Maliari / Painters



Stránka/Page
1 , 2


Andy Warhol Andy Warhol
(1928–1987) bol americký maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art. Mal slovenský (rusínsky) pôvod. V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj k masovej tvorbe umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory, umiestnenom v Union Square v New Yorku. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v jeho tvorbe.




Salvador Dalí Salvador Dalí Domenech
(1904–1989) Je najznámejším surrealistickým maliarom. Tridsiate roky predstavujú jeho najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela Mäkké hodiny a Horiaca žirafa - 1935. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva. Okrem obrazov sa Dalí venoval aj knižným ilustráciám, Salvador Dalí z čoho najznámejšími sa stalo 24 ilustrácií k Lautréamontovým spevom Maldorovým, Donovi Quijotovi a Macbethovi a k Božskej komédií. Dalí je taktiež autorom mnohých fantastických publikácií, medzi ktoré patrí aj fiktívny životopis – Tajný život Salvadora Dalího - 1942 alebo Ako sa stať Dalím - 1973. V päťdesiatych rokoch sa venoval navrhovaniu šperkov pre newyorských zlatníkov.

Foto : Salvador Dalí - Denník génia, Votobia, Olomouc 1994



Marc Chagall Marc Chagall
(1886–1985) bol francúzsky maliar a ilustrátor ruského pôvodu. Už v čase do prvej svetovej vojny si vytvoril vlastný nezameniteľný štýl - spájanie fantaskných motívov s kubistickou štýlovou dikciou. Na jeho začiatky obzvlášť vplývali Delaunay a La Fresnay. 1916 vystavuje so skupinou Guľový dolník v Moskve (s Malevičom), po 1917 zastával funkciu komisára pre výtvarné umenie vo Vitebsku, kde založil maliarsku školu. 1922 odchádza cez Berlín do Paríža, kde sa trvalo usadzuje. V dvadsiatych rokoch ilustroval leptami Gogoľove Mŕtve duše, La Fontainove Bájky a Bibliu. V roku 1941 odchádza na pozvanie Múzea moderného umenia do New Yorku. V Paríži žil až do svojej smrti.




Jean Effel Jean Effel
(1908-1982) bol francúzsky výtvarník, karikaturista, ilustrátor a novinár. Vlastným menom François Lejeune. Vyštudoval umenie,hudbu a filozofiu.najviac ho svet pozná ako karikaturistu.Často kreslil pre noviny L´Humanité.Ako jeho najväčšie dielo je označovaný cyklus kresieb Stvorenie sveta, ktorú sfilmoval český režisér Eduard Hofman a nahovoril Jan Werich. Celý cyklus je tvorí púť kníh Nebo a zem, Rastliny a zvieratá, Muž, Žena a Príbeh Adama a Evy. Je autorom karikatúr a kresieb pre tlač, plagátov, knižných ilustrácií. Bol predsedom Spoločnosti francúzsko-československého priateľstva.




James Davis James "Jim" Davis
Nar. 1948 je americký ilustrátor, ktorý vdýchol život kocúrovi Garfieldovi. Keď v roku 1978 začal Jim Davis uverejňovať svoje stripy s Garfieldom v hlavnej úlohe, asi nečakal, že tento leňochod prevtelený do kocúra získa za krátky čas takú obrovskú popularitu. Čitateľom sa páčil Garfieldov cynický humor, jeho lenivosť a pažravosť - vlastnosti, s ktorými sa väčšina z nich môže identifikovať, a onedlho sa kocúr napchával lazaňami na stránkach stoviek denníkov. Obrovská obľuba stripov, teoreticky poskytla široký divácky potenciál pre ich filmové spracovanie a keď animačná technika dospela do štádia, v ktorom je dnes, rozhodol sa Davis, že povolí filmovú adaptáciu.


Karol Barón Karol Barón
(1939-2004) bol jedným z najvýznamnejších surrealistických výtvarníkov Slovenska. V rokoch 1963–69 študoval na VŠVU v Bratislave, kde sa dostal až na piaty pokus. Venoval sa kresbe, maľbe i tapisériám. Jeho obľúbenými postavičkami boli mutanti, somnambuli, homunkulovia či nosatci. Vystavoval po celom Slovensku i v zahraničí, kde sa mu dostalo viac uznania ako u nás. S manželkou sa starali o svoju chorú dcéru a dlho žil vo veľkej núdzi. Za zdravotnú starostlivosť o ňu často platil práve svojimi obrazmi. V roku 1970 sa stal členom surrealistickej skupiny v Československu, čím sa stala jeho tvorba v bývalom Československu nežiaduca. V roku 2004 sa mu dostalo cti vystavovať svoje diela v prestížnej parížskej súkromnej galérii Les yeux fertiles. Tu pripravil prehliadku svojich pastelov z rokov 1968 až 1991. Dva dni po otvorní svojej výstavy ho v parížskych uliciach zrazilo auto a on svojim zraneniam 29. februára podľahol 2004. ( Karol Barón bol po celý svoj život osobným priateľom môjho otca.)




Max Švabinský Max Švabinský
(1873–1962) bol český maliar a rytec. Jeden z najvýznamnejších českých umelcov dvadsiateho storočia, uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rozmanitosť grafických techník. Portrétoval mnohé významné osobnosti tej doby. Max Švabinský je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne Spoločne s Janom Preislerom, Antonínom Slavíčkom a Milošom Jiránkom patrí ku generácii umelcov, ktorí položili základy českého moderného výtvarného umenia dvadsiateho storočia. Švabinský sa veľkou mierou podieľal aj na zviditeľnení českého výtvarného umenia v celej Európe.

Foto : Adrián Swaton



Martin Benka Martin Benka
(1888–1971) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Pseudonym: Marko Betýn; Janko Synevin. Je zakladateľom beach moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe. Venoval sa gobelínovej tvorbe, scénickému výtvarníctvu, hudbe a husliarstvu. V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh, ktoré sú ovplyvnené kubistickou ideou. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied. Je autorom niekoľkých súkromných, nepredajných bibliofílií. Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie. Venoval sa aj tvorbe huslí, v kontexte kubizmu, ktorý sa v našom sochárstve a maliarstve prejavil minimálne. Namaľoval série pohľadníc s textami v esperante alebo na motívy esperanta.




Ľudovít Fulla Ľudovít Fulla
(1902–1980) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Vrcholným dielom je Pieseň a práca - je oslavou práce roľníka a slovenského ľudu. Fulla je významný aj svojou bohatou ilustračnou tvorbou pre deti a mládež.




Mária Medvecká Mária Medvecká
(1914–1987) bola lovenská maliarka, predstaviteľka slovenského realistického impresionizmu, maliarka Oravy. Po maturite v Košiciach študovala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. Po vojne pokračovala v štúdiu na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a v Prahe u profesora Želibského. Od 50. rokov minulého storočia sa venovala i angažovaným témam socialistického realizmu obrazmi industrializácie a budovania socialistickej spoločnosti.




Vincent Hložník Vincent Hložník
(1919-1997) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ svojbytného expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Ilustroval vyše sto diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny.




Albín Brunovský Albín Brunovský
(1935–1997) bol slovenský maliar, grafik a ilustrátor, predstaviteľ imaginatívneho realizmu. Patril k najvýznamnejším slovenským grafikom a ilustrátorom konca 20. storočia. V tvorbe rozvinul poetiku imaginatívneho realizmu, poznamenanú občas iróniou. Zaoberal sa maľbou na drevo miniaturistickou technikou; často používal techniku farebného leptu a akvatinty. Ilustroval knihy pre dospelých aj pre deti.




Jozef Baláž Jozef Baláž
(1923-2006) bol významný slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor, nestor slovenskej známkovej tvorby. Patrí k najplodnejším autorom slovenských poštových známok a najvýznamnejším tvorcom známkovej grafiky. Ako prví spolu s Albínom Brunovským (1935-1997) a neskôr aj s Martinom Činovským (1953) rozvíjali tradície slovenskej známkovej tvorby založenej v roku 1957 ešte v českom prostredí. Svoje prvé známkové grafiky vytvoril ako 34 ročný ešte v 50. rokoch dvadsiateho storočia, v rámci bývalého Československa. Tri prvotiny,výtvarné pôsobivé známky z emisie 10. výročie TANAPu. Ako ilustrátor bol vždy dôsledný, obsiahly a obsažný. Ilustroval vyše jeden a pol tisíc poviedok najrozličnejšími technikami. Najviac si vážil ľudskú dôstojnosť a slobodu, čo neraz možno cítiť aj z jeho diel.




Cyril Bouda Cyril Bouda
(1901–1984) bol český maliar, grafik rozsiahlej pôsobnosti, ilustrátor bibliofílií, kníh pre deti i pre dospelých, tvorca poštových známok, divadelných výprav, farebných okien, návrhov a gobelínov.




Ignác Bizmayer Ignác Bizmayer
Nar. 1922 je slovenský keramikár, národný umelec. Vyrastal v obci Košolná. V detstve sa stretol s moravským keramikárom a znalcom habánskej fajansy Heřmanom Lansfeldom. Vo svojom diele sa sústredil na figurálnu tvorbu, keramickú plastiku, úžitkovú dekoratívnu keramiku. Vychádzal z ľudového umenia, obnovil habánsku keramickú tradíciu. V jeho umeleckej tvorbe možno vidieť život, prácu, zvyky a obrady slovenského ľudu. Stvárnil postavy muzikantov, remeselníkov, svätcov, vinohradníkov, tanečníkov. Medzi najznámejšie diela patrí cyklus Vinohradnícky rok z rokov 1954-1958 a Vinohradnícka lajtra z roku 1986. Jeho práce sú vystavené v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre a v Galérii Ignáca Bizmayera nachádzajúcej sa v modranskej rotundovej bašte.




Karel Svolinský Karel Svolinský
(1896-1986) bol významný český maliar, grafik a ilustrátor. Ťažiskom jeho tvorby je kresba inšpirovaná ľudovými tradíciami, folklórom a prírodou. Okrem kresby sa venoval voľnej, drobnej (Ex libris) a úžitkovej grafike (plagáty, bankovky, známková tvorba), pri ktorej tvorbe experimentoval s grafickými technikami. Typickou grafickou technikou je pre neho drevoryt a drevorez. Vynikal tiež v knižnej grafike a ilustrácii.


Jozef Šturdík Jozef Šturdík
(1920-1992) bol významný slovenský maliar, kresliar a hlavne ilustrátor. Spočiatku sa venoval tvorbe figurálnych štúdií a zátiší. Od konca 40. rokov dominoval u neho impresívny, poetizujúci prejav v krajinomaľbách, kresbách a ilustráciách. Čoskoro sa prepracoval k vlastnému štýlu, v ktorom inklinoval k osobitému lyrizmu. Prehĺbil ho v krajinárskych a figurálnych kompozíciách a zátišiach. Rozvíjal kresbu uhľom, pastelom a v kombinovaných technikách. Svoju ilustračnú invenciu potvrdil súborom 18 listov uhľokresieb k Máchovmu Máju z roku 1962. K osobitému impresívnemu realizmu sa dopracoval v 70. rokoch v cykle obrazov Verše na palete. Jozef Šturdík je autorom básnickej zbierky Polokružie (1971).




Jaroslav Vodrážka Jaroslav Vodrážka
(1894-1984) bol ilustrátor, grafik, maliar, spisovateľ, výtvarný pedagóg. V r. 1923 - 1939 pôsobil v Martine. Vyučoval na gymnáziu kreslenie, ilustroval knižné vydania MS a detské časopisy, organizoval typografické kurzy. Ilustroval Hronského rozprávky o zvieratách (Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik a i.) Podieľal sa aj na výstavbe Martina, založil Okrášľovací spolok, navrhol situovanie evanjelickej fary. V roku 1939 odišiel do Prahy.




Jan Zrzavý Jan Zrzavý
(1890–1977) bol český výtvarník, predstaviteľ modernej avantgardy. Jeden z vrcholných predstaviteľov modernej českej maľby. Zakladajúci člen skupiny Sursum, člen Spolku výtvarných umelcov Mánes, Tvrdošijných, Umeleckej besedy, Združenia českých umelcov grafikov Hollar.




Miloš Alexander Bazovský Miloš Alexander Bazovský
(1899–1968) bol významný slovenský maliar, jeden z najreprezentatívnejších predstaviteľov slovenského maliarstva a grafiky 20. storočia. Jeho inšpiráciou bolo ľudové umenie. Vytváral sugestívne diela baladickej poetickosti. Pre svoj novátorský umelecký prejav patrí k zakladateľom slovenskej moderny. Jeho diela patria na Slovensku medzi najžiadanejšie.




Július Bártfay Július Bártfay
(1888–1979) bol slovenský sochár. Je zakladateľskou osobnosťou slovenského sochárstva v medzivojnovom a povojnovom období. Za umeleckého stolára sa vyučil v Nitre. V rokoch 1913 až 1914 pracoval vo Viedni, kde ho poverili prípravou výzdoby výstavného pavilónu mesta na svetovú výstavu vo francúzskom Lyone. Ako vojak v roku 1916 realizoval pomník padlým v sedmohradskom mestečku Szerdahely (dnes Rumunsko). V rokoch 1920 až 1923 študoval v Paríži. Na čas sa vrátil do Nitry, odkiaľ v roku 1926 odcestoval na študijný pobyt do Ríma. Druhý parížsky pobyt absolvoval v rokoch 1928 až 1930. Tento pobyt mu umožnil zúčastniť sa na kolektívnej kompozícii pomníka generála Alveara pre Buenos Aires. Od roku 1930 sa natrvalo usadil vo svojom rodnom meste. So sochárom Alexandrom Fintom realizoval mramorové monumentálne súsošie Padlým v I. svetovej vojne, ktoré je umiestnené v nitrianskom parku na Sihoti. V Nitre vytvoril aj iné hodnotné sochárske diela, napríklad Beethowena, Paganiniho, Dvořáka, Smetanu. Po druhej svetovej vojne zmenil námety svojej tvorby, aby zodpovedali predstavám vládnucich komunistických činiteľov. Z tohto obdobia sú známe jeho diela ako Partizán, Tankista či Hutníci. Ako jeden z prvých uplatnil princípy expresívneho, dynamického a sochárského výrazu.





Stránka:
1 , 2

Page up