JAN SAUDEK






Jan Saudek Jan SAUDEK
Narodil sa 13. mája 1935 v Prahe ako mladší z dvojičiek s bratom Karlom, dnes známym výtvarníkom. Do svojich 15 rokov navštevoval školu vo svojom rodnom meste. Jeho otca nacisti odviedli do koncentračného tábora v Terezíne, kde zomrelo jeho ďalších šesť bratov. Práve kvôli svojmu židovskému pôvodu sa do koncentračného tábora dostali na území Poľska i Ján s bratom Karlom. Bol to špeciálny koncentračný tábor pre dvojčatá v Oswienčime. Spomienka na toto obdobie sa odráža v jeho živote i v neskoršej tvorbe. Tento koncentračný tábor sa smutne preslávil aj vďaka doktorovi Mengelemu, známemu ako Doktor smrť.
Na konci vojny sa bratia Saudkovci dostali z koncentračného tábora na slobodu. Tesne po vojne, kedy sa situácia upokojila, sa Jan dostal do kontaktu s americkými komiksami a rôznymi, vtedy ešte neznámymi časopisami. Dozvedá sa o svetových osobnostiach ako Evita Perón, Margaret Bourke-White, Eugen Smith či Gisele Freunds, ktorými sa necháva inšpirovať. Prvé povojnové roky sa zaujímal aj o české umenie. V tomto období ho zaujal spevák Frankie Lain. Asi v priebehu roka 1950 dostal svoj prvý fotoaparát. Jan Saudek O rok neskôr aranžoval a koloroval jedny zo svojich prvých fotografií. Najprv sa stretol s ostrou kritikou. Napríklad ich rodinný lekár, ktorému tieto fotografie Janova matka ukazovala, ich okomentoval bez akýchkoľvek servítok, že je to hnusné, gýčovité a nemoderné. Kvôli tomu Saudek na čas prestal s fotografovaním. Po niekoľkých rokoch sa mu tieto obrázky dostali do rúk a videl ich opäť z iného pohľadu a úplne inak. Teraz si všímal ako sú krásne a ako je z nich cítiť dych mladosti. V roku 1955 absolvoval základnú vojenskú službu.
Dnes spomína ako znovu zažil veľký pocit bezmocnosti, keď bol pri nočnom vojenskom cvičení vyslaný so správou mimo kasární a uviazol v pasci drôtov. Intenzívne sa snažil zo zamotaných drôtov vyprostiť. Pripomenulo mu to koncentračný tábor. Tento pocit bezmocnosti ho vraj sprevádza po celý jeho život. Ku koncu 50. rokov začal byť spolu s bratom ovplyvnený Talianskom. Sledovali talianske filmy a jazdili na talianskom skútri. V roku 1959 sa oženil s Máriou, od ktorej dostal fotoaparát Flexaret 6×6, s ktorým pracuje dodnes. S Máriou mal dvoch synov. Samuela a Dávida. Jan Saudek V 60. rokoch sa mu dostal do rúk katalóg výstavy Family of Man, ktorá ho inšpirovala a predsavzal si, že takú knižku o rodine človeka nafotí tiež. V tej dobe sa začínajú vo svete hudby objavovať mená spevákov ako sú Roy Orbison či The Rolling Stones. Bola to doba rock and rollu, ktorý ho takisto inšpiroval. Ku koncu 60. rokov začal viac cestovať. Navštívil New York a mnoho významných miest, ktoré na jeho tvorbu silno zapôsobili. Jeho cestovanie a zvláštny spôsob života sa odrazil v tom, že keď sa vrátil domov z ciest, deti ho nespoznávali. V tejto dobe sa zároveň stretáva s legendárnymi Simonom & Garfunkelom, ktorých melódie obdivoval.
Celé 70. roky boli v znamení samoty a smútku. Bál sa o syna Davida, ktorý bol ťažko chorý. David sa nakoniec uzdravil. V roku 1972 Saudek našiel MÚR, ktorý sa stáva symbolom a ktorý sa neskôr v jeho dielach často vyskytuje. Vtedy si ešte neuvedomoval, aký to v jeho ďalšej tvorbe bude mať význam. Približne o rok neskôr začína maľovať a písať. V 70. rokoch prežíva veľmi veľa krátkych známostí, z ktorých má dokonca aj niekoľko detí. V roku 1976 zomiera jeho otec. Jan Saudek Koniec 70. rokov bol pre neho v znamení depresií a beznádeje, ktoré ho dokonca prinútili až k myšlienkám na samovraždu. Avšak trochu radosti ho v týchto čiernych a smutných rokoch nakoniec postretlo. Stretáva sa s Gisele Freundsovou, ktorá mu dá ROLLEIFLEX, s ktorým vtedy fotila Evita Perón.
Začiatkom 80. rokov dostal svoju prvú veľkú odmenu vo výške tisíc dolárov, čo sa rovnalo jeho celoročnému platu robotníka, ktorým v tejto dobe ešte stále bol. Po tomto úspechu nastal obrat k lepšiemu a zároveň skončila jeho každodenná drina v továrni. Zapríčinila to skutočnosť, že k jeho veľkej radosti dostal legitimáciu Fondu československých výtvarných umelcov. A práve od tej doby sa cítil viac slobode. V týchto rokoch sa prvýkrát ocitol na nudistickej pláži a bol ohromený, ako sme, my ľudia, krásni, ale i absolútne úbohí. Z nudistickej pláže začal čerpať veľkú inšpiráciu pre svoje fotografie. V 1985 roku mu bol pridelený malý podkrovný byt, kde mal len veci nevyhnutné pre svoj život - fotokomoru, posteľ a stôl.
O rok neskôr sa pokúsil o samovraždu, ktorá sa mu naštastie nevydarila. V roku 1987 sa mu narodilo ďalšie dieťa s inou ženou. Tiež tohto leta uprostred noci stretol svoju kedysi najmilšiu dcéru Karolínu. Nepoznali sa navzájom, naposledy ju videl pred mnohými rokmi ako dieťa.
O niekoľko rokov neskôr došlo k nemilej udalosti, keď mu niektorí členovia rodiny zabavili negatívy a začali ho vydierať. Boli si veľmi dobre vedomí, čo tieto negatívy pre neho znamenajú. Po piatich mesiacoch súdnych sporov dostal svoje negatívy späť. Jan Saudek V roku 1988 sa stal kandidátom Zväzu výtvarných umelcov a v tomto roku sa snažil tvoriť trochu inak. V 80. rokoch sa v jeho snímkach vyskytujú protikladné pocity - vzťahy lásky a nenávisti, úprimnosti a faloše, krásy a škaredosti, mladosti a staroby. Vo svojich dielach zobrazoval všetko, čo sa týkalo šťastia, rodiny a domova. Začiatkom 90. rokov bol Jan Saudek veľmi populárny hlavne v zahraničí.
Bol vybraný filmovú spoločnosťou Febio pre projekt GEN (100 Čechov dneška) . O niekoľko málo rokov neskôr vystavuje svoje fotografie naposledy vo svojej vlasti. Z výstavy bol výťažok 7 miliónov 200 tisíc korún. Túto sumu dáva na dobročinné účely. V roku 2005 nakladateľstvo Slovart vydalo výpravnú knihu Saudkových obrázkov. Súčasne jeho priateľka Sára pripravila a zorganizovala k jeho 70. narodeninám ako darček veľkú výstavu. Kniha sa okamžite vypredala a Saudek zažíva znva veľké úspechy. A hoci pôvodne už v Čechách nechcel vystavovať, v roku 2005 v dome U bieleho jednorožca na Staromestskom námestí prebehla prehliadka jeho tvorby The Best of Jan Saudek.
V roku 2006 dostal za šírenie dobrého mena vlasti v zahraničí od ministra kultúry vyznamenanie Artis Bohemiae Amicis, ktoré dostal spolu so spisovateľmi Vladimírom Körnerom a Milanom Kunderom. Začal portrétovať známe osobnosti, včítane sto portrétov členov činohry, baletu a opery (v roku 2006). Väčšina fotografií je kolorovaná.
Jan Saudek začal najskôr fotografovať sám seba, neskôr svoje fotografie inscenoval. Zo začiatku jeho tvorby sa venoval zachyteniu materstva a otcovstva. So svoju ženou Máriou mal dvoch synov, ktorí sú predmetom jeho fotografovania v období ich detstva i dospievania.
V 80. rokoch jeho tvorbe dominuje MÚR. Jeho diela sú erotickejšie a provokatívnejšie. Vyjadrujú vzťahy medzi mužom a ženou a to ako lásku a príťažlivosť, tak aj nenávisť až agresivitu. Námetom jeho fotografií sú mladé dievčatá, dospelé krásne ženy, i korpulentné staršie dámy.
V 90. rokoch pracoval Saudek na cykle Karty, čo boli polonahé ženy naproti sebe spojené v páse, podobne ako na hracích kartách. Ďalším jeho obľúbeným motívom je otvorené okno a pred ním žena, muž či milenci v rôznych situáciách. V tomto období je jeho tvorba oveľa viac erotická, veľmi živočíšna až perverzná. Saudek je motivovaný telami žien rôznych tvarov, od príliš chudých, cez naozaj obézne až po rôzne zdeformované.
Jan Saudek nie je len fotografom, ale aj maliarom. Jeho maľby sú väčšinou inšpirované jeho fotografiami. Dielo Jana Saudka je kontroverzné a provokatívne, možno obsahuje aj rad oznámení, ale je určite oslavou človečenstva.








Page up