Kartička Na kartičke s podpisom sovietskeho spisovateľa Jurija Bondareva je natlačený nadpis autogram.


    Kartička Podpis hokejistu Petra Šťastného je tlačiarensky orámovaný a natlačené nadpisy autogram-autograph celej kartičke dodávajú veľmi zlý dojem.


    Kartička Táto kartička je úplne amatérske znehodnotenie autogramu. Krivo vystrihnutý a nalepený výstrižok z dokumentu, k tomu dolepený obrazok. Absolútne nevhodná kombinácia a úprava autogramu.


    Kartička V tomto prípade ide o porušenie všetkých pravidiel zbierania autogramov. Kartička nemá adekvátne rozmery, je tam neesteticky prilepený obrázok z novín s ďalším výstrižkom, ktoré už na sebe nesú stopy času. Rukou zberateľa sú dopísané doplňujúce informácie a pre osobnosť je vyčlenený minimálny priestor s naťahanou linkou. Aj keď ide o podpis Johna wayna, takú kartičku by som do svojej zbierky nezaradil.

    Preto zopakujem, že najkvalitnejšou a zberateľsky najatraktívnejšou je zberateľská kartička bez akéhokoľvek zásahu zberateľa. Je to priestor vyhradený pre osobnosť a zberateľ môže svoju fantáziu využiť na zberateľskom liste. Inou možnosťou sú kartičky, ktoré dostaneme od osobnosti s akoukoľvek ich osobnou úpravou (nadpisy, adresy, popisky, tel. čísla a pod.). Natlačené nadpisy, obrázky, či ilustrácie zo strany zberateľa na kartičku nepatria. Sám sa takto upraveným autogramom vyhýbam. Ak sa však naskytne príležitosť získať autogram už nežijúcej osobnosti aj na takejto zberateľom upravenej kartičke, nebránim sa tomu a zaradím ho do zbierky. Vzhľadom k tomu, že inú možnosť nemám.




    Späť


    4.19 - Zberateľský list


    Zberateľský list Zberateľský list Zberateľským listom nazývame papierový podklad väčšinou formátu A4 na výšku alebo na šírku(ale nemusí to byť pravidlom), na ktorý vhodným spôsobom pripevníme zberateľskú kartičku s autogramom, fotografiou, dokument, výstrižok a podobne a okolo tohto autogramu nami prístupným a zvoleným spôsobom umiestnime obrázky a údaje o osobnosti, ktorej autogram sa na zberateľskom liste nachádza.
    Na obrázkoch vidíte dva rôzne druhy zberateľských listov. Samozrejme sa medze fantázii zberateľovi nekladú. Zberateľské listy môžu vyzerať akokoľvek. Dôležité je, aby bol obsah účelný, pre oko lahodný a praktický.




    Späť


    4.20 - Zbierka

    Zbierkou nazývame určitý počet autogramov a autografov, ktoré máme spracované na zberateľských listoch, pozakladané podľa určitých nami zvolených pravidiel a chránených pred stratou a poškodením. Zbierka môže byť čo do počtu kusov malá alebo veľká a čo do obsahu významná alebo menej významná. Mnohokrát zberatelia po úspešných začiatkoch a získaných autogramoch, posmelení úspechmi, sa vo svojich zbierkach špecializujú.
    Autogramy možno ukladať prehľadne do škatúľ, zakladať do fotoalbumov, do obalov, do šuflíkov... Každý zberateľ si môže zvoliť formu uloženia zbierky, akú uzná za vhodné. Mal by však dbať na to, aby bola zbierka poukladaná prehľadne, chránená pred prachom či slnečným svetlom.
    Uloženie zbierky Ja ukladám autogramy do albumov Rapesco, ktoré sú veľkosti A4. Do albumu vložíme cca 80 autogramov, pokiaľ dávame jeden autogram do jedného priesvitného listu. Zaplnený album sa vsúva do umelohmotnej škatule, kde je dokonalo chránený pred prachom a svetlom. Na bočnú stranu albumu je možné vsunúť popisku, čo v albume máme uložené (herci,speváci,spisovatelia,rôzne). Na obrázku vľavo vidíte uloženie albumov v skrinke.
    Uloženie zbierky Uloženie zbierky Na ďalších obrázkoch môžete vidieť ako sú autogramy uložené. V albumoch v jednotlivých priesvitných obaloch (listoch) podľa pravidiel, ktoré sme si sami určili. Uloženie zbierky Uloženie zbierky







    Späť


    5 - Ako získať autogram

    5.1 - Čaro a ukcií

    Osobitnou kapitolou nákupu autogramov sú aukcie – dražby, osobitne internetové dražby. Na svete je mnoho kamenných dražobných siení takisto desiatky virtuálnych v internetovej podobe. Avšak väčšina z nich je pre finančnú náročnosť pre našinca nedostupná. Najprístupnejšou a často najlacnejšou je stránka www.ebay.com, sekcia autographs. Komunikácia prebieha v angličtine. Každý deň je tam ponúkaných viac ako 25.000 rôznych podpisov a rukopisov na rôznych podkladoch – kartičky, fotografie, pamätníky, podpísané časopisy, CD nosiče, vinylové platne, kartičky a podobne. Rozdelené sú do dvoch základných kategórií originálne autogramy a prefotené ( pre-print ) autogramy. Nás samozrejme zaujímajú tie originálne. Tie sú potom ďalej zoradené do podkategórií, z ktorých si môžeme vybrať – šport (hokej, futbal, NBA, golf....), enterteiment ( zábava, film, televízia, herci, speváci), political (politici), historical (historické autogramy), science, inventor (vedci, vynálezcovia), militaria (vojaci), space (vesmír), sci-fi a podobne. Každý si tam nájde svoju oblasť záujmu.
    Kliknutím do zvolenej kategórie sa otvorí podstránka s aktuálnou ponukou autogramov od rôznych predajcov. Zoradené sú spravidla podľa času, ktorý im zostáva do konca aukcie. Ďalšie možnosti zoradenia si kupujúci môže zvoliť individuálne. Ak sa chcete aukcie zúčastniť, musíte sa zaregistrovať, uviesť svoje údaje, včítane adresy (postupujte podľa manuálu, ktorý sa vám ponúkne) a samozrejme zvoliť možnosť platby. Preferovaná je platba prostredníctvom paypalu, čo vyžaduje registráciu svojej platobnej karty (MasterCard, American Express a podobne) na predmetnej internetovej stránke. Ak toto všetko vykonáte môžete sa zúčastniť tzv. on-line dražby.
    Do vyhľadávača si zadajte napríklad Madonna signed (autograph) a vyhľadávač vám ponúkne všetky autogramy od tejto speváčky, ktoré sú momentálne k dispozícii. (Pozor na falzifikáty !) Pri klknutí na vybranú možnosť si overte „dobré meno predajcu " čo je tzv. spätná odozva (feedback), ktorá sa udáva v percentách. Najdôveryhodnejší je predajca so 100 % feedbackom. Kliknutím na read feedback comments (prečítať si spätnú odozvu) sa dozviete, aké reakcie kupujúcich sú na daného predajcu. Taktiež je dôležité si všimnúť koľko položiek už predajca predal alebo kúpil, čo je číslo v zátvorke za jeho nickom (prezývkou). Čím vyššie, tým lepšie. Ak sme si takto predajcu overili, môžeme sa pozrieť na ponúkaný artikel. Akékoľvek otázky, či naše pochybnosti môžeme predajcovi adresovať prostredníctvom sekcie Ask seller a question (spýtaj sa predajcu) kliknutím na túto vetu. Predajcovia väčšinou do 24 hodín odpovedia a odpovede si môžete prečítať buď na vašej emailovej adrese, ak ju tam uvediete alebo v sekcii My eBay (čo je vytvorený účet pri registrácii) v časti My Messages.
    Pri rozhodovaní o aký autogram máme záujem, je dobré si podrobne prečítať všetky informácie, ktoré nám predajca ponúkne. Počiatočná cena autogramu, poštovné, garancia vrátenia peňazí, ak by sme neboli spokojní, čas určený na prípadné vrátenie položky, spôsob platby (paypal, osobné šeky), časová podmienka zaplatenia za položku po ukončení dražby a podobne.
    Ak sme to všetko zvládli, nič nám už nebráni kliknúť na Place bid (miesto na draženie). Ukáže sa okienko, do ktorého vložíme svoju číselnú ponuku, koľko sme ochotní za autogram zaplatiť. Upozorňujem, všimnúť si menu, v ktorej dražíme ( doláre, libry, eurá ). Najnižšiu možnú ponuku nám počítač automaticky ponúkne. Tu pri zadaní cenovej ponuky si dávajte veľký pozor na to, že desatinná čiarka oddeľuje tisíce a bodka napríklad doláre od centov. U nás je to naopak. Aby ste nezadali obrovskú čiastku, ani neviete ako a potom ju budú od vás vymáhať. Po zadaní čiastky odenterujeme na políčku Continue a objaví sa nám stránka s našou cenou, kde sa nás systém opýta, či platí nami uvedená cena. Ak je všetko v poriadku potvrdíme a o chvíľku sa nám zobrazí okienko, ktoré nám oznámi, či nami zadaná čiastka je doteraz najvyššia alebo nie. Ak je najvyššia, nájdeme tu zelený nápis You are higgest bidder. Ak nás niekto prebil vyššou ponukou, červený krížik nás na to upozorní a systém nám ponúkne novú, vyššiu hodnotu, ktorú by sme mali ponúknuť. Buď s tým súhlasíme a ideme ďalej, alebo to necháme tak a zo systému vyjdeme. Bez záväzkov. Ak ideme ďalej, zvyšujeme svoju ponuku do poslednej sekundy, ktorá je rozhodujúca. Kto dá najvyššiu cenovú ponuku v poslednej sekunde, vyhráva položku. O čase nás informuje odpočítavanie, ktoré je uvedené pri tejto položke. Ak sme položku vyhrali, systém nám oznámi You are winner of this item a vyzve nás na zaplatenie. Buď zaplatíme okamžite elektronickou formou prostredníctvom paypalu, alebo si to môžeme nechať na neskôr, podľa inštrukcií predajcu. Musíme si uvedomiť, že týmto spôsobom sme s predajcom uzatvorili internetovú kúpno – predajnú zmluvu so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré pre nás z takého obchodného vzťahu vyplývajú.
    Potom už len čakať na zásielku a v prípade spokojnosti, odoslať predajcovi prostredníctvom svojho eBay účtu pozitívny feedback. Ak ste položku nevyhrali a víťaz sa z akéhokoľvek dôvodu s predajcom nedohodol, môžete ešte dostať tzv. druhú šancu (second chance), kedy vám predajca odošle ponuku predať tento autogram za vami určenú cenu v dražbe. Je to však časovo obmedzená ponuka. Na rozhodnutie väčšinou máte len niekoľko hodín, preto je potrebné častejšie sledovať svoju emailovú poštu. Ja osobne som tak kúpil niekoľko podpisov a v podstate za oveľa nižšiu cenu ako sa pôvodne predávali.




    Späť


    5.2 - Osobný kontakt

    Najzaujímavejším a najspoľahlivejším, čo sa týka pravosti autogramu, je pre zberateľa osobný kontakt s osobnosťou. Pre osobné stretnutie existuje množstvo vhodných príležitostí a miest, kde sa dá s objektom svojho záujmu stretnúť a poprosiť ho o autogram. Avšak stále musíme mať na zreteli, či svojou prosbou o autogram dotyčného neobťažujeme, nezdržiavame, či nie sme nepríjemní. Patrí to k zberateľskej etike, aby sme na takéto aspekty vždy mysleli. Herca môžeme osloviť po predstavení v divadle, speváka po koncerte v zákulisí miesta vyhradeného na koncert, športovca na štadióne a podobne. Aj tu platí, žeby sme mali byť slušní, úctiví a brali na vedomie, že aj herec sa môže po predstavení ponáhľať domov, spevák do hotela. Takže nemusia mať vždy práve tú našu vysnívanú náladu na rozdávanie autogramov. Vo všeobecnosti platí, že toto sú jedny z tých príležitostí, kedy hviezdy svoje autogramy poskytujú. Tu netreba zabudnúť, že okrem slušnosti, úcty a patričnej komunikácie, by sme mali mať so sebou pripravené pero a podkladový materiál, na ktorý si autogram vypýtame. Je maximálne neslušné a neetické pýtať od osobnosti fotografiu, pokiaľ nám ju sama neponúkla, či nechať ju hľadať po šatni alebo v taškách pero, ktorým by sa nám mala podpísať.
    Existujú však miesta, kde by sme si nikdy nemali dovoliť obťažovať celebrity a doslova a do písmena „ loviť “ autogramy a tým narúšať ich súkromie. Chodiť k nim domov, oslovovať ich na ulici, pokrikovať za nimi, vyrušovať pri jedle v reštaurácii, na pohrebe, na svadbe, na dovolenke a podobne. Slušný zberateľ autogramov to nikdy neurobí. A možno aj práve preto mnohé osobnosti zberateľov hadžu do vreca aj s tými, ktorí takýmto spôsobom lovia autogramy ( chcú podpis na ruku, zdrap papiera, na tričko, pokrikujú, nadávajú a so zberateľstvom nemajú nič spoločné) a nakoniec sa rozhodnú autogramy neposkytovať.
    Tu môžem spomenúť príhodu, ktorá sa stala v roku 2004. Hollywoodska megahviezda Julia Roberts je vždy obklopená fanúšikmi, ktorí chcú za každú cenu získať jej podpis. Tí sa niekedy nezastavia dokonca ani pred dverami toalety... Počas jedného dlhého rozhovoru s novinárom si Julia potrebovala odskočiť, a tak sa nenápadne vytratila na záchod. Jedna zanietená lovkyňa autogramov sa vybrala okamžite za ňou. Herečka za sebou nestihla ani poriadne zavrieť dvere, keď náhle neznámy hlas začal vykrikovať jej meno. Julia, ktorá je v šoubiznise úspešná už nejaký ten rôčik, dobre vie, že sa musí k svojim fanúšikom správať milo a zdvorilo. A tak namiesto toho, aby poslala dotieravú obdivovateľku kade ľahšie, zakričala iba: „Prepáčte, som momentálne zaneprázdnená.“ Lovkyňu to neodradilo a popod dvere toalety posunula maličký lístok s ceruzkou a odkazom: „Napíšte tam, prosím, pre Emmu.“ Julia Roberts jej vyhovela. (Zdroj : Čimborová, Ľ. : Národná obroda, 16.1.2004)
    Netreba sa potom čudovať, že mnohé celebrity, hlavne z filmového priemyslu, odmietajú dávať autogramy zo zásady po zlých skúsenostiach. V tomto smere sú najznámejší herec Bruce Willis a herečka Cameron Diaz, ktorí sú až vyslovene nepriateľsky naladení proti akýmkoľvek žiadostiam o autogram. Naopak sú hviezdy, ktoré sú za akýchkoľvek okolností veľmi príjemné a radi sa fanúšikom venujú a podpisujú. Pre ilustráciu uvádzam tabuľku najpríjemnejších a najhorších hviezd v osobnom poskytovaní autogramov. Výsledky zverejnil časopis Autograph Collector v júni 2006.

    10 najpríjemnejších osobností 10 najhorších osobností
    Johny Deep Cameron Diaz
    George Clooney Bruce Willis
    Matt Damon Demi Moore
    Al Pacino Tobey Maguire
    Tom Cruise Alan Alda
    Angelina Jolie Halle Berry
    Elijah Wood Winona Ryder
    Brittany Murphy Teri Hatcher
    Jack Nicholson Joaquin Phoenix
    Clint Eastwood Russel Crowe

    Z čias Zlatej éry filmu je snáď najznámejšou osobnosťou strieborného plátna, ktorá nerada dávala autogramy – americká hviezda švédskeho pôvodu Greta Garbo . Osamelá hviezda, ktorá žila vo svojom vlastnom vnútri a nerada sa stýkala s kýmkoľvek, koho si po zrelom uvážení nepripustila k srdcu. Skoro nikdy nedávala autogramy. Nie každý obdivovateľ sa s touto skutočnosťou zmieril, hoci sa o tom popísalo toľko článkov, že to bolo už všeobecne známe. Ľudia vysedávali v hotelových halách a čakali kedy zazrú Garbo aj celé dni. Skoro nikdy sa im to nepodarilo. Raz si oproti výťahu do hotelovej haly sadlo mladé dievča a celé hodiny striehlo, kedy z neho Garbo vystúpi. Keď ju zbadalo, neutekalo k nej, ale vybehlo pred ňou von a skrylo sa do kríkov v parku. Tam počkalo, kým Garbo nastúpi do svojho auta a šofér sa pohne. Vtedy sa vrhlo pod kolesá auta. Len vďaka šoférovej duchaprítomnosti, ktorý skočil na brzdu, zastalo auto so škripotom iba pár centimetrov od dievčaťa na zemi. Dievčaťu sa nič nestalo.
    Vyskočilo a s papierom v ruke pristúpilo ku Garbo.
    Musím dostať váš autogram", povedalo.
    Garbo bola celá bledá ako stena : „ Nestalo sa vám nič ?"
    Ó, nie, nič." povedalo dievča veselo.
    Potom choďte domov." povedala Garbo a prikázala šoférovi odísť.
    Táto príhoda na ňu tak zapôsobila, že sa na druhý deň z hotela odsťahovala a neudala nikde a nikomu svoju adresu. ( Zdroj : Judit Csengeryová: Greta Garbo, Smena, Bratislava 1991 ) Greta Garbo počas svojej aktívnej kariéry podpisovala veľmi málo svojim fanúšikom, skôr osobám blízkym a priateľom. Od roku 1945, kedy sa utiahla do súkromia a skoro vôbec nevychádzala zo svojho apartmá na Manhattane v New Yorku až do svojej smrti v roku 1990, nepodpisovala nič okrem oficiálnych dokumentov. Jej autogram je preto dnes veľmi vzácny a medzi zberateľmi vyhľadávaný.
    Pre úplnosť týchto informácií o poskytovaní a neposkytovaní autogramov je potrebné dodať, že niektoré celebrity, hlavne hollywoodske hviezdy, sa niekedy správajú nevyspytateľne a za poskytnutie autogramu si vypýtajú od vás peniaze. Na vašu písomnú žiadosť zareagujú tým, že dostanete list, v ktorom vám dajú možnosť si vybrať akú podpísanú fotografiu chcete, malú, veľkú, farebnú, čiernobielu, a zároveň vám priložia cenník s uistením, že po zaplatení dostanete to, po čom túžite. Prípadne vás navedú, aby ste za poplatok vstúpili do ich fanklubu, odkiaľ takýto originálny autogram dostanete. Aj ja som dostal niekoľko takýchto listov, avšak nikdy som na nich už potom nereagoval a viac-menej som zostal sklamaný. Aj keď musím uznať, že ak vám zo zámoria má celebrita odpovedať, predsa ju to niečo stojí, fotografia, obálka, a nie najlacnejšie poštovné. A pokiaľ dostáva stovky listov denne, je to naozaj finančne náročné. A možno aj preto mnohokrát odpoveď ani nikdy nedostanete. Rozumný kompromis v tomto smere prevádzkuje americká rocková hviezda Tina Turner. V inštrukciách na jej webových stránkach sa dočítate, že pokiaľ chcete od nej autogram, tak musíte napísať do jej agentúry v Hollywoode, priložiť ofrankovanú vypísanú obálku s Vašou adresou a vložiť fotografiu, ktorú chcete, aby podpísala. Keďže sa v agentúre zastavuje približne raz za tri mesiace, odpoveď môžete po takomto čase čakať. Zistil som, že to naozaj takto funguje. Americké známky v hodnote poštovného na Slovensko mi kúpil kamarát v  USA, poslal mi ich a ja som postupoval podľa platných inštrukcií. Odpoveď a podpísanú fotografiu som dostal späť.
    Vráťme sa však k našim spôsobom, ako získať autogram. Pri osobnom kontakte je pre získanie autogramu najvhodnejšia oficiálna autogramiáda, kde je tá či oná osobnosť pozvaná práve preto, aby rozdávala autogramy.

    Či už sú to autogramiády pri príležitosti slávnostných premiér filmov, vydaní kníh, vernisáží výstav alebo organizované rôznymi klubmi či záujmovými združeniami zberateľov autogramov. Dnes je skutočne autogramiád ako húb po daždi, stačí si len správne vybrať. Samozrejme, že aj autogramiády sa v súčasnosti stali predmetom biznisu a tak často ak účastník autogramiády chce autogram získať, je nútený si kúpiť rôzne artikle, ktoré sú práve vtedy predmetom záujmu (knihy, brožúry, mapy, časopisy, CD a DVD nosiče, rôzne booklety...), čo nepovažujem za správne. Nielenže je človek na takomto podujatí vystavený nátlaku a je nútený kupovať aj niečo o čo nemá skutočný záujem, ale hlavne zo zberateľského hľadiska, nemusí dostať podpis na taký podklad, ktorý v práci so zbierkou preferuje – u mňa je to napríklad na zberateľskú kartičku alebo fotografiu.
    Čo sa týka počtu a druhov rôznych autogramiád, nedá sa to ani prirovnať so situáciou v tejto oblasti spred dvadsiatich alebo tridsiatich rokov. Ale aj dnes vídavam, že na autogramiády chodievajú rôzni ľudia, z 90 % zvedavci a fanúšikovia a zostatok zostáva pre zberateľov autogramov. Medzi ktorými by som ešte rozlíšil tých, ktorí tam prídu s pamätníčkami či albumami a podpis zakotví v zmesi ostatných, neidentifikovaný a neidentifikovateľný. A nakoniec skutoční zberatelia, ktorí sa na autogramiádu pripravia, prinesú si kvalitný zberateľský materiál a podpis končí v kvalitnej zbierke. Výnimku tvoria autogramiády Českého klubu zberateľov autogramov, kde drvivá väčšina prítomných sú skutočne zberatelia a preto aj priebeh a organizácia takýchto autogramiád má svoj osobitný charakter, poslanie a význam. Zúčastňujú sa na nich osobnosti zo širokého spektra svojej pôsobnosti a tak si zberatelia prídu skutočne na svoje. Ak je autogramiáda doplnená aj o možnosť zakúpenia rôzneho zberateľského materiálu (za prijateľné ceny) – katalógy, knihy, archy... každý záujemca môže byť na sto percent uspokojený. Preto autogramiády by som v každom prípade vyzdvihol ako jednu a niekedy jedinú skutočnú možnosť ako získať autogram do zbierky s tým dodatkom, že pri tejto ceste získania vysnívaného autogramu má zberateľ možnosť na 100 % prísť k originálu. Výnimočnú atmosféru cítim v tom, že osobný kontakt s osobnosťou v sebe nesie zvláštne, hviezdne čaro.
    Pár slov by som chcel teraz venovať tzv. virtuálnej autogramiáde, ktorá sa spolu s technickým pokrokom pomaly rozširuje do celého sveta. Žiaľ pre zberateľa autogramov nemá pozitívnu zberateľskú hodnotu. Virtuálna autogramiáda ( LongPen ) sa od roku 2004 pomaly udomácňuje na mediálnom trhu. Autorkou myšlienky je kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová, ktorá si chcela pri podpisovaní svojej knihy ušetriť čas a rozhodla sa preto vytvoriť nástroj, ktorý by jej umožnil si túto povinnosť splniť bez toho, aby opustila svoj byt. Vymyslela teda prístroj, krorý prenáša autorkin rukopis prostredníctvom internetu z tabletu na mechanickú ruku držiacu pero a pišúce na stránku knihy. Vynález bol predstavený na londýnskom knižnom veľtrhu a Atwoodová pri ňom podpísala výtlačok svojej zbierky poviedok The Tent šéfovi vydavateľstva Bloomsbury Nigelovi Newtonovi. Sedela pritom v úplne inej časti výstavného centra. "Myslím si, že ide o nástroj demokratizácie," hovorí o svojom zlepšováku Atwoodová. "Nemôžem byť súčasne v piatich krajinách. Ale môžem byť súčasne v piatich krajinách a podpisovať knižky LongPenom." Atwoodová oslovila pár technicky zdatných ľudí a onedlho s nimi založila firmu s názvom Unotchit. Tá vyvinula LongPen.
    Firma má v pláne LongPen prenajímať nakladateľom po celom svete. ( Zdroj : http://presik.ssps.cz/ ) K tomu, ako zberateľ originálnych autogramov môžem len dodať, že v tomto prípade ide len o autopenový autogram, ktorý má nulovú zberateľskú hodnotu.




    Späť


    5.3 - Umenie korenšpondencie

    Ďalšou cestou, ako získať autogram do svojej zbierky je písomný kontakt s osobnosťou – poštou, mailom, kuriérskou službou. Niekedy bol písomný kontakt poštou doslova a do písmena jediným možný riešením ako získať autogram osobnosti hlavne zo zahraničia. Ale nielen ich. Tiež pre domácich zberateľov, ktorí bývajú ďaleko od tradičných centier spoločenského a kultúrneho diania v republike a nemajú také možnosti zúčastňovať sa rôznych podujatí s domácimi osobnosťami. Dnes technika tento klasický spôsob síce vytláča, ale zároveň dokáže samotný písomný kontakt veľmi skvalitniť (rôzne druhy listových zásielok, rýchlosť a spoľahlivosť doručenia, pestré druhy obálok a listových papierov a podobne).
    Tým, že technika vytláča klasický písomný kontakt som mal na mysli hlavne písanie e-mailovej pošty prostredníctvom internetu. Čoraz častejšie sa stretávame so skutočnosťou, že osobnosti zverejňujú svoje emailové adresy, kde je možné im svoje žiadosti o autogram nasmerovať. Tento trend badať hlavne v USA, kde po teroristických náletoch 11. septembra 2004 a neskorších antraxových útokoch v listových zásielkách, osobnosti obmedzili alebo úplne prestali prijímať klasické listové zásielky a s fanúšikmi korenšpondujú len cez emaily. Technický pokrok na jednej strane zaručil určitý stupeň bezpečnosti osobností, na strane druhej emailová korenšpondencia stratila kúzlo a čaro klasicky písaných listov, nedočkavé otváranie obálky, chuť a vôňu ďalekej cudziny... Som presvedčený, že klasickým listom neodzvonilo naveky a vždy bude na svete existovať skupina ľudí, ktorá tejto tradícii zostane verná. A keďže zo zberateľského hľadiska a oslovenia osobnosti sa mi tento spôsob zdá človečenskejší, chcem sa mu venovať v nasledujúcich riadkoch podrobnejšie. Napísať adekvátny list so žiadosťou o autogram nie je veľké umenie. Stačí sa držať niekoľkých zásad :

    • 1.jazyková a pravopisná znalosť
    • 2.originalita prístupu a dostatočná informovanosť
    • 3.stručnosť, výstižnosť a pravdovravnosť
    • 4.slušnosť, úctivosť a dodržiavanie etických noriem
    • 5.vhodne zvolená formálna stránka, nápadité vizuálne stvárnenie listu

    Každý list je vizitkou svojho odosielateľa. Preto by sme sa v ňom mali prezentovať na slušnej komunikačnej úrovni a zanechať v adresátovi aj milý dojem z vizuálnej (estetickej) stránky listu. V prvom rade si musíme zvoliť jazyk, v ktorom chceme list napísať. Pokiaľ píšeme domácej osobnosti, je jasné, že zvolíme jazyk slovenský a vyvarujeme sa pravopisným chybám. Ak budeme písať svojmu idolu do Českej republiky, nie je potrebné siahať po inojazyčných slovníkoch, prípadne sa trápiť s češtinou, pokiaľ ju neovládame dokonale. Slovenský jazyk je v tomto prípade správne zvolenou alternatívou vzhľadom k historickej i kultúrnej minulosti Slovákov a Čechov.
    Inak tomu bude pri písaní listu do inojazyčnej cudziny. List by sme mali napísať v jazyku, ktorým nami oslovená osobnosť komunikuje. Napísať ho v slovenčine síce môže znieť v mnohých prípadoch dosť exoticky, ale neporozumením obsahu sa náš list dostane do navždy nevybavenej pošty. Preto ak niektorý zo svetových jazykov ovládame, nebude problém pre nás takýto list napísať. Ak žiadny jazyk neovládame, musíme nájsť mechanizmy, ktoré nám v tomto smere môžu a musia byť nápomocné. Slovníky, konverzačné príručky, reálie. Ale ani tieto nám nezaručia, že list napíšeme gramaticky a štylisticky správne, ak neovládame rôzne sémantické súvislosti, výnimky a pravidlá konverzácie v danom jazyku. Preto by som odporúčal dať si listy preložiť profesionálnemu tlmočníkovi, ktorý rôzne druhy listov vám môže, ako sa hovorí, ušiť na mieru. Síce si za to musíte zaplatiť, ale vložená investícia sa vám v krátkom čase vráti v podobe získaného autogramu a hlavne v pocite, že ste sa listom nestrápnili. Ak ste si všimli, v predchádzajúcej vete som napísal, dať si preložiť rôzne druhy listov. Čo som tým myslel ? Zastávam názor, že síce sa dá napísať slušný univerzálny list so žiadosťou o autogram, ale má nulovú výpovednú hodnotu a stáva sa neosobnou šablónou. Nemusí adresáta vôbec zaujať. A nám ide o to, aby sme adresáta zaujali a možno aj trochu potešili. A hlavne, každá osobnosť je špecifická a známa inou formou prezentácie na verejnosti. Preto nie je vhodné dať si urobiť univerzálny text pre filmové hviezdy a posielať ho vedcom, či politikom. Každý druh takého listu musí mať zvolenú vhodnú a prijateľnú komunikačnú formu. Bolo by smiešne, ak by ste napísali filmovej hviezde, že obdivujete jej výsledky v oblasti nukleárnej medicíny a nositeľovi filmového Oscara, že mu blahoželáte k získaniu Nobelovej ceny. Takže s touto formálnou a jazykovou stránkou listu úzko súvisí vaša informovanosť o osobnosti, ktorej píšete. Originalita prístupu a spomínaná informovanosť tkvie v tom, že v liste môžete spomenúť niektoré hlavné úspechy osobnosti, ktoré dosiahla, prípadne výber z filmografie či literárnych diel, o ktorých samozrejme niečo viete a ktoré ovládate. Musí to byť však stručné a jasné, pretože takého memorovanie alebo bibliografovanie nie je účelom žiadosti o autogram a adresáta skôr odradí ako zaujme.
    Slušnosť a úctivosť v obsahu listu by malo byť viac ako samozrejmosťou. Od adekvátneho oslovenia (vážený, ctený) až po poďakovanie a náš podpis na konci listu.
    A ako napísať list? Dnes pri všakovakých vymoženostiach techniky, ktorými disponujeme, pomaly zaniká aj klasický písací stroj, nieto ešte rukou písaný list. Avšak všetko má svoje za i proti. List napísaný počítačom je v každom prípade vhodnou voľbou. Je čitateľný, druhom písma môže byť nápaditý, na rozdiel od klasického písacieho stroja. V obidvoch prípadoch však nesmieme zabudnúť, že na konci listu musí byť náš podpis originálny. Ja už roky používam metódu ručne písaného listu, keďže viem, že môj rukopis je čitateľný. A takúto metódu odporúčam aj iným zberateľom, ktorí majú rukopis pekný a čitateľný. Zaberie to síce viac času, kým napíšem list, prípadne viac listov, ale na druhej strane, každý list je originál. Nie je vyrobený technicky na počítači a aj osobnosť, ktorej píšem si všimne, že napísaniu takejto žiadosti som venoval viac času. Dal som si na tom viac záležať. Skutočne z osobných dlhoročných skúseností viem, že na rukou písaný list, som dostal viac odpovedí ako na ten, ktorý som vytvoril počítačom. Nakoniec záleží len na zberateľovi akú formu písania listov zvolí. V každom prípade, ak sme si vedomí toho, že náš rukopis nie je čitateľný a nedisponujeme trpezlivosťou na rukou písané listy, píšme radšej na počítači, či na písacom stroji, dodržiavajme všetky skôr uvedené pravidlá a etické normy a nemôžeme tým nič pokaziť.
    K písomným žiadostiam o autogram nevyhnutne patrí fakt, že domácim osobnostiam prikladáme obálku so spiatočnou adresou a ofrankovanú poštovou známkou aktuálnej hodnoty, prípadne priložíme poštovú známku na odpoveď. Musíme si uvedomiť, že my čosi od tohto človeka žiadame a že nie je jeho povinnosťou doplácať na nášho koníčka. Takisto je vhodné do listu vložiť aj fotografiu osobnosti, ktorú chceme mať podpísanú, ak je pekná, slušná a kvalitná. Nezabudnúť poprosiť o podpis na prednú stranu fotografie, aby podpis na zadnej strane nám potom nekomplikoval prácu s autogramom v zbierke. Niekedy tu riskujeme, že o fotografiu prídeme, ak nedostaneme odpoveď. Ale to už patrí k tomu. Ak fotografiu nemáme, stačí ak vložíme čistú zberateľskú kartičku a upozorníme, že originálny autogram chceme získať na túto kartičku. Mám skúsenosti, že v mnohých prípadoch sa mi vráti nielen podpísaná kartička, ale osobnosť priloží aj svoju fotografiu, ktorú má na tieto účely k dispozícii.
    Čo sa týka zahraničia, tak sú dve možné cesty riešenia tohto problému. Buď si v zahraničí zoženieme adekvátne poštové známky v hodnote, ktorá platí z danej krajiny na Slovensko a priložíme ich v liste. Čo je cesta síce zložitá, ale istá.
    Alebo to môžeme vyriešiť úplne ináč. Ak nedisponujeme potrebnými známkami, tak sa v texte listu za tento nedostatok vždy ospravedlníme a ako malú pozornosť môžeme priložiť pohľadnicu svojho mesta, v ktorom žijeme. Je to milá pozornosť, ktorou nemôžeme nikoho uraziť a slušnou formou sa nám podarí zakryť nedostatok s neofrankovanou obálkou.
    Čo sa týka vizuálnej stránky listu, originality a celkovej estetiky, je potrebné si uvedomiť, že aj takouto formou reprezentujeme sami seba a vzdávame úctu adresátovi. Preto by sme mali vždy vhodne zvoliť listový papier, ktorých je dnes nepreberné množstvo druhov, vyhnúť sa prílišnému osobnému dizajnu a zvoliť ho kvalitný a esteticky príťažlivý. K papieru doplniť vhodnú obálku, ktorá je väčšinou súčasťou balenia. Ale ak by nebola, tak výber zostáva na nás. Je nemysliteľné, aby sme napísali list na kvalitný listový papier a vložili ho do úradníckej obálky. Tiež nepokladám za šťastné a úctivé, ak by sme ho napísali na klasický kancelársky papier alebo papier určený do kopírky.
    Osobitnou kapitolou je listový papier, ktorý si dáme vyrobiť alebo natlačiť len pre vlastnú potrebu. To znamená, že na takom listovom papieri je už profesionálne natlačené naše meno a priezvisko, prípadne adresa. Vtedy je možné siahnuť aj po kvalitnejšom papieri, napríklad ručnom alebo s vodotlačou. Dnes sú už také druhy papierov cenovo prístupné a pokiaľ nepíšeme obrovské množstvo listov týždenne, takýto osobný listový papier je najreprezentatívnejšou formou žiadosti o autogram.
    Keď už máme list napísaný, je potrebné sa rozhodnúť akou formou, akým spôsobom ho odošleme. Všetko záleží na našom rozhodnutí a samozrejme finančných možnostiach. Je možné zvoliť cestu klasickou poštou, prepravnou spoločnosťou alebo kuriérom. Keďže druhé dve vymenované možnosti sú finančne nákladné, predpokladám, že väčšina zberateľov zvolí cestu klasickej pošty. Tu máme takisto niekoľko možností. Obyčajne (do zámoria to znamená loďou), prvou triedou (letecky), doporučene (recommando) alebo doporučene s poštovou návratkou (doručenkou). Najdrahším, ale najspoľahlivejším spôsobom je poslať našu žiadosť doporučene do vlastných rúk. To znamená, že adresát si túto zásielku musí prevziať osobne, pokiaľ nemá na to určeného človeka, ktorý mu poštu preberá. Ak sa list nevráti, z akéhokoľvek dôvodu, je zrejmé, že svojho adresáta našiel. Ale tento na našu žiadosť nereagoval. Ak chceme mať skoro sto percentnú istotu, že list bude doručený, môžeme ho poslať s priloženou poštovou návratkou (do zahraničia s medzinárodnou návratkou), ktorá sa nám po prevzatí zásielky vráti späť s podpisom toho, kto zásielku prevzal. Ak budeme mať šťastie, doručenku môže prevziať a podpísať aj osobnosť, ktorej sme adresovali svoj list. Takáto kuriózna príhoda sa stala jednej zberateľke, ktorá kedysi napísala francúzskemu hercovi Louisovi de Funesovi, ktorý bol vo všeobecnosti známy tým, že na žiadosti o autogramy neodpovedal. A ani v osobnom styku s fanúšikmi, hlavne v poslednom období svojho života, nebol príliš ústretový. Poslala mu doporučený list s medzinárodnou návratkou (doručenkou). Návratku slávny herec podpísal a potvrdil prevzatie listu, avšak na samotný list nikdy nereagoval. Tak získala táto zberateľka autogramov jeho vlastnoručný podpis úplnou náhodou na doručenke.
    Čo sa týka návratnosti žiadostí o autogram, mnohí zberatelia si túto činnosť podrobne mapujú a pravidelne vyhodnocujú. Je to možné z viacerých hľadísk, ktoré si určí zberateľ. Na ilustráciu niektoré uvediem :

    • 1.úspešnosť návratu podľa štátov - Slovensko, Česká republika, zahraničie – tu môže byť uvedený každý štát osobitne
    • 2.podľa pohlavia
    • 3.odboru činnosti (herci, speváci, skupiny, vedci, športovci, kozmonauti...)
    • 4.podľa špecializácie (nositelia Nobelových cien, lekári, chemici, cirkevní predstavitelia...)
    • 5.časový rozmer návratnosti (do týždňa, do mesiaca, do niekoľkých mesiacov...)

    Ak zberateľ si zvolí realizáciu takejto štatistiky úspešnosti, je potrebné viesť podrobnú a presnú evidenciu odoslaných listov, evidenciu došlých odpovedí ako aj listy vrátené a tu triediť podľa dôvodu vrátenia zásielky : adresát neznámy, adresát sa presťahoval, zomrel, neprijíma poštu a podobne.
    Ako príklad neuvádzam žiadnu štatistiku (ja sám si takúto evidenciu nevediem), pretože každý zberateľ dosiahne v tomto smere úplne odlišné výsledky. Z veľmi jednoduchého a prostého hľadiska. Jednému sa pošťastí dostať na desať listov päť odpovedí, dva listy sa mu vrátia a zostatok je v neznáme. Iný zberateľ nedostane žiadnu odpoveď a všetky listy sa mu z najrozličnejšieho dôvodu vrátia. Ja osobne si vediem len evidenciu kúpených autogramov, aby som mal prehľad v akých cenových reláciách sa na burzách pohybujú a koľko som bol nútený za autogram dať ja.
    Čo sa týka získavania adries osobností, dnes existuje tisíc možností, ako  adresy získať. V tlačených médiách (časopisy, noviny, knihy, bulletiny, spravodaje, programy), na internete, v elektronických médiách (televízie, rozhlas), výmenou medzi zberateľmi, na klubových stretnutiach zberateľov autogramov, priamo od osobnosti (vizitky), z rôznych dokumentov (antikvariáty) a inštitúcií (zastupiteľské agentúry, filmové a nahrávacie štúdiá, vydavateľstvá, veľvyslanectvá, štátne úrady, kancelárie, fan kluby), na DVD a CD nosičoch a podobne.
    Kým z danej adresy nedostaneme odpoveď, stále hovoríme o neoverenej adrese. Mnoho osobností nezverejňuje z  pochopiteľných dôvodov svoje súkromné adresy. Verejné sú vo väčšine prípadov adresy agentúr, ktoré osobnosti navonok zastupujú, filmových a nahrávacích štúdií, televízií a podobne. Napísať do takejto agentúry alebo štúdia, znamená vo väčšine prípadov sa dočkať odpovede. V týchto agentúrach, spoločnostiach či úradoch sú na túto činnosť vyčlenení manažéri, ktorí sa venujú len styku s verejnosťou a fanúšikmi. Ale čo všetko v odpovediach z agentúr ( podľa mojich osobných skúseností ) môžeme nájsť :
    agentúra disponuje fotografiami osobností bez autogramu alebo s natlačeným autogramom, prípadne autopenom, a v tomto prípade získaný autogram je pre zberateľa sklamaním (herci Timothy Dalton, Drew Barrymore, Tobey Maguire). Z agentúry dostanete list, kde vás oboznámia s tým, že daná osobnosť neposkytuje autogramy (spisovateľka J.K.Rowlingová) niekedy z agentúry prepošlú list do fan klubu osobnosti, odkiaľ vám síce odpovedia, ale podmienia získanie autogramu zaplatením členského príspevku (spevák Brian Adams). V lepšom prípade agentúra disponuje aj originálne podpísanými fotografiami osobnosti a ak máte šťastie a ruka manažéra padla na váš list, získate originálny autogram. To sú prípady, kedy raz za určitý čas sa tam osobnosť zastaví a podpisuje fotografie, ktoré zostávajú v agentúre k dispozícii fanúšikom (speváčka Tina Turner), osobnosť sa raz za čas zastaví v agentúre, listy si vyzdvihne a osobne na nich odpovedá (speváčka Kate Ryan) alebo agentúra automaticky posúva korenšpondenciu na domácu adresu osobnosti a záleží len na nej, či odpíše.
    Odpovede sa môžete dočkať aj z domácej adresy osobnosti, na ktorú je možné niekedy v médiách natrafiť. A ak máte šťastie, tak originálny autogram dostanete. Týka sa to mnohých hviezd showbiznisu, ktoré si uvedomujú, že bez fanúšikov ich práca nemá zmysel. Podľa mojich skúseností je najlepšia a najrýchlejšia návratnosť z domácich adries spisovateľov, vedcov, hudobných skladateľov, cirkevných predstaviteľov, výtvarníkov i politikov. Najnižšia je od filmových hviezd, modeliek a populárnych spevákov. Je to spôsobené aj tým, že mnohé filmové hviezdy majú viacero adries, viacero obydlí po celom svete, často sa sťahujú, koncertujú, filmujú.
    Sú aj osobnosti, ktoré si takisto vedú štatistiky prijatých listov a takýmto spôsobom overujú spätnú väzbu so svojimi obdivovateľmi. Ale to je skôr výnimka ako pravidlo. Ja preferujem takú taktiku písania listov filmovým hviezdám, že málokedy napíšem osobnosti, ktorá je momentálne na vrchole popularity a je denno – denne zaplavovaná tisíckami listov, kde sa aj ten môj určite stratí. Počkám, kým tento boom opadne a po niekoľkých mesiacoch napíšem. Väčšinou sa dočkám odpovede. Je aj iná možnosť – všeobecný prehľad a intuícia. Napísať politikovi skôr, ako bude prezidentom, kardinálovi skôr ako bude pápežom, hercovi skôr ako bude nositeľom Oscara. Ale to si vyžaduje nielen dlhoročné skúsenosti v tomto odbore, ale hlavne už spomínanú dobrú intuíciu, logiku a všeobecný prehľad.




    Späť


    5.4 - Výmena autogramov

    Ďalším z možných spôsobov ako získať autogram je výmena (vymieňanie). Najčastejším a najistejším spôsobom zdarnej výmeny je proces uskutočnený medzi zberateľmi navzájom. Každý zberateľ má buď vo svojej zbierke nejaké duplikáty alebo taký autogram, ktorý je ochotný vymeniť za nejaký iný, ktorý má pre neho väčšiu zberateľskú hodnotu. Hlavne, ak sa hodí na doplnenie do špecializovanej kolekcie a po ktorom dlho túži. Záleží len na samotných aktéroch výmeny, aký spôsob ohodnotenia jednotlivých autogramov si zvolia. Všeobecne platí zásada, že zo žijúcich osobností sa mení kus za kus v konkrétnej oblasti (šport, politika, kultúra). Iné zásady výmeny sa uplatňujú pri nežijúcich osobnostiach, kedy je zrejmé, že dopyt po takýchto autogramoch je väčší a ponuka obmedzená. A znova záleží len na aktéroch výmeny, ako sa dohodnú. Výmena môže prebehnúť kus za kus alebo ak niekto na výmenu ponúka podpis osobnosti, ktorý sa vyskytuje medzi zberateľmi zriedkavo (je vzácny) a je o neho záujem, kladie si podmienky výmeny. Za jeden autogram môže požadovať viac podpisov alebo jeden autograf inej osobnosti. Záleží na dohode.
    Úplne ináč môže prebehnúť výmena medzi zberateľom autogramov a zberateľom z iného odboru, kedy obidvaja môžu náhodne disponovať artiklom toho druhého, pričom ten ich vlastný nemá pre nich žiadny význam. Jeden je zberateľom mincí a vlastní podpis T.G.Masaryka a druhý je zberateľ autogramov a zdedil mince po babičke. Ak je z obidvoch strán záujem o ponúknutý artikel, výmena prebehne bez akýchkoľvek dohadov a komplikácií k spokojnosti obidvoch strán. Výmena sa môže uskutočniť osobne na individuálnej úrovni, na stretnutiach klubov zberateľov kuriozít, ale aj poštou, pokiaľ je tento vzťah výmeny založený na vzájomnej dôvere.
    Výmenu, ktorá prebehne medzi dvomi stranami, kde autogram vymeníme za peniaze, sa nazýva kúpa a predaj. Kupovanie autogramov v zásade predstavuje vyšší stupeň intenzívneho záujmu zberateľa o svoju zbierku. Kúpa najčastejšie prebieha medzi zberateľmi navzájom. Pri zachovaní zberateľskej etiky a vzájomného porozumenia sú ceny autogramov medzi zberateľmi akceptované a k spokojnosti obidvoch strán. Na zreteľ sa vždy berie osobnosť (žijúca, nežijúca, domáca, zahraničná), kvalita autogramu, podklad na ktorom je autogram (fotografia, kartička, kniha, list). Zberatelia vedia, že na výmene autogramov medzi sebou nejde o to, aby z nich niektorý finančne zbohatol, ale aby obohatil svoju zbierku. Ceny autogramov sú vždy výsledkom vzájomnej dohody zberateľov medzi sebou, neoplatí sa tu uvádzať akékoľvek čísla na ilustráciu.
    Inými pravidlami sa riadi samozrejme profesionálny obchod s autogramami, ktorý je v súčasnom období vo svete veľmi populárny.
    U nás špecializované obchody s týmto tovarom neexistujú a antikvariáty poskytujú veľmi malý, skôr okrajový priestor pre autogramy. Stretnúť sa tu môžeme s podpísanými knižnými výtlačkami, pohľadnicami, fotografiami, mapkami a ojedinele sa nájdu aj rukopisy alebo listy. Väčšinou sú to veci staršie a všeobecného charakteru v určitom obmedzenom množstve, kedy treba venovať veľa času tomu, aby sa tým človek prebral, pretriedil a ak bude mať trošku šťastia, tak nájde aj niečo vzácne. Lepšie sú na tom niektoré predajne starožitností, ktoré ak majú autogramy alebo rukopisy, tak ich môžete nájsť vytriedené a pekne uložené. Záleží od predajcu, akú formu zvolí. V niektorých predajniach starožitností v Prahe a antikvariátoch môžete nájsť aj unikátne kúsky. Ceny sú však postavené skôr pre zahraničnú klientelu, takže za partitúru Leoša Janáčka (ako som mal možnosť napríklad vidieť) by ste zaplatili cca 20.000 Kč. Ale takéto unikáty sú skôr výnimkou ako pravidlom. Ja sám som si kúpil niekoľko kúskov autogramov v pražských antikvariátoch a cenovo boli veľmi prijateľné (V. Nezval, podpísaná kniha – 200 Kč, K. Kramář, rukou písaný list – 500 Kč).
    Inak je na tom samozrejme zahraničie, kde súčasťou skoro každého obchodu so starožitnosťami je sekcia venovaná autogramom, rukopisom, podpísaným knihám, dokumentom a podobne. Je pravdou, že cenová politika v zahraničí v tejto oblasti je úplne iná ako u nás. Čo znamená, že jednotlivé artikle sú pre našinca cenovo nedostupné. Ale nájdu sa aj výnimky.
    Každý z takýchto obchodov má v súčasnosti aj svoju webovú internetovú stránku, kde sa dá nakupovať aj on-line spôsobom. Je dobré si s predávajúcim prostredníctvom emailov vyjasniť vzťah nákupu a predaja, podmienky, certifikát autenticity a podobne. Tiež by som odporúčal zvoliť taký postup, že skôr, kým u jedného predajcu artikel kúpime, preveriť si ponuku aj iných predajcov na internete (prostredníctvom vyhľadávača), či niekto neponúka autogram od tej istej osobnosti a lacnejšie. Ručím vám, že tieto moje slová sa vám potvrdia. V jednom obchode majú podpis Marilyn Monroe za 6.000 US dolárov, a vo viedenskom internetovom antikvariáte nájdete podpísanú fotografiu aj za 200 Euro. A to je značný rozdiel. Môžem potvrdiť, že s takým nakupovaním autogramov, kvalitných a lacných prostredníctvom virtuálnych antikvariátov, mám dobré skúsenosti. Tak som napríklad objavil podpísanú fotografiu Dr.Oetkera, vynálezcu kypriaceho prášku a stála doslova pár euro.
    Ďalšou možnosťou nákupu autogramov na internete sú oficiálni predajcovia autogramov, ktorých je nepreberné množstvo. Keďže ceny sú tam striktne dané, mnohokrát sa jedná o veľmi kvalitné autogramy, rukopisy a dokumenty, ich cena je vysoká. Pre našinca nedostupná. Tu je teda aspoň zaujímavé si tieto ponúkané autogramy, rukopisy alebo dokumenty naštudovať a v budúcnosti využiť na porovnanie autogramu s tým, ktorý si máme možnosť lacnejšie kúpiť a takto overiť, či nejde o falzifikát.




    Späť


    6 - Pravosť autogramu

    Keďže autogramy slávnych osobností sú v mnohých prípadoch výborným predajným artiklom, stáva sa, že sa na trh alebo medzi zberateľov dostanú aj falzifikáty, teda podpisy, ktoré sú len napodobeninami tých originálnych. Aj keď v konečnom dôsledku aj v tomto prípade ide o originálny autogram, avšak s tým rozdielom, že ho nevytvorila osobnosť, ktorej sa týka, ale iný človek, napodobiteľ, ktorý z rôznych pohnútok dal takýto falzifikát do obehu. Dnes sú falšovateľské techniky také dokonalé, že často aj skúsený zberateľ si nemôže byť istý, či má v zbierke skutočne pravý autogram. Ale myslím si, že nad pravosťou autogramov v zbierke by sme sa nemali často zamýšľať, pretože tak by sa každý zberateľ dostával do situácie, žeby mohol pochybovať o každom kúsku, ktorý v zbierke má a ktorý nezískal osobne. Preto je najlepšie spoliehať sa na vlastnú intuíciu a skúsenosti pri získavaní a zaradzovaní autogramov do zbierky.
    Zberateľ – začiatočník častejšie naletí nejakému podvodníkovi a zaradí do zbierky falzifikát, ako skúsený a ostrieľaný špecialista. Ale musím podotknúť, že zasa to nie je až tak často, teda aspoň ja o tom nemám také vedomosti, žeby zberatelia mali vo svojich zbierkach falzifikáty. Existujú rôzne dôvody na výrobu falzifikátov v oblasti autogramov. Najznámejšie sú tie, keď osobnosť je taká populárna, že v časoch najväčšej slávy chce vyhovieť čo najväčšiemu počtu žiadostí o autogram a tak fotografie podpisujú aj sekretárky, tajomníci, či rodinní príslušníci hviezdy. A tak dostanete originálnu fotografiu s podpisom z domácej adresy hviezdy a ani netušíte, že vlastníte falzifikát. Aj keď rozlíšiť falzifikát od originálneho autogramu je niekedy naozaj nemožné, musíme sa o to aspoň usilovať, aby sme v zbierke neopatrovali kúsky, ktoré nemajú žiadnu cenu.
    Každý človek vkladá do svojho podpisu svoje vlastné charakteristické osobnostné a grafomotorické črty. Postupne aj tak príde zberateľ na to, že má v zbierke falzifikát, ak ho tam skuročne má. Chce to čas, získať viacej autogramov od danej osobnosti (hocilen fotokópie napríklad z internetu) a vlastnou pozorovacou metódou zistíme, že niečo nie je v poriadku. Keďže v práci so zbierkou k autogramu zberateľ vždy dodáva najzákladnejšie a najzaujímavejšie informácie o osobnosti, je nútený študovať, sumarizovať množstvo faktov a preto skôr, či neskôr narazí na predlohu originálneho autogramu. Má možnosť porovnávať. Isteže, dva rovnaké podpisy jednej osobnosti nikdy nenájdete. Ale podstata a charakter rukopisu zostáva. A výsledná podoba autogramu je nakoniec vždy determinovaná fyzickým vekom osobnosti, psychickou a spoločenskou situáciou, v ktorej sa podpisovala a podobne. Určite bude inak vyzerať autogram rockovej hviezdy, ktorý vám poskytla v tlačenici pred šatňou po vystúpení ako keď vám pošle fotografiu z domu, kde má na podpisovanie pokoj a pohodu. To znamená, že väčšina pisateľov, poskytovateľov autogramov, je tak ako iní ľudia, citlivá na konkrétne situácie, v ktorých sa momentálne nachádza, kedy poskytuje svoj autogram. V rôznych situáciách prežíva človek rôzne druhy radosti, rôzne stupne stresu a každý to zvláda svojim osobitým spôsobom. A toto platí pre okamžiky, kedy sa človek podpisuje. Nezameniteľnú determinovanú úlohu tu samozrejme zohráva aj fyzický vek človeka. Inak bude jeho podpis vyzerať v období dospievania, keď je väčšinou prejavom anarchie, vnútorného vzdoru. Postupným osobným ustálením sa podpis stabilizuje a upokojuje, a svoju najvýraznejšiu podobu získava v životnej etape, keď je človek plný sily a elánu. Na druhej strane, úplne inak vyzerá podpis na sklonku života. U niektorých ľudí je premenlivosť podpisu taktiež výrazom osobnej nestálosti, kolísavou predstavou o samom sebe, odrazom rôznych životných situácií.
    Ako príklad si porovnajme podpis Adolfa Hitlera v rôznych časových obdobiach
    ( Zdroj : http://rexcurry.net/bookchapter4a1a4.html ) : Rozhodne najspoľahlivejšou metódou ako odhaliť falzifikát je komplexný historicko – spoločenský pohľad na osobnosť a autogram. Je vždy podozrivé, ak vám niekto ponúkne autogram osobnosti, ktorá zomrela v polovici minulého storočia a podpis je na fotografii vyrobenej počítačom najnovšou grafickou metódou. Podpísaná fotografia spisovateľky Agathy Christie je podozrivá vždy, pretože je všeobecne známe, že fotografie nikdy nepodpisovala. Jedine knihy, listy a kartičky. Ak vám niekto predloží list v čestine napísaný rukou Isaaka Newtona, určite nemôže byť pravý.
    Mňa jeden novinár kedysi presviedčal, že podpis Petra Iljiča Čajkovského, ktorý mám v zbierke, určite nie je pravý, pretože Čajkovskij nie je podpísaný azbukou. Tu som ho vyviedol z omylu. Čajkovskij bol pôvodným povolaním právnik, vo vtedajšej dobe v Rusku patril k aristokracii, ktorá ako medzi sebou tak aj na medzinárodnej úrovni komunikovala ústne aj písomne vo francúzskom jazyku. A preto je Čajkovskij podpísaný latinkou. To isté sa napríklad týka aj Leva Tolstého, keď jeho autogram môžete nájsť v podobe Leon Tolstyj.
    Pri overovaní pravosti autogramov súčasných osobností je ťažké sa spoliehať na preverovanie techník podpisovania – perom, fixkou, kvalita papiera, fotografia, pretože súčasná doba so sebou prináša množstvo foriem a podôb podpisovania. Túto metódu je dobré použiť pri overovaní podpisov starých autogramov a rukopisov. Ťažko by bolo pochopiteľné, ak by bol napríklad Pavol Dobšinský podpísaný fixkou alebo nebodaj na kancelárskom papieri. Taktiež sa falšovanie podpisov súčasných a žijúcich osobností veľmi nerealizuje, pretože tieto autogramy je možné od osobnosti získať kedykoľvek a porovnávať. Najistejším spôsobom ako sa utvrdiť, že máme skutočne v zbierke originálny autogram, je ho získať od osobnosti priamym kontaktom, osobne na stretnutí.
    Ďalšou serióznou možnosťou ako si byť istí na vysoké percento, že máme v zbierke originálny autogram, je kúpa autogramu alebo rukopisu prostredníctvom aukčnej siene. Pretože z vlastnej prestíže takáto aukčná sieň by si nedovolila predávať falzifikát. Tieto siene a spoločnosti spolupracujú s množstvom odborníkov, grafológov, ktorí pravosť podpisu potvrdia vydaním Certifikátu autenticity. Tiež máme možnosť takého odborníka v oblasti grafológie požiadať o preskúmanie hodnovernosti autogramu, o ktorého pravosti v zbierke mame pochybnosti.Ale je to finančne náročná záležitosť.




    Späť


    7 - Hodnota autogramu

    Mnohí ľudia sa ma často pýtajú, aká je hodnota jednotlivých autogramov, ktoré vo svojej zbierke mám. Je to ľahká otázka, ale veľmi zložitá odpoveď na ňu. Hodnota jednotlivých autogramov alebo rukopisov je skutočne rôzna. Ak je autogram predmetom obchodu, je to vždy ovplyvnené ponukou (množstvom autogramov k dispozícii na trhu) a dopytom (záujmom zberateľov). Lacnejší bude vo všeobecnosti vždy autogram filmovej hviezdy, od ktorej sa vo všeobecnosti očakáva poskytovanie autogramov pre udržanie a zvyšovanie svojej popularity medzi fanúšikmi a napríklad štátnikom, ktorý podpisuje len oficiálne dokumenty a svoj podpis poskytne možno len najbližším spolupracovníkom či rodinným príslušníkom.
    Vo všeobecnosti môžeme určiť niekoľko hľadísk, ktoré hodnotu autogramu určujú, ovplyvňujú a v konečnom dôsledku modelujú.
    Hodnota autogramu sa skladá z niekoľkých čiastkových aspektov. V prvom rade spoločensko – historický pohľad na osobnosť, jej miesto a postavenie v dejinách. Význam a prínos osobnosti pre ľudstvo, charakter výsledkov jej pôsobenia (celosvetový význam, regionálny, miestny), oblasť v ktorej dosiahla najvýznamnejšie úspechy (politika, kultúra, umenie, veda, náboženstvo, šport, kozmonautika a podobne), v neposlednom rade - popularita osobnosti. Hovoríme tu o ideovej hodnote autogramu. Tu patria medzi najcennejšie autogramy napríklad tieto : V oblasti politiky V.I.Lenin, J.V.Stalin, Adolf Hitler, Jasir Arafat, Saddám Hussein....vo vede Albert Einstein, Thomas Alva Edison, v showbiznise Marylin Monroe, Beatles, Elvis Presley, Jimmy Hendrix....v maliarstve Salvádor Dalí, Picasso, Andy Warhol...v oblasti hudobného umenia W.A.Mozart, Richard Wagner, P.I.Čajkovskij.....v literatúre Shakespeare, Alexandre Dumas, A.S.Puškin, Henry Miller, John Steinbeck...
    Ďalej sú to rôzne špecifické osobné charakteristiky osobnosti – či ide o osobnosť žijúcu ( teda potencionálne stále poskytujúcu autogramy ) alebo osobnosť, ktorá už nežije. Ale  v obidvoch prípadoch zohráva významnú úlohu  frekvencia poskytovania autogramov. V prípade nežijúcej osobnosti je dôležitým kritériom aj to, akého veku sa osobnosť dožila. Na ilustráciu uvediem amerického jazzového trubkára a speváka Louisa Armstronga, ktorý sa dožil veku 71 rokov a bol známy tým, že vždy a všade rád a ochotne rozdával autogramy. Tuha v jeho pere vraj nikdy nevydržala viac ako tri dni. Keďže je na svete mnoho jeho autogramov, jeho hodnota je pomerne nízka. Ale naopak, autogram americkej kráľovnej blues Janis Joplin, ktorá svojou hudobnou tvorbou ovplyvnila celé nasledujúce generácie a ktorá zomrela ako dvadsaťsedemročná na predávkovanie drogami a alkoholom. Jej autogram je vzácnejší, pretože na svete ich nekoluje také množstvo ako podpisov Louisa Armstronga.
    Ďalším príkladom frekvencie poskytovania autogramov je aj fakt, či osobnosť vôbec a za akých okolností autogramy poskytovala. Svojou neochotou podpisovať sa bol preslávený francúzsky herec Louis de Funés, preto je jeho podpis vzácnosťou a logicky má aj vyššiu hodnotu. Platí to aj o bývalom československom prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, ktorý okrem oficiálnych dokumentov nepodpisoval skoro nič. Jeho autogram môžeme dnes nájsť napríklad len na propagandistických straníckych brožúrach vtedajšej doby, ktoré mu dával podpisovať jeho osobný tajomník, a ktorý ich potom využíval ako darčeky pre veľvyslancov, ktorých prezident prijímal. Gottwaldov autogram je skôr vzácnosťou, ako pravidlom v zbierke. Preto je jeho hodnota pomerne vysoká.
    Zberateľské hľadisko pri určení ceny, hodnoty, autogramu spočíva v záujme zberateľov o daný autogram. Samozrejme, sú podpisy, o ktoré ma každý zberateľ záujem, tzv. všeobecne obľúbené a populárne podpisy a sú autogramy, ktoré sú zaujímavé len pre niektorých zberateľov. Napríklad tých, ktorí sa na určitú oblasť špecializujú. Autogramy všeobecného charakteru a zberateľského záujmu (politika, umenie, náboženstvo...), majú zvyčajne vyššiu hodnotu, ako autogramy úzko špecializovaného charakteru (olympionici, astronauti, matematici, lekári...)
    Osobné alebo súkromné hľadisko znamená, že pre zberateľa má nejaký autogram významnú osobnú hodnotu v tom, že je venovaný pre zberateľa jemu osobne. Formou súkromného listu, venovaním na fotografii a podobne.
    Pre ilustráciu uvediem aspoň niekoľko cien autogramov, ktoré sa vydražili prostredníctvom internetu v niektorých aukčných sieňach určených zberateľom autogramov:

    • J. V. Stalin – parafovaný dokument veľkosti A4 z roku 1941 – 44.000 US dolárov
    • Adolf Hitler – podpísaná fotografia z roku 1939 – 41.900 US dolárov
    • Marylin Monroe – podpísaná čierno-biela fotografia formátu A4 – 19.000 US dolárov
    • Beatles – štyri autogramy na hárku papiera – 30.000 US dolárov
    • Salvádor Dalí – podpísaná čierno – biela fotografia A4 – 2.000 US dolárov
    • Louis Pasteur – jednostranový rukou písaný list – 5.000 US dolárov
    • Charles Darwin – vystrihnutý autogram z dokumentu – 10.000 US dolárov


    Späť


    8 - Podklady pre autogramy

    8.1 - Aký si vybrať pre autogram podklad

    Ako som už v predchádzajúcich riadkoch uvádzal, autogramy sa môžu nachádzať na rôznom podklade. Osobnosť sa môže podpísať na zberateľky atraktívny podklad (vhodný materiál) – zberateľská kartička, fotografia, kniha, časopis, noviny, list, booklet k CD alebo DVD nosiču, hárok čistého papiera, indexová kartička (americký formát kartičky s predtlačou riadkov), vizitka (navštívenka) plagát, oficiálne podpiskarty a podobne. Prípadne podpísané rarity – futbalová lopta, tenisová loptička, tričko, keramika, CD alebo DVD nosič, LP alebo SP platňa, hokejka a rôzny iný podklad, ktorý je tiež možný zbierať, aj keď od klasických materiálov vyžadujú viac starostlivosti a skladovacieho priestoru. A nakoniec podklady, ktoré je veľmi ťažko zahrnúť do zbierky a sú najskôr na osobné pobavenie ( podpísanie sa na telo žiadateľa o autogram ) alebo na pobavenie návštevníkov rôznych podujatí – podpísanie sa na stenu v divadle, v kine, do čerstvého asfaltu na chodníku, na podstavec sochy a podobne. A tu iste uznáte, že zbierať takého autogramy, hoci aj originálne, by bolo zrejme veľmi nákladné a hlavne nepraktické.
    Ja som za klasické, zberateľsky príťažlivé podklady, s ktorými sa dá naďalej pekne a esteticky pracovať a hlavne zaradiť ich do komplexnej zbierky. Preto podľa môjho názoru sú najsympatickejšie autogramy na fotografiách, v listoch, v knihách, časopisoch či na zberateľských kartičkách. Každý z týchto vymenovaných podkladov môžeme bez problémov zaradiť do zbierky, ďalej s ním pracovať. Fotografie, listy , pohľadnice či  kartičky môžeme bez problémov umiestniť na zberateľskom liste, či zaradiť do vhodného albumu.
    Tu je tiež nezanedbateľný fakt, ako je autogram (autograf) na danom podklade realizovaný. Čím sa autor podpísal – ceruzou, fixkou, plniacim perom, guľočkovým perom, farbičkou... Z hľadiska trvanlivosti autogramu je najspoľahlivejšie podpísanie sa tzv. diplomatickým atramentom. Je to atrament, ktorý používajú politickí a štátni predstavitelia na podpisovanie rôznych zmlúv, či dokumentov, podpisujú ním diplomatickú poštu a podobne. Kedysi sa tento atrament využíval na vypisovanie vysvedčení, diplomov, na popisovanie máp... Existoval v podobe čiernej, červenej a slabomodrej – až sivej. Čierny a tmavomodrý atrament a plniace písacie pero využívali osobnosti hlavne do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Samozrejme aj v súčasnosti sa nájde výnimka. Takto získané autogramy nestrácajú ani po dlhých rokoch na kvalite. Sú plné, čitateľné, nestrácajú farbu, neblednú. Autogramy a rukopisy realizované atramentom sú vo väčšine prípadov kvalitné, dobre čitateľné aj po dlhých desaťročiach, ak nie sú mechanicky poškodené. V takej podobe nájdeme na svete mnoho podpisov politikov, literátov, hudobných skladateľov... Hitler, Gorkij, Lenin, Puccini, Ribbentrop, Mussolini... V období medzi medzi 30. až 60. rokmi minulého storočia v bývalom Sovietskom zväze sa mnoho dokumentov podpisovalo obyčajnou ceruzou alebo ceruzou červenou, modrou alebo zelenou. Z tohto dôvodu na mnohých dokumentoch môžeme nájsť podpisy Stalina, Trockého, Beriu, Žukova realizované farebnou ceruzou. Preto sa nemusíme obávať, že ide o fazifikáty, lebo politici by mali byt podpísaní atramentovým perom. Vo väčšine prípadov ide o interné, prípadne tajné dokumenty, ktoré neboli pôvodne určené pre verejnosť. Nejakým zázrakom sa dostali na svetlo sveta a dnes sú v mnohých aukčných sieňach k dispozícii svojim budúcim majiteľom.
    Umelci sa radi podpisujú obyčajnou ceruzou, farbičkou, alebo perom, štetcom namočeným vo farbe a podobne. V súčasnosti je snáď najrozšírenejšie poskytovanie autogramov guľôčkovým peromfixkou. Obidve tieto metódy v sebe prinášajú obrovské riziko, že ak sa o takéto autogramy nepostaráme a nebudeme ich permanentne chrániť, tak stratia na svojej kvalite. V prvom rade, ak ich nebudeme chrániť pred slnečným svetlom, je každému jasné, že ako podpis napísaný fixkou, tak guľočkovým perom postupom času vybledne. Kým po fixke nezostane ani stopa, po guľočkovom pere zostane ryha v papieri alebo na fotke. Pri fixkách je ešte riziko, že ak podpísanú fotografiu založíme do albumu a zabezpečíme priesvitnou fóliou proti mechanickému poškodeniu, tak sa nám na tú fóliu fotografia v mieste podpisu prilepí a podpis sa poškodí. V tomto sú najkvalitnejšie tzv. centrofixky s písacím hrotom, nie s guličkou. Taký podpis vydrží pri adekvátnom zaobchádzaní dlhé roky nepoškodený.
    Vráťme sa však k podkladu, na ktorom máme autogram osobnosti. Ku klasickému zberateľskému záujmu a následnému spracovaniu autogramov patria tieto podklady : zberateľská kartička, fotografia, list, arch papiera, výstrižok z časopisu, novín, pohľadnica, kniha a podobne. S takýmto materiálom – podkladom (okrem knihy, brožúry, veľkoplošných novín, plagátov, bulletinov a podobne ) sa dá krásne a pohodlne pracovať ďalej. Teda za predpokladu, že zberateľ má záujem mať zbierku aj esteticky upravenú a doplnenú o adekvátne množstvo informácií k osobnosti, ktorej autogram vlastní.
    Fotografie, kartičky, výstrižky si môže zberateľ zakladať do albumov bez akéhokoľvek komentára, či len s popiskou o akú osobnosť sa jedná. Avšak zanietenejší jedinci určite nezostanú len pri tom. Zakladanie a triedenie zbierky môže byť nielen uloženie do albumov, ale spracovanie podkladov spolu s autogramom na zberateľské listy (výkresy, rysy formátu A4, A3, paspartové listy, kartóny a polokartóny) a následné zatriedenie do krabíc, obálok, obalov, či tzv. školských alebo spisových dosiek.




    Späť


    8.2 - Fotografie

    Najideálnejším a najobľúbenejším materiálom pre zberateľov je vždy podpísaná fotografia, či zberateľská kartička, s ktorými sa najkvalitnejšie v zbierke následne manipuluje. Samozrejme, že zberateľ zaradí do zbierky aj podpis v pamätníku, či v knihe, ale s takým podkladom je práca trochu ťažšia, komplikovanejšia, náročnejšia.
    Ako som spomínal, najobľúbenejšou formou zbierania autogramov sú podpísané fotografie. Môže ísť o fotografie, ktoré poskytuje osobnosť a má ich na takúto príležitosť špeciálne vyrobené. V takomto prípade síce nie je udané aké rozmery fotografia má mať, ale spravidla jej formát zodpovedá niektorému z formátov poštovej obálky. A to niekedy nemusí zodpovedať formátu albumu, ktorý máme k dispozícii. Takého oficiálne fotografie sú na podpisovanie prispôsobené obsahovo aj technicky. Obsahovo mám na mysli ten fakt, že osobnosť je na fotografii odfotená takým spôsobom, aby v obrazovej časti fotografie bol dostatočne veľký a vhodný priestor na vloženie autogramu. V prípade, že autor fotografie urobí záber, ktorý pokrýva celú plochu obrazovej časti fotografie, zvykne sa na spodnom okraji fotografie urobiť k veľkosti fotografie dostatočne široký biely pás, aby sa osobnosť podpísala tam. Takéto oficiálne fotografie osobností, ktoré slúžia na poskytovanie autogramov nazývame podpiskarty.
    Ďalšími oficiálnymi druhmi fotografií sú fotografie vydávané rôznymi agentúrami, vydavateľstvami, filmovými spoločnosťami, nadáciami, úradmi a podobne, ktoré takisto výborne poslúžia ako priamo podklad pre získanie autogramu alebo ako doplnok zberateľského materiálu.
    Inou možnosťou sú fotografie zhotovené zberateľom a predložené osobnosti na podpísanie, avšak tu je potrebné upozorniť, že prefotenie oficiálnych záberov osobnosti a vytvorenie kópie podlieha autorskému zákonu.




    Späť


    8.3 - Knihy

    Podpis v knihe

    Osobitnú kapitolu môžu tvoriť autogramy v knihách. Tu môžeme rozlíšiť niekoľko druhov autogramov. Môžu to byť podpisy v rôznych publikáciách priamo od autorov textov (spisovateľov, básnikov, cestovateľov a podobne, vo väčšine prípadov na úvodných stránkach), autogramy ilustrátorov, fotografov a iných osobností, ktoré sa podieľali na vydaní či tvorbe publikácie, autogramy osobností, ktoré sa v publikácii spomínajú alebo majú tam svoju fotografiu (obrazové publikácie, encyklopédie), kolektívne autogramy – napríklad podpisy hercov v divadelných bulletinoch a pod. Tu je cesta získania autogramu vo väčšine prípadov osobným stretnutím, prípadne poštou. Knihy s autogramom môžu byť tiež súčasťou dedičstva. Dajú sa získať darovaním či kúpou v antikvariátoch. Zbieranie podpisov v knihách je veľmi príjemná, ale zároveň na skladovanie (priestor) náročná činnosť. Kým autogramy na fotografiách, kartičkách či v listoch nepotrebujú toľko priestoru, knihy už vyžadujú náročnejšie zaobchádzanie a skladovanie. Osobitnú kapitolu tvoria knihy, do ktorých venovanie napíše ten, kto knihu kúpil a daroval ju inému pre radosť. V tomto prípade má kniha s podpisom veľkú súkromnú (osobnú) hodnotu pre toho človeka, komu kniha patrí a je darovaná. Je to diametrálne odlišný rozmer hodnoty, akou je zberateľská hodnota pri autogramoch slávnych osobností.




    Späť


    8.4 - Pamätník

    Ďalším možným spôsobom je zbieranie podpisov do pamätníkov. Takýto spôsob v sebe nesie niekoľko zaujímavých špecifík. V prvom rade ide o spôsob osobného kontaktu s osobnosťou. Nemyslím si, že je na svete zberateľ, ktorý by svoj pamätník posielal osobnostiam poštou a riskoval, že sa stratí, alebo ho už nedostane späť.
    V neposlednom rade sa už s autogramom nedá ďalej pracovať (vkladať na zberateľské listy, triediť, dopĺňať o informácie), čo považujem za hlavú nevýhodu tejto formy zbierania autogramov. Ak už sa však zberateľ rozhodne pre pamätník, mal by to byť pamätník kvalitný, dostatočne veľký tvarom i počtom listov, v tvrdej väzbe. V pamätníku by zberateľ nemal pri autogramoch robiť žiadne osobné zásahy. Myslím si, že nie je veľa zberateľov, ktorí zbierajú do pamätníkov, skôr evidujem pamätníky v súčasnosti v rukách dievčat tínedžerského veku. V minulosti boli pamätníčky súčasťou smotánky na spoločenských podujatiach a tak sa dnes v zbierkach nachádza množstvo autogramov vo forme výstrižkov z nich.
    Za úplne nevhodné považujem v toto smere zbieranie autogramov do obyčajných zošitov a na rôzne kúsky papiera.
    Autograoh Book Predná srana z autogramovej knižky Ak načrieme trošku v tomto smere do histórie, nedá mi, aby som sa nezmienil o tzv. Autograph Book. Kým my sme sa v školách hrdo fotili ako študenti na tablo a podpisy spolužiakov zbierali do pamätníčkov či na zadnú stranu fotografií, v západnej Európe a na americkom kontinente existovali nielen ročenky - tlačené publikácie s fotografiami a informáciami o škole a jej študentoch v jednotlivých školských rokoch, ale každý študent mal možnosť vlastniť Autogramovú knihu – Autograph Book. Je to niečo podobné, ako naše pamätníčky, ale táto knižôčka má iné rozmery a účel. Má zvyčajne rozmery 19,30cm x 12,50 cm a slúži na zbieranie autogramov. Je prispôsobená na tento účel, má tvrdý obal s nadpisom a vo vnútri čisté listy. História týchto autogramových knižiek siaha až do 18 storočia. Najpoplárnejšími sa stali koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia. Koncom 19. storočia sa spevácke (operné) idoly podpisovali do týchto autogramových knižiek svojim fanúšičkám a obdivovateľom a s rozvojom filmového priemyslu (a nedostatkom fotografií) sa autogramové knižky ujali v prvej polovici 20. storočia. Sám vlastním jednu z takýchto autogramových knižôčiek, ale kúpil som ju skôr zo zaujímavosti. Je to viktoriánska Autograph Book z roku 1881 z New Castle, Ohio, USA. Je bohato ilustračne zdobená a zrejme patrila niektorej predstaviteľke miestnej smotánky. Preto dnes môžete nájsť v zbierkach zberateľov autogramov mnoho hviezd filmového neba podpísaných na kúskoch papiera a vystrihnutých z autogramových knižiek (tzv. autograph cut). Ja sám mám v zbierke niekoľko takých podpisov – Greta Garbo, Charlie Chaplin, Giacomo Puccini...
    Obľuba autogramových knižiek však dosiahla svoj rozmach aj koncom 20. storočia s obrovským boomom filmového priemyslu. Samotné filmové štúdiá tlačia a predávajú takého autogramové knižky ku každému filmu, aby si fanúšikovia a zberatelia mohli na filmových premiérach a prezentáciách túto nielen kúpiť, ale si dať aj podpísať svoj idol do knižky. Takto si môžete kúpiť autogramovú knižku ku ktorémukoľvek filmu z produkcie Walt Disney či k filmu Piráti z karibiku alebo Hannibal.




    Späť


    8.5 - Zberateľská kartička

    Okrem fotografií sú medzi zberateľmi veľmi obľúbené autogramy na kartičkách. Nikde nie je striktne predpísané, aký rozmer, kvalitu, či farbu má zberateľská kartička mať. Ja používam tzv. zberateľské kartičky. Jedná sa o čistý biely polokartón (rys) pohľadnicového formátu 9 x 13 cm a získavam ich tak, že v tlačiarni si nechám profesionálne nazerať väčšie formáty výkresov na žiadanú veľkosť. Záleží len na zberateľovi, aký rozmer kartičky a jej formu si zvolí a vymyslí. Používam formát, ktorý som spomínal, avšak nebránim sa do zbierky zaradiť aj iný formát kartičky alebo výstrižku, pokiaľ som si vedomý, že podpísaná osobnosť už nežije a nemám inú možnosť ako túto skutočnosť získania autogramu ovplyvniť. Najčastejšie mám takto v zbierke zaradené vystrihnuté podpisy z pamätníkov a v tomto prípade sú rozmery výstrižkov skutočne rôznorodé.
    Ale vráťme sa k zberateľskej kartičke. V mojej dlhoročnej zberateľskej praxi som sa stretol s rôznymi rozmermi zberateľskej kartičky, dokonca s rôznymi farebnými vyhotoveniami a rôznymi popiskami na nej. Tými popiskami myslím to, že zberateľ si dá na kartičku v tlačiarni natlačiť nejaký text (napr. autogram), prípadne rámček, čiaru, ikonku, monogram a podobne. Nič proti tomu nemám, ale môj názor je, že kartička má byť úplne prázdna (čistá, bielej farby), bez textov, rámčekov a rôznych prikrášlení, aby bol celý priestor na kartičke k dispozícii osobnosti, pre jej autogram, venovanie, napísanie dátumu, miesta poskytnutia autogramu a podobne. Záleží len a len na osobnosti ako tento priestor využije.
    Ak potom kartičku použijeme na zberateľskom liste, tak tam už zberateľ môže naplno využiť svoju fantáziu a tento list doplniť či esteticky stvárniť. Taktiež musím vysloviť svoj názor, že považujem za hrubú chybu zberateľa, ak osobne zasiahne do takejto podpísanej zberateľskej kartičky svojou rukou ( dopíše tam dátum, meno osobnosti, prilepí obrázok, nakreslí dodatočne rámček a podobne ). Stretol som sa dokonca s tým, že zberateľ priamo do autogramu dopísal svojou rukou meno osobnosti, aby nezabudol od koho autogram je. Vôbec ho nenapadlo, že mohol si meno poznačiť aj ceruzou na druhú stranu kartičky. Úplne tým znehodnotil autogram. Ja takéto kartičky do zbierky veľmi nerád zaradzujem. Musí sa jednať o raritu, aby som to v zbierke mal.
    Najideálnejšou sa javí zberateľská kartička pohľadnicového formátu, z bieleho polokartónu, s kvalitnejšou povrchovou úpravou, aby sa autogram nerozlial, nerozmazal alebo nerozpil. Avšak netreba to preháňať a nechať si urobiť plnolesklú povrchovú úpravu kartičky, pretože na takej atrament i fixka veľmi dlho zasychá a hrozí rozmazanie autogramu našou nevedomou manipuláciou. Okraje kartičky by mali mať peknú rovnú, zastrihnutú úpravu, s pravouhlými rohmi. Ako som už spomínal, na prednej strane kartičky by mal byť len autogram, bez akéhokoľvek zásahu zberateľa, či inej osoby. Na rubovej strane kartičky je vhodné umiestniť čitateľne poznámku – meno a priezvisko osobnosti, dátum získania autogramu, miesto a podobne. Záleží na zberateľovi akú formu poznámok si zvolí. Najvhodnejšie je to napísať mäkkou ceruzou, čitateľne, aby nedošlo k pretlači našej poznámky na lícnu stranu alebo odtlačok nevhodného podkladu, na ktorom píšeme. Niektorí zberatelia si na rubovú stranu kartičky píšu rôzne archívne údaje, poradové čísla a podobne. Na identifikačné údaje o osobnosti nemá slúžiť rubová strana kartičky, ale zberateľský list, na ktorý predmetnú kartičku umiestnime.
    Osobitnou kapitolou sú tzv. index cards, zberateľské kartičky obľúbené hlavne v USA. Sú väčšinou z bieleho polokartónu s rozmermi 7,5 x 12,5 cm a niektoré z nich na lícovej strane majú natlačené riadky. Väčšina osobností sa podpisuje na tú nešťastnú riadkovanú stranu. V USA a Kanade taktiež zberatelia radi dávajú osobnostiam podpisovať rôznofarebné kartičky (s nádychom žltej, ružovej, zelenej či modrej farby). Mám v zbierke zaradené niektoré také kartičky, aj to len z dôvodu, že obsahujú autogramy už nežijúcich osobností. Sám iniciatívne by som si takéto kartičky do zbierky nezaradil.




    Späť



    8.6 - Vlastnoručne vypísaná obálka

    Vypísaná obálka Veľmi vzácne sa stáva, že osobnosť, ktorá Vám v obálke zasiela autogram. Či už na kartičke alebo na fotografii. Zároveň aj vlastnoručne vypíše obálku s vašou adresou. Vtedy je potrebné sa trošku s rukopisom pohrať a zistiť, či je obálka skutočne vypísaná osobnosťou. Keď dôjdeme k záveru, že áno, takto vypísaná obálka može byť plnohodnotne zaradená do zbierky ako autografový doplnok originálneho autogramu.
    Na obrázku vidíte obálku a adresu vypísanú vlastnoručne francúzskym hercom Jeanom Maraisom.




    Späť



    8.7 - Autogram a kresba, kresba s autogramom, podpísané obrazy

    Originálna kresba s podpisom Viktora Kubala Jean Effel Niekedy sa stáva, že maliari, ilustrítori karikaturisti, či výtvarníci poskytnú zberateľovi nielen svoj autogram, ale prikreslia, primaľujú alebo priložia svoje výtvarné dielko. Môže to byť tak, ako vidíte na obrázku vľavo hore, kde ide o originálnu kresbu od výtvarníka Viktora Kubala s jeho podpisom a dátumom. Vpravo hore vidíte natlačenú kresbu francúzskeho výtvarníka Jeanna Effela a originálny podpis ceruzou. Sú teda možnostil, že výtvarník, či maliar nakreslí pre zberateľa malú kresbičku a podpíše ju alebo priloží natlačenú kresbu, ktorú vlastnoručne podpíše.
    Brigitte Bardot Niektorí umelci k svojmu autogramu primaľujú drobnú kresbičku, ktorou "ozdobia" autogram a viac potešia zberateľa. Vo svojej praxi som sa stretol s tým, že umelci prikreslili kvietok (tak ako francúzska herečka Brigitte Bardot), motýľa, smajlíka, prasiatko, domček, slimáka, okuliare (Harrold Lloyd) a pod. Sú zberatelia, ktorí sa sa vo svojej zbierke špecializujú na autogramy s obrázkami a tak osobnosť poprosia, aby im poslala autogram s nejakou kresbou s konkrétnym námetom. Videl som ukážky zo zbierky, kde zberateľ poprosil umelcov, aby k podpisu prikreslili postavičku strigy, či UFOna. Je na zvážení žiadateľa o autogram, ako formuluje svoju prosbu a je na zvážení osobnosti, či a ako odpíše. Takúto požiadavku, prosbu, o kresbu nepovažujem za amorálnu či prehnanú. Ale odporúčam veľmi citlivo svoju žiadosť o autogram sformulovať a vysvetliť účel takého autogramu. Prípadne v liste zdokumentovať, ak takéto autogamy už v zbierke máme. Alebo sa takto špecializujeme.
    Samozrejme k týmto podkladom môžeme priradiť aj podpísané, či signované obrazy, malé či veľké plátna. Taký autogram je originálny a určite patrí do zbierky.Ale nepredpokladám, že v našich končinách by sa niekto z nás, zberateľov, špecializoval na podpísané obrazy, či iné umelecké diela. Nebudem sa vyhovárať na to, že to stojí obrovské peniaze, ale skôr na to, že asi by sme v našich slovenských alebo českých bytoch a domčekoch ťažko vytvorili depozitár obrazov, uchránili ho pred krádežami a samozrejme dobre poistili :-). Takže radšej zostaňme pri klasickom zbieraní autogramov.




    Späť



    8.8 - Ex libris

    Ex libris Slovné spojenie ex libris pochádza z latinčiny a znamená z kníh. Niekedy sa nazýva aj knižná značka. Jedná sa o malý ozdobný lístok, ktorý najčastejšie obsahuje v sebe názov exlibris (ex libris). Ďalej obsahuje meno, erb, či monogram objednávateľa, výtvarný motív alebo iné vyjadrenie vzťahu majiteľa ku knihe. Ex libris sa ako malé lístky vlepoval do kníh, aby tu pripomínal ich majiteľa. Na ex libris môže byť kresba autentická alebo natlačená. Niekedy je tiež vyjadrený ako pečiatka. Ak sa jedná o originálnu kresbu, môže byť ex libris zaradený do zbierky autogramov. Na obrázku vidíte ex libris výtvarníka Dušana Pončáka.




    Späť



    8.9 - Osobné listy, pohľadnice, pozdravy

    Osobný list Pozdrav Osobné listy vždy patrili a patria medzi skvosty každej zbierky autogramov. A to z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko v sebe nesie veľkú osobnú hodnotu listu, pokiaľ je napísaný list priamo zberateľovi.
    Druhé hľadisko obsahuje fakt, že ide o viac ako len autogram. Jedná sa o celý text, autograf. Osobný list môže byť napísaný na listovom alebo hlavičkovom papieri. Samozrejme hlavičkový papaier je vzácnejší a kurióznejší. Hlavičkový alebo tiež osobný listový papier poväčšine obsahuje v ľavom hornom rohu alebo v strede natlačené meno a priezvisko osobnosti, prípadne aj súkromnú adresu. Ak je pri tom uvedené aj telefónne číslo, vedzme, že sme dostali osobný list, ktorým je nám zároveň vyjadrená veľká dôvera.
    Na obrázku vľavo môžete vidieť osobný list od českého herca Lubomíra Lipského. Inou kategóriou osobných listov sú listy, ktoré osobnosť nenapíše zberateľovi, ale niekomu inému a k zberateľovi sa dostane niektorou z možných zberateľských ciest ( dedičstvo, výmena, kúpa a pod.) Vtedy má samozrejme list takisto veľkú zberateľskú hodnotu, ale stráca tú hodnotu súkromnú. Nič to však nemení na skutočnosti, že osobný list je veľmi pekným zberateľským artiklom.
    Pohľadnica Medzi takéto pekné a raritné autogramy patrí aj podpis na pohľadnici a pozdrave. Tieto autogramové položky obsahujú nielen autogram osobnosti, ale tiež vyjadrenie jej názoru, postoja k nejakej udalosti, či len prostý pozdrav niekomu známemu, rodine, priateľom.
    Na ďalších obrázkoch vidíte pozdrav k novému roku od slovenského herca Milana Markoviča a pohľadnicu od českej herečky Míly Myslíkovej.




    Späť



    8.10 - Bulletiny, plagáty, mediálne nosiče, filmové fotografie, diplomy a ocenenia

    Juraj Daňo Pri príležitosti výstav a vernisáží výtvarných umelcov, sochárov či fotografov sprostredkovateľské agentúry a galérie vydávajú bulletiny, letáky, plagáty, príležitostne aj publikácie a knihy, ktoré je možné dať umelcovi na vernisáži podpísať. To isté platí o filmových premiérach či koncertoch populárnej i vážnej hudby. Vydané publikácie, video či CD a DVD nosiče, je možné si dať na premiérach podpísať. Kedysi sme dávali podpisovať hlavne obaly vinylových LP a SP platní a musíte uznať, že na týchto obaloch bolo viac miesta na podpis i venovanie, ako dnes na CD nosičoch :-). Čo sa týka mediálnych nosičov, čoraz častejšie sa mnohí umelci nechávajú počuť, že podpisujú len originálne bulletiny, CD a DVD traye a booklety, aby tak zabránili nelegálnemu kopírovaniu svojich diel.
    Osobitnú kategóriu tvoria podpísané diplomy, ocenenia, ďakovné listy, čestné uznania, umelecké tituly, vysokoškolské diplomy a podobne. Poznáme z čias socializmu, že najhodnotnejším ocenením práce človeka bol ďakovný list, diplom alebo kniha. S tou knhou súhlasím. Ďakovný list, či diplom síce poteší, ale nezaváži. U dnešnej mládeži určite nie. Nám starším to predsalen niečo pripomenie. Treba však dodať, že kým sme za čias socializmu diplomami a oceneniami pohŕdali (a právom), dnes je hodnota mnohých vtedajších diplomov, čestných uznaní a titulov unikátna. Nielen z historického hľadiska, ale aj zberateľského. Takéto listiny podpísané vtedajšími vrcholnými predstaviteľmi rôznych štátov, majú svoju zberateľskú hodnotu. A to preto, že poskytovanie autogramov politikmi východného bloku bolo za socializmu niečo nepredstaviteľné. Preto sa dnes zberateľ dostáva k týmto autogramom ťažko a mnohokrát práve len na takýchto oficiálnych tlačovinách. A viete, ktoré diplomy a ocenenia s originálnymi podpismi sú dnes vo svete najvyhľadavánejšie ? Tie, ktoré podpísali Fidel Castro, Leonid Brežnev, Nikita Chruščov...
    Na obrázkoch môžete postupne vidieť podpísaný bulletin prešovského výtvarníka Juraja Daňa..
    Tu by som sa chcel v krátkosti ešte vyjadriť k autogramom na novinovom či časopisovom papieri. Samozrejme, ak ide o originálny podpis, je to úplne v poriadku. Ale ja sám do zbierky veľmi takéto podpisy nezaradzujem, pretože novinový či časopisový papier (vynimajúc kvalitné drahé časopisy) nemá dobrú kvalitu, rýchlo starne, žltne, znehodnocuje sa. Preto podpisy na rôznych výstrižkoch z novín a časopisov do zbierky nezaradzujem.




    Späť



    8.11 - Sériové karty

    Sériové karty sú medzi zberateľmi veľmi obľúbené. Aj medzi zberateľmi autogramov. Známe sú najmä karty so športovou tematikou - hokej, basketball, baseball, futbal, tenis, box, golf, F1 a podobne. Svetové filmové a televízne spoločnosti vydávajú karty s filmovým a seriálovým obsahom (Harry Potter, Kriminálka CSI, Piráti z karibiku a pod.) Mnohé z týchto kariet vychádzajú s natlačeným autogramami, čím sa stávaju pre zberateľa autogramov bezcenné. (Pre zberateľa kariet majú svoju hodnotu). Ak si na nich získame originálny autogram, takáto karta sa stáva súčasťou našej zbierky. Ja tieto karty v zbierke nepreferujem. Nevyhovuje mi ich rozmer, ani fakt, že nie sú určené na podpisovanie, preto je na nich pre autogram málo miesta. Autogram na karte častokrát úplne zanikne. Viac sa nebudem o kartách rozpisovať, pretože nemám o nich vedomosti a v zbieraní kariet sa nevyznám.
    Pre ilustráciu som na obrázku ukázal jednu zo športových kariet.




    Späť



    9 - Zberateľský list

    Keď sme už získali autogram, máme ho na niektorom z vyššie spomínaných podkladov, nastáva fáza, ako ďalej s týmto autogramom pracovať, ako ho spracovať do podoby, aby sme ho nielen uchránili pred poškodením, ale tiež esteticky upravili a zadokumentovali.
    Najčastejšou a najosvedčenejšou formou ako autogram spracovať a uložiť je tzv. zberateľský list. Ďalšie možnosti predstavuje ukladanie autogramov do krabíc (archivácia) alebo zakladanie do fotoalbumov. Ukladanie autogramov do krabíc bez určeného kľúča alebo zberateľom stanovených pravidiel je neúčelné a chaotické. Pri veľkých zbierkach sa v tom zberateľ veľmi ťažko orientuje, nevie nájsť čo potrebuje a hlavne, ochudobňuje sa o skvelý pocit samotného dokumentovania a zakladania autogramov do zbierky, ktorá by mala plniť aj funkciu estetickú a mohla byť týmto aj prezentovaná na verejnosti. Takýto zberateľ, ktorý ukladá autogramy, fotografie či rukopisy do krabíc bez ďalšieho spracovania, sa stáva skutočne len "zberačom" a nie zberateľom. Ak však autogramy v zbierke vytriedi, zadokumentuje, esteticky upraví a následne poukladá do označených krabíc (čím ich chráni pred poškodením), tak to je iná vec.
    Zakladanie autogramov do fotoalbumov je medzi zberateľmi veľmi populárne. Je to jeden z možných spôsobov spracovania autogramov, nazval by som ho kompromisom medzi zberateľskými listami a archiváciou autogramov do krabíc. Zakladanie do albumov však nesie v sebe niekoľko nevýhod : podľa rozmerov albumu buď máme alebo nemáme dostatočný priestor na priloženie doplňujúcich informácií o autograme osobnosti. Ak by sme si chceli ukladať autogramy podľa abecedy, nie je možné v albume medzi sebou vymieňať, posúvať albumové listy, ak je album lepený alebo viazaný. A ťažko je nám vynechávať prázdne albumové listy, ak nevieme, či ich v budúcnosti zaplníme alebo nie. S albumovým listom v albume sa ťažšie pracuje, komplikovanejšie sa na neho píše, zle sa lepia obrázky, vpisuje doplňujúci text a podobne. Keď musíme pracovať súčasne s celým albumom a nie s jednotlivými listami. Ja tento druh spracovania autogramov nepreferujem. Všetky moje autogramy sú spracované na tzv. zberateľských listoch.
    Práca so zberateľským listom.
    Zberateľský list je papier (polokartón) určitých rozmerov, na ktorý vhodným spôsobom pripevníme kartičku s autogramom (fotografiu, vizitku, booklet, list, atď.) a doplníme ďalšími vhodnými informáciami potrebnými k identifikáciii autogramu. Pri tvorení zberateľského listu si musíme uvedomiť, že v budúcnosti musí plniť nielen informačnú funkciu, ale taktiež estetickú a ochrannú na jednej strane a na strane druhej si treba uvedomiť fakt, že keď už raz začneme zbierku tvoriť nejakou metódou, nejakým nami zvoleným systémom, je v budúcnosti veľmi ťažké a hlavne pracné to zmeniť. Preto si musíme veľmi dobre uvedomiť, ako chceme ďalej so zbierkou pracovať, akú má mať definitívnu podobu.
    Za podklad zberateľského listu si môžeme vybrať papier, polokartón, alebo tvrdší kartón s rozmermi podľa našich predstáv. Najrozšírenejším rozmerom je klasický formát A4 na výšku alebo na šírku. Pre väčšie dokumenty, listy či rukopisy je vhodný aj formát A3. Môže mať klasickú bielu farbu alebo môže byť aj vo farebnom prevedení. Záleží len na zberateľovi, akú si formu zvolí. Ja odporúčam biely podkladový zberateľský list, je to neutrálna a veľmi príťažlivá farba, s ktorou sa dá neobmedzene ďalej pracovať. Ak by sme si zvolili farebný podklad, je nutné tomuto farebnému podkladu prispôsobovať ďalší zberateľský materiál, ktorý chceme na list umiestniť. Nehovoriac o tom, že ak by sme mali rôznofarebné podklady, na každý zberateľský list inú farbu, možno by to vyzeralo zaujímavo, ale stratilo by to jednotiacu líniu. Ak však napriek tomu sa zberateľ rozhodne pre rôznofarebné prevedenie zberateľských listov, odporúčal by som postupovať tak, aby každý zberateľský odbor, ktorý má zberateľ v zbierke zastúpený, mal pridelenú svoje farebné prevedie, čo by splnilo nielen zaujímavú estetickú funkciu, ale určite aj dokumentačnú. To znamená, že by sme si dávali autogramy spisovateľov na zelený podklad, spevákov na červený, hercov na modrý a tak ďalej. Chcem však na tomto mieste ešte upozorniť, že rôznofarebné prevedenie v sebe skrýva ešte jednu nástrahu – finančnú náročnosť. Farebné archy papiera (polokartónu) sú dnes niekoľkonásobne drahšie, ako klasické biele.
    Ďalšou formou podkladového materiálu (zberateľského listu) je možnosť použiť rôzne albumové alebo tzv. paspartové listy. Jedinečnosť a výhoda albumových listov spočívajú v tom, že okrem rôznej farebnej škály disponujú aj tzv. krycím papierom, ktorý chráni autogram, alebo fotografiu pred poškodením. Detto platí o paspartových listoch, ktoré sa od albumových líšia hlavne tým, že sú dvojité a na tom vrchnom je už vyrezaný priestor pre uloženie fotografie, obrázka, autogramu. Albumové listy používajú tiež vo veľkej obľube aj filatelisti, ktorí tak pod ochranný papier ukladajú svoje zbierky známok. Paspartové listy využívajú skôr výtvarníci na uloženie svojich výtvarných diel. Obrovskou nevýhodou albumových a paspartových listov je vysoká cena. Avšak manuálne zručný zberateľ si dokáže vyrobiť paspartové listy aj sám – je to však náročné nielen na spomínanú zručnosť, ale tiež na čas.




    Späť


    10 - Netradičné podklady pre autogramy

    V bežnom živote si človek ani neuvedomuje na čo všetko píše. Aké podklady mu slúžia na vyjadrenie myšlienky v písanej podobe. Príkaz na zaplatenie účtu, vypísanie poštovej poukážky, napísanie zoznamu na nákup, zanechanie odkazu pre priateľa a podobne. Podobným životom s každodennými radosťami i starosťami žijú aj populárne a známe osobnosti. Píšu listy, chodia na nákupy, podpisujú príkazy v banke.

    10.1 - Poštové peňažné poukazy, listové návratky, bankové šeky, osobné poznámky

    Poštová poukážka Poštová poukážka A na takýchto rôznych tradično - netradičných podkladoch môžeme získať do zbierky podpisy a rukopisy slávnych osobností. Na týchto obrázkoch vidíte poštovú poukážku vyplnenú českou herečkou Helenou Růžičkovou. Vyplnený peňažný poukaz alebo podpísaná listová doručenka su veľmi vhodným a milým doplnkom autogramu, prípadne ak obsahujú kompletný autogram osobnosti, sú rovnocennou položkou v zbierke k ostatným autogramom.
    Osobné poznámky Jack London Na ďalších obrázkoch je bankový šek vyplnený spisovateľom Jackom Londonom. Takto vyplnený šek je plnohodnotným autografom v zbierke. Rukou písané poznámky, ako napríklad tie od Heleny Růžičkovej (na obrázku vpravo), by som odporúčal len ako doplnok autogramu alebo autografu.




    Späť


    10.2 - Textílie, drevo, sklo, kov...

    Pre komplexnosť uvádzam, že osobnosti sa cielene alebo náhodne podpisujú na rôzne podklady. Sochár vyryje svoj podpis do sochy, maliar parafuje svoj obraz na plátne, dreve, na skle. Fanúšikovia si dávajú podpisovať tričká, šiltovky, košele, hokejky, tenisové a kriketové loptičky, športové dresy, opasky a podobne. Všetko sa dá uložiť do zbierky, aj keď to chce viac priestoru. Len jeden podklad sa do zbierky veľmi ťažko zaradzuje - podpis na ľudskom tele. Ak si dá fanúšik podpísať ruku, chrbát, hruď, je len otázkou času, kedy sa umyje a autogram sa stratí do nenávratna. Môže zostať snáď len fotografia dokumentujúca skutočnosť, že autogram existoval.




    Späť


    10.3 - Autogramy realizované ústami, nohou, odtlačok ľudského tela

    Phillip Carl Jablonski Málokto sa dnes pozastaví nad tým, že autogram sa môže poskytnúť inak ako rukou. Ruku s perom, fixkou, ceruzou si každý okamžite predstaví. Dokážeme sa však zamyslieť nad tým, že sú medzi nami ľudia, ktorí nemali v živote toľko šťastia ako my a narodili sa bez rúk. Alebo sú po chorobe, úraze ? A predsa sa dokážu podpísať. Nohou, ústami. Dokážu dokonca maľovať, kresliť, hrať na hudobné nástroje, pracovať, žiť. Z týchto mojich slov vyplýva, že autogram nemusí byť nutne zrealizovaný pravou alebo ľavou rukou. Na výslednom efekte to nakoniec ani nemusíme zistiť akou cestou autogram vznikal.
    Mnoho ľudí sa ma pýta, či obkreslená ruka, odtlačky prstov, dlane, chodidla, pier a podobne, patria do zbierky autogramov. Tu zastávam názor, že v žiadnom prípade sa nejedná o autogram. Avšak ide o prejav osobnosti, ktorý môže byť skvelým ilustračným (raritným) doplnkom autogramu v zbierke.
    Na obrázku je signovaná kresba s obkreslenou rukou a odtlačkami prstov Phillipa Jablonskeho.




    Späť


    11 - Autogramy vrahov. Áno, či nie ?

    Richard Ramirez Josif Stalin Zaradiť autogramy vrahov a násilníkov do zbierky ? Ano ? Nie ? Myslím, že medzi zberateľmi, laickou i odbornou verejnosťou by som našiel zastáncov tak odpovede áno, ako aj odpovede nie. V tomto prpade by som nechal rozhodnutie na zberateľovi samotnom. Práve pre existenciu rozdielnosti názorov a prístupov k tejto problematike. Niekto sa Vás opýta, ako je možné, že máte v zbierke autogram Richarda Ramiréza ? Veď je to vrah, ktorý zavražil viac ako desať ľudí. Ale ten človek sa nepozastaví nad tým, že máte v zbierke aj autogram J.V.Stalina, ktorý má na svedomí milióny ľudských životov. Stalina vníma ako historickú osobnosť, Ramireza ako žijúceho vraha vo väzení. Aký je medzi týmito osobami rozdiel ? Etický žiadny. Obidvaja sú vrahovia.
    Som hlboko presvedčený, že žiadny človek, ktorý sa stretol s krutosťou stalinského režimu alebo je príbuzný obetí Richarda Ramireza, si ich autogramy nikde nevystaví. Z absolútne pochopiteľných ľudských dôvodov. Pre nestranného a odborne cítiaceho zberateľa autogramov, sú to zaujímavé artefakty do zbierky, ktoré s osobným životom zberateľa nemajú nič spoločné. Píšem o spoločnosťou akceptovaných a rešpektovaných ľudí, ktorí majú svoje hobby. A tým je zbieranie autogramov. Nepíšem tu o ľuďoch, ktorí v takýchto osobnostiach vidia svoj vzor myslenia, správania alebo nebodaj konania.
    Na obrázku vľavo list napísaný Richardom Ramirézom, na obrázku vpravo podpísaná fotografia J.V.Stalina.




    Späť


    12 - Odmietnutie autogramu

    Odmietnutie autogramu Odmietnutie autogramu Každý zberateľ autogramov sa skôr alebo neskôr stretne so skutočnosťou, že sú osobnosti, ktoré autogramy neposkytujú. Majú na to rôzne dôvody. Kráľovským veličenstvám to nedovoľuje protokol. Autogramy sa poskytujú len na charitatívne účely (hudobný skladateľ Andrew Lloyd Webber), spisovatelia podpisujú výlučne svoje knihy (Stephen King), podpisujú sa listy, kartičky - nie fotografie (Agatha Christie, Danielle Steel), autogramy dávajú len priateľom a rodinným príslušníkom (Greta Garbo, Michael Douglas), neradi poskytujú autogramy a sú tým medzi zberateľmi povestní (Bruce Willis, Louis de Funés) alebo vôbec neposkytujú autogamy a preto tieto podpisy sú medzi zberateľmi veľmi vzácne a cenené (spisovatelia J.D.Sallinger, Graham Green).
    Zberateľ je poväčšine sklamaný, keď na svoju žiadosť odpoveď nedostane. Alebo ak mu príde fotografia s natlačeným alebo prefoteným autogramom. Je to práve sklamanie, ktoré nemilosrdne vystrieda radosť a napätie z očakávania pri otváraní obálky. Existuje chvíľa, kedy radosť a napätie vystrieda nielen sklamanie a smútok, ale aj počudovanie. A to vtedy, keď Vám osobnosť prostredníctvom svojej sekretárky alebo tajomníka napíše, že neposkytuje autogramy. Vtedy si pomyslím, že keď si niekto dal tú námahu, že zakúpil obálku, napísal list, kúpil známku, odniesol list na poštu, tak tam mohol priložiť aj autogram. Ale zberateľ nie je na to, aby rozhodoval za osobnosť.
    Ako ilustráciu uvádzam na obrázkoch dva príklady oznamu, že osobnosť autogram neposkytuje. Vľavo je to lístok s oznamom od spisovateľa Grahama Greena a vpravo list od herečky Katheriny Hepburn. A v takýchto prípadoch čaká na zberateľa strastiplná cesta získania autogramov z iných zdrojov. Ale potom tá radosť, keď ho získame. Že ?




    Späť


    13 - Žiadosti o autogramy neexistujúcim osobnostiam

    Neexistujúce osobnosti
    Je niekoľko svetových "osobností", ktoré reálne neexistujú. Nemyslím teraz tých ľudí, ktorí žili pred vekmi, zomreli a stali sa legendami. Pretože títo ľudia mohli po sebe zanechať nejaký písomný odkaz, literárne dielo, alebo čokoľvek, čo charakterizovalo ich život. Teraz myslím napríklad na literárnych hrdinov, ktorí sa svojou popularitou stali súčasťou mnohých ľudských životov. Mnoho ľudí sa dokázalo so svojim hrdinom natoľko zžiť, že uverili, že ich hrdina je reálny, žije, niekde má svoj domov. Takýmto hrdinom sa pre mnoho generácií stal Sherlock Holmes. Literárny detektív spisovateľa sira Arthura Conana Doyla. Dosiahol obrovskú svetovú popularitu. Mnoho ľudí naozaj verilo, že má svoju kanceláriu na povestnej Baker Street č. 27 v Londýne a začali tam prichádzať listy. Keďže nemal kto na tieto listy odpisovať, postupne ich pošta doručovala do vydavateľsva. Odtiaľ odpisovali sekretárky fanúšikom, že postava Sherlocka Holmesa je vymyslená. Ľudia neuverili. A tak nezostávalo nič iné, len otvoriť imaginárku detektívnu kanceláriu a na listy fanúšikov odpovedať. Zdá sa to neuveriteľné ? Ale je to tak. Ja som tam skúsil napísať z recesie v roku 1981. Ako vidíte na obrázku, odpoveď som dostal.
    Medzi ďalšie literárne postavy, ktorým ľudia píšu, patrí komisár Maigret. Ale netreba ísť ďaleko. Len si spomeňte na svoje detstvo. Nenapísali ste nikdy Ježiškovi ? :-)




    Späť


    14 - Spoločnosti zaoberajúce sa pravosťou autogramov

    Pravosťou (originalitou) autogramov sa zaoberajú všetky svetové aukčné siene a každá serióznejšia aukčná spoločnosť, ktorá sa zaoberá nákupom a predajom autogramov. Galérie, múzeá, výstavné spoločnosti zamestnávajú tímy odborníkov, grafológov, historikov, historikov umenia, technikov a expertov, ktorí po odbornej expertíze vydajú písomné vyjadrenie k pravosti autogramu (certifikát autenticity).
    Okrem aukčných siení sa pravosťou autogramov zaoberajú aj iné spoločnosti. Tieto posudzujú originalitu autogamov na základe požiadaviek zákazníkov, obchodíkov alebo zberateľov autogramov. Najznámejšia a najrenomovanejšia je americká spoločnosť PSA/DNA - autorizačné služby.




    Späť

    15 - Publikácie o autogramoch

    Publikácia Sbíráme autogramy z roku 1984 Publikácia Sbíráme autogramy slavných z roku 1995

    Doposiaľ evidujem, že boli vydané tri publikácie o zbieraní autogramov. V prípade, že máte vedomosť o ďalších publikáciách vydaných v Čechách alebo na Slovensku, prosím, dajte mi vedieť, rád zverejním informácie o nich na svojej stránke.
    V roku 1984 vtedajší Klub sběratelů kuriozit Ústředního domu železničářů v Prahe vydal pre svojich členov veľmi zaujímavú publikáciu pána Antonína Skládala Sbíráme autogramy. Publikácia je formátu A5 a má 178 strán. Vyšla v náklade 700 kusov.
    Druhú publikáciu pod názvom Sbíráme autogramy slavných vydal pán Milan Halousek v spolupráci s Klubom sběratelů autogramů Praha (nástupca Klubu sběratelů kuriozit Ústředního domu železničářů) v roku 1995. Publikácia je vo formáte A4 a má 73 strán.
    Martin Šimovec : <b>27377 alebo Dotkol som sa hviezd</b> Tretiu publikáciu vydal v roku 2005 Martin Šimovec z Nového Mesta nad Váhom a nazval ju 27377 alebo Dotkol som sa hviezd. Je to 102 stranová publikácia formátu A4 s 21 kapitolami textu a množstvom fotografií. V publikácii autor zhrnul svoje zberateľské úspechy a skúsenosti od roku 1977.

    Časopis Autogram
    Klub sběratelů autogramů Praha vydáva pre svojich členov štvrťročník nazvaný Autogram v rozsahu 50-60 strán.




    16 - Záver

    Neviem, či som týmito riadkami vyčerpal všetky možnosti ako stručne a jasne opísať prácu s autogramami. Každý zberateľ určite nájde ešte mnoho tém a drobností, o ktorých by som sa mohol zmieniť. Mojim cieľom bolo poskytnúť základné informácie o zbieraní autogramov, podeliť sa s čitateľmi mojej webovej stránky so skúsenosťami, ktoré som za dlhé roky zozbieral. A v neposlednom rade, bol by som rád, ak by som niekoho inšpiroval tak, aby sa rozhodol v budúcnosti venovať tejto nádhernej a zmysluplnej záľube. Ak som presvedčil čo i len jediného človeka, moje riadky a myšlienky splnili svoj cieľ.
    A jedna kuriozita na záver. Viete aký je najdrahší a najvzácnejší podpis na svete ? Je to podpis anglického dramatika Williama Shakespeara. Povráva sa, že na celom svete existuje len šesť exemplárov jeho podpisu, ktoré sú expertami potvrdené ako originálne. Ani jeden exemplár sa nenachádza v súkromnej zbierke. Jeden podpis nájdete na listine s hypotékou, druhý na dokumente za majetkový prevod jeho domu, tretí pri Shakespearovej výpovedi na súde a tri podpisy sa nachádzajú v jeho poslednej vôli. Hodnota tohto autogramu sa odhaduje na 3 až 5 miliónov amerických dolárov. Takže ak Vám bude niekto ponúkať podpis Williama Shakespeara, majte na zreteli, že na 99 % pôjde o zalzifikát.



    Upozornenie : Text tejto e-knihy je výlučným vlastníctvom autora, ktorý si vyhradzuje právo poskytovať súhlas k publikácii tohto textu ako celku alebo jeho častí.




    Späť