Stránka/Page
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri


Tomáš Hanák Tomáš Hanák
Nar. 1957 je český herec. V mladosti veľa cestoval. Dva roky dokonca trávil s rodinou na Kube. Po návrate študoval na gymnáziu a Vysokej škole ekonomickej, odbor zahraničný obchod. Bol však vylúčený z politických dôvodov (obvinenia z čítania manifestu Charty 77). Pokúsil sa teda dostať na DAMU, čo sa mu nepodarilo. Počas svojho života vystriedal mnoho profesií. Nakoniec sa ale predsa len dostal k herectvu a to v nezávislom divadle Sklep, kde pôsobí od roku 1977 nielen ako herec, ale aj ako autor. Svoju charizmu uplatnil aj pred kamerou. Hral napríklad vo filmoch Bony a klid, Kopytem sem, kopytem tam, Vďaka za každé nové ráno, Pasti, pasti, pastičky, Škriatok a v mnohých ďalších. Okrem iného si zahral aj v hollywoodskej dobrodružnej fantasy snímke Kliatba bratov Grimmovcov. Okrem herectva pôsobí aj ako hudobník. Hrá s kapelou MTO Univerzál Praha. Známy je aj ako moderátor. Magazínom SPY bol dvakrát vyhlásený ako najsexy muž roka.


Jiří Bartoška Jiří Bartoška
Nar. 1947 je český herec. Popularitu mu priniesli úlohy mužských hrdinov v mnohých českých filmoch, napríklad Příběh lásky a cti, Stíny horkého léta, Je třeba zabít Sekala a v televíznych seriáloch, napríklad Sanitka (1985). Do jeho filmografie patria aj tituly Všichni moji blízcí, televízny film Ideální manžel, Bolero , Anděl Páně, česko-nemecko-slovenský koprodukčný film Príbehy obyčajného šialenstva a ďalšie. V rokoch 1994-98 pôsobil ako prezident Nadácie Film-Festival Karlovy Vary a od roku 1998 ako zakladateľ, neskôr prezident a.s. Film Servis, ktorá sa podieľa na organizácii Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Vo filmoch Všichni moji blízcí a Babí léto (2001) bol producentom. Jeho herecké umenie odmenili v roku 1999 cenou Český lev za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Všichni moji blízcí. Za rolu vo filme Je třeba zabít Sekala ho nominovali na cenu za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Účinkoval tiež v romantickej komédii Líbáš jako Bůh.


Jana Brejchová Jana Brejchová
Nar. 1940 je česká herecká legenda. V roku 1956 sa objavila v menších úlohách vo filmoch Zlatý pavouk, Vina Vladimíra Olmera a Roztržka. V roku 1957 vytvorila druhú hlavnú úlohu v tragikomédii Štěňata. Po nej nasledovala historická dráma Vlčí jáma. Medzinárodný úspech jej priniesla postava študentky Jany v okupačnej dráme Vyšší princíp (1960), za ktorú získala Striebornú plachtu na MFF v Locarne. Svoje najvýznamnejšie postavy vytvorila vo filmoch Každý den odvahu (1964) a Návrat ztraceného syna (1966). Úspech mala i v komédiách - Barón Prášil, Kdyby tisíc klarinetů, Zabil jsem Einsteina, pánové. Priamo pre ňu boli napísané aj úlohy v populárnych komédiách Zdeňka Podskalského Ženu ani květinou neuhodíš, Ďábelské líbánky, Noc na Karlštejně. Preslávila ju aj dráma Mladý muž a bílá velryba (1978). Psychologicky náročné úlohy žien zahrala v snímkach Schůzka se stíny, Zánik samoty Berhof, Skalpel, prosím. Po roku 1989 sa objavovala vo filme iba zriedkavo - Hrad z písku, Návrat ztraceného ráje, Početí mladšího bratra. Za postavu matky v Hřebejkovej Krásce v nesnázích (2006) získala Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.


Regina Rázlová Regina Rázlová
Nar. 1947 je česká herečka a podnikateľka. Najpopulárnejšia bola v 80. rokoch. V roku 1965 vyštudovala Strednú priemyselnú školu filmovú (Odbor produkcia) v Čimeliciach a herectvo študovala na Divadelnej akadémii (DAMU) u profesora Miloša Nedbala. Svoju hereckú dráhu začínala v divadle Jaroslava Průchu v Kladne. Od roku 1980 bola členkou činohry Národného divadla v Prahe. Zlom nastal v jej kariére v 90.rokoch, keď bola vyhodená z Národného divadla (údajne kvôli politickej minulosti jej otca). V ďalších rokoch robila predavačku i upratovačku. Neskôr bola predsedníčkou predstavenstva firmy Skloexport. V roku 1998 bola zadržaná políciou kvôli údajnému zneužitiu informácií v obchodnom styku. Súdny spor skončil v roku 2007 jej oslobodením. Dnes je invalidnou dôchodkyňou. Bola manželkou herca Petra Štěpánka a neskôr herca Petra Olivu. Z filmografie : Utrpení mladého Boháčka, Hodíme se k sobě, miláčku...?, Parta hic, Ten svetr si nesvlíkej, 30 případů majora Zemana, Panoptikum města pražského, Létající Čestmír, Malý pitaval z velkého města, Nejmladší z rodu Hamrů.


Šárka Vojtková Šárka Vojtková
Nar. 1973. Od pätnástich rokov robila modelku brnenskému fotografovi Jeffovi Kratochvílovi. Ten bol v tej dobe dvorným fotografom herca Bolka Polívku a jeho manželky Chantal. Práve on odporučil Šárku k účasti v konkurze na postavu prostitútky v pripravovanej komédii Věry Chytilovej Dědictví aneb Kurvahošigutntag. Písal sa rok 1992 a do kín bol uvedený tento zrejme najslávnejší snímok Bolka Polívku, v ktorom zaujala koketná blondínka Irenka Fojtíková svojou postavou nejedno mužské oko. Je bohužiaľ veľká škoda, že jej predstaviteľka sa už potom v žiadnom ďalšom filme neobjavila. Šárka dlhé roky žila v talianskej Modene. Nasledovala tam svoju lásku a roky pracovala v modelingu. Svoje aktivity v súčasnosti v Talianksu presmerovala na textilný a módny priemysel, ale znovu zatúžila po rodnej vlasti. Svoje podnikateľské aktivity v Taliansku si ponechala, trvalo však žije opäť v Čechách pri Brne.


Magda Paveleková Magda Paveleková
(1931-2015) bola slovenská herečka. V Maďarskom meste Köszeg študovala na evanjelickom gymnáziu. V roku 1956 ukončila bratislavské konzervatórium, kde študovala hru na klavír. Ešte počas stredoškolského štúdia sa stala členkou divadla v Nitre. Po 17 rokoch pôsobenia v nitrianskom divadle odišla do Bratislavy. Pôsobila dlhodobo na Novej scéne, odkiaľ nakoniec odišla do dôchodku. V populárnom maďarskom kreslenom seriáli Miazgovci úspešne nadabovala pani Miazgovú. Viac ako 10 rokov hrala postavu Matky predstavenej v divadelnej hre Mníšky. Z filmov sú najznámejšie snímky Pacho, hybský zbojník (1975), Stratená dolina (1976), Mandragora (1979), Zločin a pokánie (1982), Chrobák v hlave (1983), Keď báčik z Chochoľova umrie (1990). V roku 2013 bola uvedená do Siene slávy.


Ondřej Vetchý Ondřej Vetchý
Nar. 1962 je český herec a člen Českej filmovej a televíznej akadémie. Na plátne debutoval v roku 1981 epizodnou rolou vo filme Neříkej mi majore. Na prvú hlavnú rolu si musel počkať do roku 1988, kedy natočil svoj Dům pro dva. Za svoj výkon bol ocenený Európskou filmovou cenou Félix. A tým sa strhla lavína jeho výkonov v hlavných rolách. Tragický hrdina v Lete asfaltového holuba, mladý Emil vo Weissovom Marta a já, exkluzívna rola v anglickom filme s Anthonym Hopkinsom Proces alebo namyslený princ Velemír v Kouzelném měšci. Vďaka svojej citlivosti, charizme a veľkej fyzickej energii dokázal svoje postavy posunúť aj smerom k ironickému nadhľadu - Černí baroni, Golet v údolí. Ondřej sa svojho Františka Slámy v Tmavomodrém světe chopil s bravúrou profesionálneho herca a spolu s tromi nomináciami na Českého leva (Golet v údolí, Kolja, Báječná léta pod psa) vo vrecku sa stal jednou z najvýraznejších osobností súčasnej českej hereckej scény.


Magda Vášáryová Magda Vášáryová
Nar. 1948 je slovenská herečka a diplomatka. Už v pätnástich rokoch bola obsadená do detskej role vo filme Senzi mama (1963). Preslávila ju titulná postava vo filme Františka Vláčila Markéta Lazarová a čoskoro sa stala jednou z najpopulárnejších herečiek. Magda Vášáryová Z početných filmových úloh boli významné najmä snímky Radúz a Mahulena, Zbehovia a pútnici, Princ Bajaja, Rusalka, Postřižiny. V roku 1977 podpísala spolu s ďalšími umelcami tzv. antichartu. Po roku 1989 sa stala veľvyslankyňou ČSFR v Rakúsku, v máji 1999 neúspešne kandidovala na úrad prezidenta Slovenské republiky... Hovorí plynulo šiestimi jazykmi.


Dagmar Havlová Dagmar Veškrnová-Havlová
Nar. 1953 je česká herečka, manželka bývalého českého prezidenta Václava Havla. V priebehu dvadsaťročnej kariéry hrala vo viac než 50 filmoch a 200 televíznych inscenáciách. Získala viacero ocenení. Dagmar Veškrnová V roku 2005 jej na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach udelili cenu Hercova misia. Dagmar Havlová Z filmografie : Nemocnice na kraji města, Holky z porcelánu, Co je doma, to se počítá, pánové, Upír z Feratu, Buldoci a třešně, Návštěvníci, Bambinot, Ohnivé ženy se vracejí, Chobotnice z druhého patra, Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Dědictví aneb Kurvahošigutentag, Život na zámku.


Jana Synková Jana Synková
Nar. 1944 je česká herečka, nášmu publiku predovšetkým známa ako promovaná psychologička Jiřina Kudláková z projektu Jaroslava Soukupa Byl jednou jeden polda... Od roku 1978 pôsobí v Prahe v divadle Ypsilon. Pred filmovou kamerou stála prvýkrát už počas štúdií, kedy hrala v študentskom filme FAMU Motýľ (1965). V televízii dostala prvú výraznú príležitosť v mikrokomedii Dvere (1976). Svoj typický herecký prejav kombinovaný so zapamätateľnou okuliarnatou vizážou uplatnila vo vedľajších postavách početných filmov 70. a 80. rokov. Jana Synková Všetky atribúty svojho charakteristického herectvo zhrnula v niekoľkých veľkých rolách 90. rokov, kedy sa zaradila medzi obľúbené a vyhľadávané herečky. Ak sa filmový prepis legendárneho humoristického románu Saturnin (1994) nepodaril vo všetkých smeroch, kreácie afektovanej tety Kataríny v jej podaní patrí k jeho veľkým plusom. To, že jej komediálna poloha nemá ďaleko k výrazne záporným rysom, dokazuje rola riaditeľky Kocúrkovej v televíznom seriáli Život na zámku (1995). Zahrala si tiež vo filme Prachy dělaj člověka (2006) a Babovřesky (2013).


Václav Postránecký Václav Postránecký
Nar. 1943 je populárny český herec. V rokoch 1969-1978 bol členom Městských divadel pražských (napr. hry Lov na kačice, Zabudnite na Herostrata atď) a od roku 1979 je členom Národního divadla, kde stvárnil mnoho rolí. Objavil sa tu okrem iného v hrách Paličova dcéra (Valenta), Ženitba (Podkolatov), Lucerna (Vrchný), Kráľ Lear (Oswald), Zo života hmyzu (Parazit), Romeo a Júlia (Kapulet) atď. Václav Postránecký Do filmového a televízneho diváckeho povedomia sa dostal vďaka úlohe v seriáli Cirkus Humberto (1988). V rokoch 1974-1979 si zahral v seriáli 30 prípadov majora Zemana. Ďalej môžeme spomenúť seriály Bolo nás päť, Najmladší z rodu Hamru, Četnické humoresky. Nezabudnuteľné roly stvárnil v komédiách S tebou ma baví svet, Černí baroni či Jak se krotí krokodíly.



Simona Stašová Simona Stašová
Nar. 1955 je česká herečka. Je dcérou herečky herečky Jiřiny Bohdalovej. Po dvojročnom štúdiu hudobno–dramatického odboru na Štátnom konzervatóriu v Prahe prešla na DAMU. V roku 1976 pôsobila v Jihočeskom divadle v Českých Budějoviciach. V rokoch 1976–1990 bola členkou Divadla E. F. Buriana v Prahe a od roku 1993 je členkou Divadla ABC v Prahe. Hosťuje aj na iných pražských a mimopražských divadelných scénach. Simona Stašová V televízii hrala v seriáloch Žena za pultem (1977), Arabela (1979), Letající Čestmír (1984), Sanitka (1984), Přítelkyně z domu smutku (1992), Pomalé šípy (1993), Když se slunci nedaří (1995), O ztracené lásce (2002), Místo nahoře (2003), I ve smrti sami (2004), Náves (2006). Dvakrát bola nominovaná na Českého leva za najlepší ženský výkon vo vedľajšej úlohe (Pelíšky a Román pro ženy).



Juraj Slezáček Juraj Slezáček
(1943-2016) bol slovenský herec a divadelný pedagóg. V roku 1964 absolvoval štúdium herectva na VŠMU. Členom Činohry SND je od roku 1964. Stvárnil desiatky postáv ako herec na javisku Činohry SND, v televízii a vo filme. Od roku 1979 zastával funkciu umeleckého šéfa činohry SND. V roku 1990 sa ako dlhoročný člen KSS vzdal funkcie umeleckého šéfa a popri hereckej profesii sa venoval najmä pedagogickej činnosti na VŠMU (docent 1996). K tomu istému postu len pod titulom riaditeľ činohry SND sa vrátil v roku 1997. V októbri 2005 požiadal o uvoľnenie z funkcie. Venoval sa aj pedagogickej práci spočiatku ako pedagóg (docent - 1988) a v rokoch 1996–2002 ako dekan Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU v Bratislave. Juraj Slezáček Poznáme ho z množstva slovenských filmov od roku 1971 až po súčasnosť. najznámejšie sú Kocúrkovo, Život na úteku, Štyria grobiani, Louis Pasteur, Na skle maľované, Doktor Bencúr, Husiarka a kráľ, Povstalecká história, Perinbaba, Dvaja muži pod posteľou, Kráľovská hra. Divácku priazeň si v posledných rokoch vyslúžil za postavu suseda Emila Blichára v populárnom seriáli Panelák.



Éva Vica Kerekes Éva Vica Kerekes
Nar. 1981, Fiľakovo, Česko-Slovensko je slovenská herečka maďarskej národnosti. Jej otec je Maďar a matka je z polovice Slovenka. Dnes žije v Budapešti. S manželom,ktorý je umelecký fotograf, sa po roku rozviedla. Prezývku Vica si dala, pretože v Maďarsku žije jej menovkyňa Éva Kerekes, ktora pôsobí tiež v umeleckej oblasti. Éva Vica Kerekes K herectvu ju doviedla matka, ktorá je dobrovoľná režisérka. Vyštudovala VŠMU v Bratislave a počas štúdia hrala vo filme Konečná stanica (2004). Prvé herecké skúsenosti mala už počas základnej a strednej školy. Vica sa zameriava hlavne na filmy a seriály. Medzi jej najznámejšie filmy patrí: Nestyda, Muži v naději, Nedodržaný sľub a slovenský seriál Odsúdené.



Jiří Langmajer Jiří Langmajer
Nar. 1966 je český divadelný, filmový a televízny herec. Na Pražskom konzervatóriu v rokoch 1981-1987 vyštudoval hudobno-dramatický odbor. Už počas štúdií ho režisér Karel Smyczek obsadil do nezanedbateľných rolí. Do seriálu Třetí patro a filmu Proč ?. Po ukončení štúdií hral v rôznych divadelných súboroch, až v roku 1992 nastúpil do angažmánu v Divadle pod Palmovkou, kde zostal až do roku 2005. Odvtedy je na voľnej nohe. V roku 1999 sa stal držiteľom Ceny Thálie pre umelca do 33 rokov, v roku 2003 bol nominovaný na Cenu Alfréda Radoka v kategórii herec roka. Na Českého leva bol nominovaný v roku 1999 za herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Návrat idiota. V roku 2006 potom za herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Pravidlá lži. Celú radu pozoruhodných rolí vytvoril i v televízii. Napríklad vo filme Zdivočelá země alebo v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.



Alois Švehlík Alois Švehlík
Nar. 1939 je český herec a divadelný pedagóg. Od polovice 70. rokov sa začal objavovať v menších filmových a televíznych rolách. Zahral si napríklad vo vojnových snímkach Sokolovo a Oslobodenie Prahy, vo filmoch Dym zemiakovej vňate, Mladý muž a biela veľryba či Koncert na konci leta. Väčšiu úlohu stvárnil v detskej sci-fi Odysseus a hviezdy. V 80. rokoch získal role v seriáloch Dobrá voda a Bolo nás šesť. V snímke Smrť krásnych srncov bol obsadený do úlohy Rozvědčíka. V 90. rokoch sa začal viac presadzovať v televíznej tvorbe. Alois Švehlík Jeho filmografia dnes zahŕňa desiatky titulov pre film a televíziu. Objavil sa napríklad v televíznej poviedke na motívy Karla Čapka Ukradnutý kaktus, v zaujímavej inscenácii Pilát Pontský, ten deň alebo ako jeden z dôstojníkov v Čiernych barónoch. Výrazné uplatnenie nachádza v dabingu. Daboval populárne zahraničné krimiseriál ako Profesionáli, Schimanski alebo Dempsey a Makepeacová, kde nahovoril policajného šéfa Spikingsa. Jeho hlasom z mnohých filmov prihovárajú Jack Nicholson, Charles Bronson, Anthony Hopkins, Robert De Niro alebo Burt Lancaster.



Gabriela Vránová Gabriela Vránová
Nar. 1939 je česká herečka narodená v Novom Meste nad Váhom. Jedná sa o dlhoročnú členku hereckého súboru Divadla na Vinohradoch v Prahe. Gabriela Vránová je matka herca a režiséra Ondřeja Kepku, švagriná herca Jaroslav Kepku. Po absolutóriu brnenskej JAMU v roku 1960 pôsobila najprv dva roky v Ostrave, potom odišla do pražského Vinohradského divadla. Zahrala si v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. Gabriela Vránová Snáď najznámejšia je jej rola učiteľky Hajskej v seriáli Markéty Zinnerovej My všichni školou povinní. Z filmografie : Hledá se táta, Tchýně, Tetinka, Tichý svědek.


Martin Huba Martin Huba
Nar. 1943 je slovenský herec a divadelný režisér. Syn herca Mikuláša Hubu a opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej. Po absolvovaní herectva na bratislavskej VŠMU v roku 1964, pôsobil vo Východoslovenskom štátnom divadle v Košiciach (1964-1967). Po návrate do Bratislavy sa od sezóny 1967/1968 stal členom súboru Divadla na Korze, kde pôsobil až do jeho zatvorenia v roku 1971. Roku 1976 dostal angažmán v Činohre SND, kde pôsobí dodnes. V slovenskom filme začínal malými úlohami. Väčšie príležitosti od polovice 80. rokov mu poskytuje český film. V českých filmoch vytvoril radu významných rolí. Pripomeňme si z nich napríklad snímok Fany(1996) režiséra Karla Kachyňu, Kuře melancholik (1999) Jaroslava Brabca alebo tragikomediu Musíme si pomáhat (2001) v réžii Jana Hřebejka, ktorá sa prebojovala až k nominácii na Oscara. Vlastní troch Českých levov-2009 Kawasakiho ruže (Hlavná postava), 2009-Tri sezóny v pekle (Vedľajšia postava), 2006-Obsluhoval som anglického krála (Vedľajšia postava). Hral tiež v mnohých kvalitných televíznych inscenáciách : Jubileum, Rembrant van Rijn, Spolužák, Hranice únavy), účinkoval v TV filmoch (S Rozárkou, Nepokojná láska).



Ivan Trojan Ivan Trojan
Nar. 1964 je český herec. Syn herca Ladislava Trojana, brat producenta a režiséra Ondřeja Trojana a manžel herečky Kláry Pollertovej. Absolvent DAMU v Prahe. Od roku 1988 pôsobil v Realistickom divadle, neskôr v Divadle Na Vinohradech a v súčasnosti pôsobí v Dejvickom divadle. Je držiteľom niekoľkých Českých levov. Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe : 2002 – Smradi, 2007 – Václav, 2012 – Ve stínu, 2014 – Díra u Hanušovic. Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe : 2002 – Musím tě svést, 2003 – Jedna ruka netleská.



Libuše Švormová Libuše Švormová
Nar. 1935 je česká herečka. Jej herecká kariéra začala v divadle v Pardubiciach, od roku 1961 potom bola viac ako tridsať rokov členkou hereckého súboru Mestských divadiel pražských. Už v roku 1959 sa objavila vo filme. Aj v ďalších rokoch hrala minimálne v jednom filme ročne, avšak cez obdiv divadelných kritikov a chválu jej kultivovaného hereckého prejavu nedostala nikdy väčšiu úlohu. Libuše Švormová Z filmových úloh stojí za zmienku Jarní povětří, Aféry mé ženy alebo Milenci v roce jedna. Z komediálnych rolí je na mieste pripomenúť filmy Léto s kovbojem alebo Marečku, podejte mi pero!. V deväťdesiatych rokoch Švormová filmovanie a prácu pre televíziu výrazne obmedzila.



Pavel Kikinčuk Pavel Kikinčuk
Nar. 1959 je český herec, známy predovšetkým z filmu režiséra Zdeňka Trošku Slunce, seno, jahody, kde stvárnil hlavnú rolu študenta Šimona Pláničku. Hoci je jeho kariéra zameraná viac na divadelnú tvorbu, objavil sa aj v televízii a vo filme. V televízii sa prvýkrát objavil v roku 1982 vo filme Sázička pro štěstí. Po nej v roku 1983 dostáva hlavnú úlohu vo filme Slunce, seno, jahody. V ďalších rokoch sa na televíznych obrazovkách vyskytoval len sporadicky, skôr vo vedľajších úlohách. Napríklad vo filme Bol raz jeden polda. Väčšia rola prišla v roku 2008 v rozprávke Nejkrásnější hádanka. Ďalšia príležitosť prišla v roku 2010 vo filme Okresní přebor a v roku 2013 si zahral v komédii Babovřesky.



Jaroslava Hanušová Jaroslava Hanušová
(1949-2016) bola česká herečka. Štúdium herectva zvažovala hneď po maturite, ale nakoniec začala študovať právnickú fakultu, ktorú po troch rokoch opustila. Potom pracovala ako učiteľka v materskej škole. V polovici 80. rokov ju oslovil Jiří Lábus, s ktorým sa poznala zo školy a angažoval ju do vtedy veľmi populárneho programu Možno príde aj kúzelník, kde dlhé roky stvárňovala fiktívnu manželku Jiřího Lábusa Jaruš. Začiatkom 90. rokov potom prišli aj prvé filmové príležitosti (Slnko, seno, erotika, 1991), ale hlavne životná rola sadistickej vychovávateľky v dráme Requiem pro panenku, 1991. Potom nasledovali už len menšie roly na filmovom plátne. Viac príležitostí dostala v televízii, kde dostala roly v seriáloch svojho bývalého manžela Jaroslava Hanuša (Život na zámku, 1995; Náměstíčko, 2004). V priebehu 90. rokov začala tiež hosťovať na niekoľkých divadelných scénach. Objavila sa na doskách Činoherného klubu alebo v predstaveniach agentúry Harlekýn. Posledné roky života prišla o obidve nohy zo zanedbanej cukrovky a zostala na invalidnom vozíku. Zomrela na zlyhanie organizmu.








Stránka:
1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 , 8 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , 14 , 15 , 16 , Režiséri

Page up